Michaela Knošková: „Mladí ľudia majú skvelé nápady, ale nie vždy sú vypočutí”

„Veľmi oceňujem, keď sú ľudia voči mne úprimní a otvorene hovoria, čo si myslia. Keď sa človek na nič nehrá, keď rozumie sám sebe. Potom sa aj konflikty lepšie riešia a tiež sa jednoduchšie nadväzujú kamarátstva.”

V rozhovore sa dozvieš:

• prečo je dôležité nájsť si čas na samého seba,
• podľa čoho si vyberať aktivity, do ktorých sa zapojiť,
• aký prínos môžu do tímu priniesť mladí ľudia,
• na čo môže byť užitočné, ak je človek v živote úprimný
• a ako sa dá z nuly vybudovať úspešný spoločensky prínosný projekt.

V 16 rokoch spoluzaložila program Create & Control, ktorý vzdeláva stredoškolákov v oblasti politológie. Tímy z rôznych škôl po Slovensku počas roka vedú svoju fiktívnu krajinu, riešia rôzne národné či globálne problémy a stretávajú sa na summitoch, kde krajiny medzi sebou vyjednávajú.

Počas štyroch rokov im v Create & Control prešlo rukami približne 500 študentov. Dnes chystajú piaty ročník a tím sa z dvojice zakladateliek rozšíril na 25 ľudí. Všetko sú to motivovaní študenti, ktorým dáva zmysel venovať svoj čas dobrovoľne, pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Tiež pracujú na tom, ako presadiť dlhodobé zmeny a posilniť postavenie mládeže v spoločnosti. 

Michaela stojí na čele programu a vedie celý tím. Stíha to popri svojich ostatných aktivitách, a tiež popri štúdiu na výške. Momentálne má za sebou prvý ročník odboru Politológia na King´s College v Londýne. 

Prešla si obdobiami, kedy venovala pracovným a školským aktivitám pravidelne aj 16 hodín denne. Už sa však posunula a dnes sa snaží robiť už len veci, v ktorých vidí hlbší zmysel. V rozhovore zdôrazňuje nakoľko dôležité je nájsť si v kalendári čas sama na seba, na najbližších ľudí a na svoje koníčky. 

Predstavujeme ti Michaelu Knoškovú (21).

Aké boli tvoje začiatky, čo sa týka angažovania sa v spoločensky prospešných projektoch? 

Prišla som na strednú školu do Sučian, kde sme sa skamarátili s Aďou Repáňovou. Boli sme podobné povahy a zapájali sme sa do rôznych aktivít. Cez jedno leto sme išli spolu na LEAF Summer Youth Camp, kde sme spolu strávili tri týždne s veľmi intenzívnym programom.

Naša vtedajšia spolubývajúca Janka Sadovská nás zasvätila do toho, aké rôzne príležitosti majú mladí ľudia a čo všetko robí ona. Otvorila nám nové obzory. Nasledujúce dva – tri mesiace sme sa zapájali do rôznych aktivít a pomáhali sme s čím sa dalo.

Ako sa zrodil vlastný projekt?

Chceli sme si vymyslieť niečo vlastné, a tak sme začali uvažovať nad tým, akej téme by sme sa mohli venovať. Práve vtedy, v roku 2016, vyšli výsledky študentských volieb, v ktorých vyhrali kotlebovci a kollárovci, a tak sme si povedali, že ideme riešiť prevenciu radikalizácie mládeže. Vtedy sa zrodila kostra Create & Control.

Ako pokračoval príbeh? 

Dali sme dokopy základný rámec toho, ako by to mohlo fungovať. Podarilo sa nám získať záštitu pre projekt od europoslanca Ivana Štefanca, odvtedy je aj hlavnou výhrou zájazd do Bruselu s ním. Nabralo to na vážnosti a motivovalo nás to pracovať na projekte ďalej, aj keď sme mali len 16 rokov. 

Začiatok bol veľmi neorganizovaný, boli sme na to samy dve. Nemali sme žiadne peniaze, žiaden formát, ani sme neboli občianske združenie. Robili sme to všetko na kolene – napríklad, išli sme vlakom do Košíc, a tak sme vytvorili profily krajín. Babka napiekla koláče, aby účastníci mali čo jesť, priestory sme dostali zadarmo. 

V priebehu prvého ročníka odišla z desiatich krajín asi polovica, na poslednom summite boli len štyri krajiny. Uvedomili sme si, že takto to ďalej pokračovať nemôže a musíme sa tomu venovať systematickejšie. 

