Najdôležitejšia vlastnosť úspešných? Disciplína

V rozhovore sa dozvieš:

• prečo sa chopiť každej dobrej príležitosti, ktorá ti v mladosti príde do cesty,
• čo potrebuješ k tomu, aby si sám začal podnikať,
• čo ti môže dať rok v Silicon Valley,
• ako premýšľať nad svojou víziou do budúcnosti,
• aké má výhody/nevýhody vysoká škola,
• tip, ako skĺbiť školu so svojím projektom,
• prečo by si mal vyskúšať čo najviac vecí v živote,

a mnoho iného.

Keď mal Martin Herman 14 rokov, mama si kúpila Macbook a on sa v ňom v zápche cestou do Chorvátska začal hrabať. Dostal sa ku kódu, aj keď vtedy nemal poňatia, o čo ide. Cestou z Chorvátska videl reklamu na kurz vývoja mobilných aplikácií. Zavolal tam a ocitol sa medzi vysokoškolákmi a manažérmi v oblekoch.

Mal jasný cieľ – potreboval naprogramovať aplikáciu pre iPhone na precvičovanie slovenského jazyka. „Veľmi pomáha, keď máš predstavu o tom, akú appku by si chcel dať dokopy. Potom už vieš štruktúrovane pozerať tutoriály a učiť sa,“ hovorí. Appky začal predávať na AppStore a využívať ako ročníkové práce do školy. V tom čase takto zarobil 300-400 eur mesačne.

Dnes má 21 a na Slovensku založil tri firmy: Powerful Digital, Powerful Medical a Powerful AI. Okrem toho sa venuje aj kryptomenám a ICO. Všetko, na čom pracuje, smeruje k dvom cieľom – medicínske dáta a vertikálne farmy.

„Pomocou analýzy medicínskych dát budeme vedieť predpovedať choroby na niekoľko rokov dopredu. Ešte to nie je možné, lebo dáta sú v analógovej podobe. Tak budujeme infraštruktúru,“ vysvetľuje. „Verím v globalizáciu, ale niektoré veci musia zostať lokálne. Vybuchne sopka, logistika nebude fungovať, my tu zostaneme bez zásob. Predstav si, že by táto vysoká budova vedľa (budova RTVS v Mlynskej doline – pozn. red.) mohla zásobovať ľudí z okolia čerstvými a zdravo vypestovanými plodinami ako vertikálna farma.“

Zisti viac v rozhovore, ktorý ťa nakopne ráno vstať z postele a makať na sebe.

Martin, máš 21 rokov a už si stihol rok stráviť v Silicon Valley. Ako si sa tam dostal?

S kamarátom sme došli na nápad spojiť dokopy Snapchat, Tinder, a ďalšie veci, ktoré vtedy fičali a pridať jednu geolokáčnú fičúrku, na ktorú som prišiel. Spravili sme prototyp a dostali úvodnú investíciu. Potom sme sa cez nášho angel investora zoznámili s Antonom Zajacom (spoluzakladateľ ESETu – pozn.red.), ktorý v tom čas rozbiehal BridgeStart v Amerike.

Mal problém s tým, že startupy im síce hovorili, že pôjdu do Ameriky, ale keď už prišlo na to, aby sa kúpili letenky, vždy bol nejaký problém. V našej appke videl technologický aj biznisový potenciál, tak povedal, že okej, tú máte letenky a ďalší deň letíte. Išli sme na dva týždne pozrieť do San Diega a Silicon Valley. No už na ceste tam som vedel, že chcem zostať dlhšie.

Týždeň po slovenskom launchi sme mali 20 000 používateľov, veľa z nich boli aktívni a už sme na tom vedeli postaviť biznis case. Potom sme sa dohodli s Antonom Zajacom, že to skúsime v Amerike. Na začiatok sme mali ešte peniaze z úvodnej investície, lebo zas pretrieskať stotisíc za pol roka nie je úplne easy:) Neskôr nám pomohol aj Bridgestart. Rok sme zostali v Amerike. Projekt síce skončil, ale získal som skvelú skúsenosť.

