Podnikanie a vysoká škola: ako ti slovenské univerzity pomôžu na ceste k biznisu?

Počas niekoľkoročnej existencie portálu Zero2Hero sme priniesli desiatky rozhovorov s mladými úspešnými podnikateľmi a podnikateľkami. Viacerí z nich na vysokej škole nikdy neboli alebo ju nedoštudovali.

Z tých, ktorí sa môžu pýšiť titulom, len hŕstka uviedla, že im pri budovaní podnikania pomohli znalosti a skúsenosti z vysokej školy. Preto sme sa rozhodli pozrieť bližšie na tému, či a ako môžu byť slovenské biznisové fakulty užitočné pre študentov a študentky, ktorí sa chystajú podnikať. 

Ako slovenské univerzity vychovávajú budúcich podnikateľov a podnikateľky?

Výnimka potvrdzujúca pravidlo

Jednou z podnikateliek, ktorej pri rozbiehaní biznisu výrazne pomohla vysoká škola, je Dominika Podolanová, absolventka Fakulty managementu na Univerzite Komenského. Pred vysokou školou o podnikaní až tak neuvažovala, no vďaka štúdiu sa to zmenilo.

„V treťom ročníku som sa prihlásila na voliteľný predmet Rozvoj podnikateľských zručností v medzigeneračných tímoch. Spolu s nami sa tohto predmetu zúčastňovali aj študenti Univerzity tretieho veku. Našou úlohou bolo vytvoriť podnikateľský plán. Niečo, čo by bolo možné zrealizovať s nízkymi nákladmi za obdobie troch mesiacov,” zaspomínala si Dominika v rozhovore pre Zero2Hero.

Staršia členka tímu prišla s nápadom šiť vaky, a tak spolu vymysleli značku WAKIWAKY. Po skončení semestra sa spolužiaci prestali projektu venovať, no Dominiku to chytilo. V projekte sa teda rozhodla pokračovať.

„Vždy ma zaujímalo, ako by podnikanie malo vyzerať, ako by mali fungovať jednotlivé procesy. Nechcela som vytvoriť iba stroj na peniaze, ale niečo, čoho výsledkom by bol aj reálny úžitok pre spoločnosť. Išla som do toho s tým, že sa chcem učiť podnikať.”

Dnes vedie Podolanová stabilný biznis. Počas korona karantény aj vďaka tomu dokázali dočasne zmeniť predmet podnikania a začali vyrábať ochranné rúška z použitého oblečenia. „Uvedomili sme si, že máme všetky zdroje, materiály aj výrobné kapacity na to, aby sme začali šiť rúška, po ktorých bol obrovský dopyt. Vedeli sme tak pomôcť mnohým ľuďom okolo nás.”

Príbehov ako tento, kde vysoká škola zohrala výraznú rolu pri budúcom úspechu v podnikaní, je však ako šafránu. 

Prečo to tak je? Je dosť možné, že mladí ludia s podnikateľským duchom považujú vysokú školu za málo prínosnú, a tak sa púšťajú do podnikania rovno.

Podniká jeden vysokoškolák z 50

Každý má od vysokej školy odlišné očakávania. „Veľa sa študentov pýtam, prečo sú tu. Niektorí sa smejú a hovoria, že kvôli titulu. Sú tu však aj takí, ktorí chcú využiť čas na škole naplno. A aj tých, ktorí podnikať nechcú, smerujem k tomu, nech si to v rámci niektorých predmetov minimálne vyskúšajú ” vyjadril sa v rozhovore pre Zero2Hero Miloš Mrva. 

Miloš učí už 16 rokov na Katedre stratégie a podnikania na Fakulte managementu Univerzity Komenského. Rukami mu prešla aj vyššie spomínaná Dominika Podolanová. Na škole vedie predmety, ako Rozvoj podnikateľských zručností, Malé a stredné firmy či Podpora rozvoja podnikania. 

Keď sa v treťom ročníku triedy s 50 žiakmi spýta, koľkí z nich už reálne popri škole podnikajú, väčšinou sa zdvihne jedna ruka. Keď doplní otázku o to, koľkí by chceli podnikať do budúcna, zdvihne sa len ďalších pár rúk. 

Viesť biznis si počas štúdia vyskúšajú aj tí, ktorí podnikať nechcú

„Vysoká škola nie je nevyhnutná na to, aby bol človek úspešným podnikateľom. Sú však študenti, ktorí potrebujú nakopnutie a tým dáva zmysel. Myslím, že vysoká škola má svoju cieľovku, ktorej vie pomôcť. Nie každý má podnikanie úplne v krvi,” obhajuje 39-ročný pedagóg prínos vysokej školy pre potenciálneho budúceho podnikateľa. 

Na svojich predmetoch sa snaží študentov posmeliť, aby si podnikanie aspoň skúsili, lebo popri výške nemajú čo stratiť. Zároveň sa snaží čo najviac prepájať teoretické vedomosti s praxou.

„Pri jednom predmete to skončí pri tvorbe fiktívneho nápadu a jeho rozvinutia a spracovania biznis plánu, na druhom zase študenti realizujú praktické mikronápady, kde je cieľom si reálne niečo vyskúšať.”