Vieš mi vysvetliť, ako to presne fungovalo, respektíve funguje? 

Počas leta dáme výzvu na prihlasovanie sa koordinátorov. My následne vyberieme 20 najlepších na základe životopisu, motivácie a aktivít, ktoré doteraz robili. Koordinátori potom poskladajú na svojej škole tím 6 až 11 ľudí.

V októbri máme pre koordinátorov pripravené školenie, kde si okrem iného vyžrebujú fiktívne krajiny z mapy fiktívneho sveta, ktorú sme vytvorili. Dostanú informácie, ako geografická poloha, ekonomika, silné a slabé stránky, medzinárodné vzťahy a podobne. 

Následne v tímoch na školách začínajú s danou krajinou pracovať. Ich úlohou je vymyslieť veci, ako názov krajiny, zriadenie, ekonomický systém, urobia si vlastnú vlajku, hymnu a ďalšie kreatívne veci. 

Hlavná časť spočíva z medzinárodných stretnutí a summitov, trikrát za rok. Počas týchto summitov sa vždy stretnú dvaja delegáti zo všetkých zapojených krajín a počas troch dní majú „medzinárodné” rokovania. 

Počas roka tiež riešia rôzne „národné” problémy, ktoré sú špecifické len pre ich krajinu. Za toto všetko dostávajú fiktívne financie, ktoré musia prerozdeliť do rôznych sektorov.

V júni je záverečné vyhodnotenie, na ktoré prídu všetci účastníci a podporovatelia a vyhlásime víťaza. 

Spomínala si aj druhú – projektovú časť. Čo je je cieľom?

Chceme prispieť k systémovej zmene. Za rok máme v programe momentálne 150 až 180 študentov, čo veci nedokáže zmeniť na celoštátnej úrovni. Rozhodli sme sa, že budeme spracovávať výstupy a posúvať ich hore.

Ako to konkrétne vyzerá? 

Za štyri roky projektu prešlo našimi rukami približne 500 študentov. Naším cieľom je prevencia radikalizácie mládeže. Keďže som teraz doštudovala prvák politológie, pozrela som sa na to odbornejšie aj vďaka zdrojom, ku ktorým mám prístup len preto, že študujem na mojej univerzite.  

Vytvorili sme na základe našich skúseností a tejto analýzy 60 stranovú metodiku práce s mládežou, metodiku výskumu a základnú hypotézu projektu podloženú akademickými textami a prieskumami a chceme na základe toho urobiť rôzne výskumy. Máme napríklad naplánovaný výskum na tému ako postavenie mládeže v spoločnosti vplýva na podporu extrémizmu u mládeže a akú rolu zohráva to, či sa mladí ľudia cítia byť vypočutí. Chceme následne na základe výskumu vypracovať stratégiu posilňovania pozície mládeže v spoločnosti. Na to ideme teraz aj podávať už tretí grant.

S akými financiami pracujete?

Prvý rok sme rozbiehali s nulovým rozpočtom. Tento rok žiadame o granty v hodnote dokopy 110 000 €.

Ako máte rozdelené úlohy?

Fungujeme v rámci viacerých menších tímov. Človek by sa čudoval, koľko vecí je potrebné zabezpečiť. Jeden tím je na výskum, ten vediem ja, potom druhý tím na metodiku práce s mládežou, ten vedie Aďa. Ďalej tímy zamerané na súťažnú časť a tiež PR, HR, marketing a operations. 

Spomínala si, že celý tím funguje na dobrovoľníckej báze. Na čo teda plánujete použiť peniaze?

Okrem troch summitov plánujeme organizovať aj akcelerátor nápadov a medzinárodnú konferenciu, keďže chceme tento rok rozšíriť svoju pôsobnosť do vyšehradskej štvorky. Tam sú obrovské náklady na cestovanie a ubytovanie, ktoré platíme všetkým zúčastneným študentom. 

Ďalej rôzne analýzy, grafika, videozáznamy, fotky. Tiež návštevy škôl a prezentovanie vypracovanej metodiky učiteľom, networkingové podujatia pre zástupcov bývalých a aktuálnych mládežníckych parlamentov, a takto by som mohla pokračovať. Stále je to ešte relatívne málo peňazí.

Koľko času do toho investuješ ty na takejto dobrovoľníckej báze?