Ako si sa rozhodoval, či pôjdeš do Ameriky? V tom čase si skončil strednú školu, bol si prijatý do Londýna na Computer Science & Robotics. Asi to nebolo jednoduché.

Bolo, mal som predsa príležitosť ísť do Silicon Valley robiť na vlastnom projekte. A vtedy máš dve možnosti – buď to dáš alebo nedáš. Stredná cesta v startupoch nie je. Keby som to po roku aj musel zabaliť, vedel som, že tú výšku už nebudem potrebovať.

Keď je príležitosť, musíš ju hneď zobrať. Musíš sa chopiť každej šance. A to som si ešte ani neuvedomoval, čo tým získam. Mať 18, ísť do Silicon Valley na rok a pracovať pri Antonovi Zajacovi? To je sen. Už len to, že som tam fyzicky bol a dýchal ten ich vzduch a videl, ako rozmýšľajú, mi extrémne veľa dalo.

Aj rodičia do toho trochu zasiahli. Tatko mi povedal, že buď pôjdem na výšku alebo mi už nikdy nedá peniaze. Keď už nechodím do školy, mám sa starať o seba. Ten rok ma naučil obrovskej samostatnosti. Niektorí moji kamaráti, aj starší odo mňa, teraz skončili výšku a nevedia si ani vyprať, navariť. Keď im rodičia nedajú peniaze a zdroje, tak po vysokej škole skončili.

Čo si sa od Antona Zajaca naučil?

Disciplíne. Tá je vzorcom všetkých úspešných ľudí. Samozrejme, máš aj kadejakých darmožráčov, čo robia od DPHčky až po okrádanie dôchodcov všetko, ale s tým ani nebudem strácať čas. Keď chceš zarobiť normálne peniaze, byť úspešný, musíš mať disciplínu. Prídeš do kancelárie v nejaký čas a do nejakého času jednoducho musíš robiť, a keď treba niekedy zamakať ešte viac, tak pokračuješ. Keď ešte aj Anton Zajac, ktorý je dávno za vodou, vstáva o pol šiestej, ide plávať, o 7.30 je nastúpený v kancelárii a pracuje, tak nie je prípustné, aby som vtedy ja 18-ročný chalan vstával o deviatej alebo o desiatej.

Ďalšia vec je, že Anton je skvelým oponentom. Veľa startupov dnes rieši banálne hovadiny, ktoré nikto reálne nepotrebuje. Keď prídeš na stretko so svojím startupom a si amatér, dá ti desať otázok, z ktorých mu vieš zodpovedať možno jednu, dve. Aj keď zvyšné nejak vybulšituješ, okamžite ťa prečíta a pošle preč, aby si si to premyslel a prišiel zajtra zase.

Inšpiroval ma aj v tom, že od začiatku vedel, kam sa chce dostať. Ja mám víziu na 20 rokov do budúcnosti. Chcel by som robiť analýzu medicínskych dát a zdravotné prognózy cez AI a stavať vertikálne farmy. Všetko, čo teraz robím, smeruje k tomu.

Ako si prišiel na túto svoju víziu?

Ešte minulý rok som to nemal jasné. Vedel som len približne, kde sa chcem pohybovať. V momente, keď som sa začal zamýšľať nad tým, aké problémy bude mať svet o 10-20 rokov a videl som, kam smeruje súčasná technológia, dostal som sa na správnu cestu. Ak sa vieš trochu odosobniť a postaviť seba mimo pomyselnej rovnice, vieš sa zrazu pozrieť do budúcnosti nezávisle na svojej osobe a vyhodnotiť, čo bude vtedy skutočne dôležité.

Už som si uvedomil, že som dostatočne šikovný na to, aby som dva litre mesačne naškrabal. A tak mám slobodu, aby som uvažoval, čo bude o 20 rokov užitočné pre ľudstvo.

Vždy si vedel, že chceš mať vlastný biznis?

Ja som to vedel už veľmi dlho. Nikdy som nebol dobrý s autoritami a robením pod ľudmi, ktorí netušia, čo robia, a nenechajú si poradiť. Ak mi niekto poskytne konštruktívny feedback, je to úplne niečo iné.