Ako príklady uvádza, keď študenti začali predávať kávu alebo vymysleli kopírku, kde na jednej strane papiera bola malá reklamná potlač a kopírovanie bolo zdarma, lebo ho financovali tie firmy, ktoré tam mali reklamu, či online kurzy na obsluhu počítača pre staršiu generáciu. 

Podľa jeho názoru aj takéto jednoduché koncepty postačujú na to, aby si študenti vedeli overiť základné princípy podnikania v praxi. „Nie je to žiadny zázrak – snažíme sa len vytvoriť študentom vhodné prostredie na to, aby si mohli otestovať nejaký podnikateľský nápad:  vymyslieť marketing, otestovať cenotvorbu, nastaviť si príjmy a náklady, zvládnuť operatívu.”

Študenti na Katedre stratégie a podnikania FM UK tiež majú možnosť participovať na projektoch v reálnych firmách v spolupráci s Univerzitným technologickým inkubátorom na Slovenskej technickej univerzite.

Robia pre ne analýzy prieskumu trhu, finančné plánovanie  či návrhy marketingových aktivít. Tí šikovnejší a motivovanejší ostávajú s firmami spolupracovať aj po oficiálnom skončení predmetu. 

Chuť podnikať je stále relatívne vysoká

Do prepojenia teoretických vedomostí s praxou investujú veľa času a energie aj na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB).

„Každý študent na našej fakulte má možnosť zapojiť sa do množstva mimoškolských aktivít, projektových tímov, klubov alebo start-upov, kde môže realizovať svoje nápady alebo si vyskúšať aplikovaný výskum. Je to len o chcení, nie o vedomostiach,” vyjadril sa pre Zero2Hero pedagóg UMB Ján Šebo.

Podľa jeho slov existuje množstvo predmetov, ktoré si študenti môžu zvoliť, aby získali rôzne pohľady na budovanie firiem v rôznych odvetviach. Rovnako si môžu vyskúšať aplikované predmety v praktických oblastiach, akými sú účtovníctvo, daňová oblasť či financovanie.

Študenti sa boja papierovačiek

„Chuť vyskúšať si vlastný podnikateľský nápad je u študentov stále vysoká a dá sa povedať, že je to prirodzené. Ale zvyšuje sa u nich strach začať podnikať. Boja sa, že ak spravia chybu, nie podnikateľskú, ale administratívnu, tak ich verejný sektor zničí,” vysvetľuje Šebo jednu z možných príčin, prečo klesá odvaha študentov púšťať sa do podnikania. 

V rámci vysokej školy by tiež pomohlo, keby boli kritériá na prijatie nastavené prísnejšie. „Potom nebudú najlepší študenti odchádzať do zahraničia a tí najslabší nedokážu demotivovať šikovných,” myslí si Ján Šebo, ktorý už dlhé roky pracuje na aplikačných výskumoch v spolupráci s podnikateľským sektorom.

Pomohol by predmet „Ako získať sebaistotu na biznis“?

„V ročníku, kde mávame asi 200 študentov, býva približne 10 podnikateľov alebo ašpirujúcich podnikateľov,” opisuje svoje skúsenosti Branislav Zagoršek, ktorý pôsobí na Katedre manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. (EUBA)

Zagoršek má za sebou niekoľko biznisových skúseností. Dnes počas práce na univerzite okrem iného konzultuje a mentoruje viaceré podnikateľské projekty. Aj na základe týchto skúseností vníma ako veľkú prekážku chýbajúcu sebaistotu študentov. „Mojím pozorovaním je, že problém, ktorý musia budúci podnikatelia prekonať, je diskomfort. Potrebujú sa odhodlať skúsiť niečo neznáme a rizikové – a na to potrebujú získať motiváciu a odvahu.“

V rámci prínosu vysokej školy pre študentov, ktorí vedia, že sa chcú do budúcna venovať biznisu, vníma tri kľúčové prvky: 

• húževnatosť – nevzdajú sa, keď im učiteľ vrátil prácu na prepracovanie alebo sa im nepodarilo spraviť skúšku a museli ju opakovať
• kreativitu – pri riešení komplexných problémov – napríklad diplomovka, kde nie je jedno jediné správne riešenie
• zanietenosť – pokiaľ zažijete dobrú prednášku na zaujímavú tému, môže to vo vás vzbudiť záujem

„Samozrejme, okrem vedomostí si študenti so sebou berú nápady a získavajú vzácnu praktickú skúsenosť, ako jednať so spolupracovníkmi či zákazníkmi, ale aj prezentačné zručnosti.” 

Úspešným podnikateľom sa môže človek stať aj bez vysokej školy. Existuje mnoho príkladov ľudí, ktorým sa to podarilo. Zároveň existuje mnoho príbehov ľudí, ktorí minimálne začali študovať vysokú školu a čiastkové vedomosti či kontakty z nej si preniesli do biznisu, ako napríklad Mark Zuckenberger či Steve Jobs. 

„Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou, tak škola ukáže študentovi smer a on si už konkrétnu cestu musí vybrať sám” dodáva na záver Zagoršek.