Veľa. Pre predstavu, keď sme dávali dokopy celý koncept a písali sme žiadosť na prvý a najväčší grant od Európskej Únie, tak som na tom pracovala 21 dní v kuse 12 až 15 hodín denne. Bol to najdôležitejší grant a keby sme ho nedostali, tak sa ďalej nepohneme, preto to muselo byť napísané naozaj dobre. Makal na tom celý tím, bol to šialený objem práce. 

Čo všetko ťa naučili posledné štyri roky, ktoré si venovala tomuto projektu?

Veľmi veľa, vo všetkých oblastiach. Musíš sa stretávať s politikmi a komunikovať s nimi, vyznať sa v sfére práce s mládežou, vedieť komunikovať s rovesníkmi, aby ťa počúvali.

Mám na starosti vedenie tímu a celkovo som sa veľmi veľa naučila o práci s ľuďmi. Zistila som, že sa viac musím sústrediť na to, aby som zistila, čo motivuje ľudí robiť to a ostať v projekte, aj keď je to na dobrovoľníckej báze. Naučila som sa, ako preberať zodpovednosť za veci a tiež som zistila, čo približne chcem v živote robiť. Veľa som sa naučila o sebapoznaní. 

Ako sa vám podarilo vybudovať taký veľký tím mladých ľudí, ktorí sú inšpirovaní dávať do projektu svoj čas, lebo im to dáva zmysel?

Nikdy sme nemali zverejnenú ponuku, aby sa k nám niekto pridal. Všetci účastníci sú bývalí členovia programu, ktorí si po absolvovaní povedali, že im dáva zmysel angažovať sa v tom aj takto. Preto ich ani nemusíme motivovať aby sa prihlásili, lebo oni už sú motivovaní sami, keď do toho idú. 

Štartujete teraz piaty ročník. Kde by mal byť projekt o ďalších päť rokov, aby si si povedala, že toto celé malo zmysel?

Určite by mali byť platení minimálne všetci vedúci jednotlivých tímov. Projekt by mal byť vo všetkých krajinách V4 na národnej úrovni a s podporou jednotlivých štátov, nie „náhodných” grantov a s vypracovanou dlhodobou stratégiou pre posilnenie postavenia mládeže v spoločnosti. 

Toto sú štyri body, ktoré sú na jednej strane dosť utopistické, ale keď vidím, ako sa program dokázal posunúť za štyri roky, tak si hovorím, že prečo nie?

Nakoľko je tvoja predstava, kde ty chceš byť o päť rokov, zladená s projektom?

Akurát riešim túto dilemu. Toto leto bolo veľmi prospešné v tom, že som zistila, čo nechcem robiť a zároveň v tom, čo môžem robiť. Je veľký záväzok, mať pod sebou toľkých ľudí, ktorí sú nadšení pre niečo, ale zároveň chcem prebrať zodpovednosť za tento záväzok, lebo v tom vidím hlbší zmysel. A to je pre mňa najdôležitejšie. 

Stážovala som teraz vo viacerých organizáciách a síce som vedela zadané úlohy spraviť, nebola som do toho veľmi motivovaná. Často tie organizácie nemajú definované dlhodobé ciele a nevedia úplne, čo chcú dosiahnuť. A v robení tejto práce potom nevidím absolútne žiadny zmysel. 

Keby si mohla za svoj život zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som zmeniť mindset ľudí, aby si uvedomili, že ľudská hodnota nie je definovaná kritériami, ako sú vek, status, rod alebo čokoľvek podobné. Výsledkom by bola zvýšená akceptácia jednotlivcov, a tiež zvýšený vzájomný rešpekt medzi ľuďmi. 

Aká bola cesta, ktorá ťa priviedla k tejto myšlienke?

My sa cez naše aktivity snažíme o to, aby boli mladí v spoločnosti viac vypočutí, lebo často rozhodujú o veciach „dospelí” ľudia, ktorí o nich nemajú ani šajnu. 

Mladí ľudia majú skvelé nápady, vedia riešiť veci a majú formované názory na veci, ale nie sú vypočutí. A často nie sú vypočutí ani len doma, nieto, že ešte v škole alebo na celospoločenskej úrovni. Ľudia im hovoria: „Ty si ešte mladý, nemáš skúsenosti, nevieš o čom hovoríš.”

Ktorá kniha ti najviac dala a rada by si ju odporučila ďalej?

Prekrásny nový svet od Aldousa Huxlexho. Táto kniha bola pre mňa prelomová, naučila ma oveľa viac čítať. Kniha hovorí o tom, ako hodnoty spoločnosti ovplyvňujú správanie jednotlivcov. Prináša iný pohľad na spoločnosť, v ktorej žijeme a motivuje človeka viac si vážiť veci, ktoré už má či premýšľať nad tým, ako by mohli byť veci lepšie a či by mohli byť vôbec lepšie. 