Čo ti podnikanie dalo a čo ti vzalo?

Nevzalo mi nič a dalo mi všetko. Ale, samozrejme, nie je to taký komfort, ako by som mohol mať. Ešte v Amerike som dostal ponuku do korporátu, nástupný plat 130 000 dolárov na rok, plus 30 000 entry bonus. Mohol som mať desinu mesačne a prácu od deviatej do piatej. Ale nevzal som to. Teraz už vidím, že som spravil dobre.

Chcel si sa vrátiť na Slovensko?

Nie, práveže som chcel zostať v Amerike a bolo ťažké nezobrať to. Ale mám veľké sny do budúcnosti a tie sú uskutočniteľné len vtedy, keď ich budem robiť sám za seba. Vo veľkej firme si len jeden človek v reťazci, ktorý bude mať možno o desať rokov kompetenciu nad niečím rozhodovať.

Nie som žiaden Einstein, ale strašne chcem robiť veci. A buď to robím na 100% alebo to nerobím vôbec. Chcem robiť niečo, čo má zmysel. Rád by som raz umieral s pocitom, že som niečo urobil. Vždy je tu tá otázka byť či nebyť, ale keď už si, tak na čo tu si? A moja odpoveď je – lebo tu chcem niečo zanechať. Keď už žijem, tak nech to má zmysel.

Ako si spomínaš na úplné začiatky, keď si zakladal firmu?

Musíš zatvoriť oči a ísť do toho. Na začiatku nerobíš s veľkými peniazmi, tak nemáš veľmi čo pokaziť. Nie si platcom DPH, účtovníctvo je jednoduché. Keď si dáš „založenie sro“ do Googlu, firmy ako firmáreň.sk ti to za nejakých 150 eur založia. Pošleš všetky podpísané papiere a o nič sa nestaráš. Keď si ochotný zaplatiť ešte 100 eur navyše, tak ti dajú účtovníka, ktorý ti urobí koncoročnú závierku.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Zamestnávam asi 25 ľudí, programátorov a grafikov, plus riešim aj jednu kryptomenu, na ktorej pracuje ďalších 10 ľudí. Na tieto projekty si vyhradzujem hodinové bloky.

Mal som teraz tri mesiace, kedy som sa motal v úlohách. Mal som ich naplánovaných veľa, stále som však pomedzi to musel riešit maličkosti, ktoré nakoniec zožrali väčšinu dňa. A sú úlohy, na ktoré sa musíš sústrediť aj štyri hodiny vkuse. Robiť pomedzi to „maličkosti“ sa nedá. Viem napríklad, že zajtra budem robiť len tú kryptomenu. Cez víkend budem riešiť faktúry, aby som ich mohol odovzdať účtovníkovi.

Mám to naplánované vždy na týžden, dva dopredu. Popritom mám veľký plán. Napríklad viem, že 2018 chcem pustiť von kryptomenu, 2019 chcem začať robiť aj na vertikálnych farmách.

Ako vyzerali tvoje dni, keď si ešte chodil do školy?

Do 18-ky som nechodil piť do mesta, lebo som hral prvú ligu vo futbale. Vstával som o 5:30 v sobotu ráno na autobus do Dubnice nad Váhom hrať futbal, a vtedy si veľmi dobre rozmyslíš, čo budeš večer robiť. Už len toto mi dalo veľa času. Je to jednouché – nerob hovadiny, ktoré nie sú naozaj nevyhnutné, a máš kopu času na to, čo ťa baví a posúva. Keď som nebol v škole, tak som programoval. Keď som neprogramoval, tak som hral futbal.

Bolo ti niekedy ľúto, že si nakoniec nešiel na výšku?


Zatiaľ nie. Všetko, čo som sa naučil, viem z Googlu. Na strednej ma programovať nenaučili. A potom prídu takí, čo sa oháňajú šiestimi titulmi z kadejakých pofidérnych vysokých škôl a presviedčajú ma o veciach, ktoré nikdy v reálnom podnikaní nezažili. To sú ľudia, ktorých si dám na raňajky s cereáliami 🙂

Ale ak absolútne nevieš, čo chceš so životom, choď na školu. Nebudeš sa predsa len tak ponevierať štyri roky. Veď to je hovadina, aspoň si nejak vyplň čas. No ak približne vieš, čo chceš v živote, vynechaj výšku a choď do toho.