Ako dnes vyzerá tvoj time-management?

Začnem ideálnou verziou. Keď mám veci zmanažované, tak používam diár The Žurnál. Momentálne v ňom ale nič nie je. (Úsmev) 

Keď naozaj chcem, tak si dokážem zmanažovať čas, pokiaľ sa nedostanem do časovej slučky, v ktorej som si zobrala príliš veľa záväzkov, ako sa mi stalo napríklad teraz. Z tohto módu sa už ale aktívne snažím dostať, a preto som sa rozhodla nastaviť si priority na základe toho, na čom mi najviac záleží. Chcem sa venovať primárne už len projektu Create & Control. 

Čo bol pre teba zlomový moment?

Keď sa ma kamarát opýtal, že aké knihy rada čítam. A ja som si uvedomila, že som za posledné tri mesiace neprečítala žiadnu knihu – a to čítanie kníh milujem. Alebo som vôbec nekreslila a nerobila žiadne veci, ktoré ma bavia. 

Môj program je stále produktívny a efektívny, ale uvedomila som si, že stále som len človek a chcem robiť veci, ktoré ma bavia a napĺňajú, stretávať sa s ľuďmi, venovať sa zdravej výžive a podobne. 

Na základe svojich skúseností, čo by si odporučila ľuďom, aby neskĺzli do módu, že majú toho príliš veľa a nestíhajú riešiť samých seba?

Vyhradiť si vyslovene čas na seba, na svoje zdravie a ľudí, na ktorých mi záleží, na svoje koníčky. Tiež začať so záväzkami zvoľna a potom postupne pozorovať samého seba a zvažovať, či si môžem zobrať ešte niečo navyše. Nie na všetko povedať „áno” a potom mať toho príliš veľa. 

Tiež odporúčam dať si dostatočné medzery medzi aktivitami a myslieť v plánovaní napríklad aj na to, že keď budem pracovať do večera, bude mi dlhšie trvať, kým zaspím a podobne.

Čo by si odkázala 15-ročnej Miške? 

Chcela by som si už vtedy uvedomovať to, že každý jeden človek si v minulosti niečím prešiel, a to, že je v danom momente na teba protivný, neznamená, že to je tvoja chyba, ale môže to znamenať, že je na tom vnútorne zle.

Vždy som tiež brala ako samozrejmosť, že všetky autority treba rešpektovať a oni vedia, čo je správne. Dlho mi trvalo uvedomiť si, že to tak nie. Každý sme len človek, ale to ti nikto nepovie, lebo dospelí ľudia si ťažko priznávajú, že majú problémy alebo že niečo nie je ideálne.

Máš dnes 21 rokov. Považuješ sa viac za dieťa alebo za mladého dospelého človeka?

Asi oboje. V niektorých veciach sa stále správam veľmi detinsky a nezodpovedne. Na druhej strane, je vo mne časť, ktorá vie, čo je správne, vie dobre komunikovať, vie byť zodpovedná a dokáže racionálne rozmýšľať a podľa toho sa správať. Niekedy sa preto cítim ako dvojitá osobnosť, lebo to dieťa v sebe ešte určite mám. 

Počas celého tohto rozhovoru sa mi páčila tvoja hlboká úprimnosť. Zaujímalo by ma, že z čoho vychádza?

Nemám dôvod nebyť úprimná. Veľmi oceňujem, keď sú ľudia voči mne úprimní a otvorene hovoria, čo si myslia. Keď sa človek na nič nehrá, keď rozumie sám sebe. Potom sa aj konflikty lepšie riešia, a tiež sa jednoduchšie nadväzujú kamarátstva. Zrazu zistíš, že nielen ty nie si dokonalý, ale nikto nie je dokonalý. Snažím sa preto vždy byť maximálne úprimná. 

V poslednej dobe som si viac uvedomila, ako veľmi dôležité je naučiť sa tráviť čas sama so sebou. Pokiaľ je človek k sebe úprimný a dokáže sám sebe porozumieť, tak potom je pre neho oveľa jednoduchšie byť úprimný aj k ľuďom okolo seba, a tiež im porozumieť. 

Ako ťa môžu čitatelia kontaktovať, ak budú mať dodatočné otázky?

Komunikujem väčšinou cez Facebook messenger – Michaela Knošková alebo e-mail – knoskova.michaela@gmail.com