Keď mi dnes povieš, že na školu ideš kvôli titulu, tak ma porazí. Napríklad v Anglicku, keď som sa hlásil na robotiku, musel som do motivačného listu napísať, prečo chcem ísť práve tam. Vedel som, že na King’s College je Computer Science and Robotics, nie ako dva predmety ale ako jeden a majú super labák. Vieš mi tu dnes ty povedať, prečo si si vybral napríklad FMUK namiesto Ekonomickej?

Ale v 2019 alebo neskôr by som si ešte spravil nejaké kvalitné MBA (Master of Business Administration – pozn.red.).

Prečo uvažuješ nad MBA? 


Lebo ma tam dajú do triedy s tristo ľuďmi, ktorí budú všetci extrémne vysoko a mega inteligentní, oveľa viac ako ja, a dá mi to oponentov do debát, dá mi to kontakty.

Aký je podľa teba dobrý mentor?

Dobrý mentor ti nikdy nepovie, že toto sprav takto a takto. Nechá ťa na veci prísť samého, aby si vedel, prečo si niečo spravil.

Napríklad sa budem rozprávať opäť s Antonom Zajacom. On je super v tom, že vo mne vidí potenciál a poradí mi. Ako napríklad teraz, keď mi to na chvíľu prerástlo cez hlavu, lebo som zobral veľmi veľa ľudí a vôbec som na to nebol pripravený. Takisto z komunity tu v Campuse napríklad je veľa ľudí, ktorí sú dobrými oponentmi.

Aké time manažment metódy, myšlienkové procesy, nástroje využívaš na každodennej báze?

Tým, že mám toho tak veľa, musím byť organizovaný. Inak sa to nedá. Ale že by som potreboval nejaké diáriky si písať, to nie. Mám appku na počítači, do ktorej si píšem blbosti, keď mi niečo napadne. Uložím to do cloudu a už sa k tomu možno nikdy nevrátim. Ale aspoň viem, že to tam niekde mám. A inak v tíme používame bežné tooly ako Slack, Asanu a Jiru pre kóderov.

Máš vyplnenú každú chvíľu dňa do poslednej minúty?

Raz som videl skvelé interview s Warrenom Buffettom a Billom Gatesom. Redaktor ich poprosil vytiahnuť diáre. Gates vytiahol svoj hrubý, plný diár, z ktorého všade niečo trčalo. Každá minúta zaplnená. Buffett vytiahol svoj a nemal tam na niektoré dni nič. Povedal, že ak chceš robiť niečo seriózne, musíš mať čas nad tým premýšľať.

Samozrejme, že keď treba makať, tak makám. Ale stále si nechávam čas na to, aby som sedel, čítal si na nete články, pozeral videá o tom, čo ma zaujíma, a mohol premýšľať. Je to súčasť práce. Najradšej by som to aj fakturoval klientom. Lebo práve to, že nad ich projektom rozmýšľam, ich posunie vpred. Keď už vieš čo a ako, robí sa ti ľahšie.

Čo podľa teba potrebuje mladý človek, aby začal podnikať?

Nájdi niečo, v čom si dobrý a čo ťa baví.

Ako to nájdem?

Skúšaj všetko, čo sa dá. Potom už je veľká pravdepodobnosť, že na niečo natrafíš. A keď to nájdeš, tak si daj dokopy, ako by sa na tom dalo zarobiť. Aj keby ťa naozaj bavilo napríklad pestovanie kvetín, aj to vieš vyhajpovať tak, že dovi-dopo. Len musíš naozaj mať niečo, čo ťa baví. Lebo s tým budeš dlho žiť. Vytrvalosť je veľmi dôležitá.

Ako ťa môže človek zastihnúť, ak by mali nejaké ďalšie otázky alebo chcel sa pobaviť?

Napísať cez Facebook.

Vďaka za rozhovor, Martin!