V ľuďoch hľadám zdravý rozum a schopnosť spájať súvislosti

„Nemusíme teraz všetci podnikať. Niekto bude úspešný zamestnanec, ale bol by neúspešný podnikateľ. Len si to musíš uvedomiť, inak sa budeš trápiť.“

V rozhovore sa dozvieš,

• aké kľúčové vlastnosti sú dôležité v biznise,
• ako začať, keď premýšľaš nad podnikaním,
• že podnikanie nie je pre každého a je to v poriadku,
• prečo sa viac naučíš v praxi ako na výške,
• prečo je aj napriek tomu výška dobrý plán,
• čo robiť, ak sa ti už nechce počúvať, že modrá je málo modrá,

a mnoho iného.

Keď išiel jedného dňa s otcom ešte po tme do práce, povedal si, že takto to nechce. To ešte nevedel, že ako podnikateľ bude vstávať aj skôr a domov pôjde tiež za tmy. Rozdiel však vidí v tom, že sa pre to rozhodol sám.

Ešte na vysokej škole začal s predajom reklamných predmetov. Bol to biznis, vďaka ktorému sa veľa vecí naučil, ale nevidel v tom dlhodobý potenciál. Prišla kríza a aj tá ho s cofoundrom nakopla k tomu, aby sa pustili do „niečoho poriadneho“. Tak spustili digitálnu performance agentúru PTA Group, ktorá funguje už niekoľko rokov.

Už na výške sa pozeral na veci v súvislostiach, preto veľakrát uprednostnil biznis pred oslavou po skúške. Nemá mentorov, ale každý deň sa vzdeláva cez blogy. Podnikanie mu dalo veľa skúseností, schopnosť riešiť problémy a mnohé kontakty.

Predstavujeme ti Michala Kuba (27).

Michal, máš pocit, že si o niečo prišiel tým, že sa ešte počas výšky začal venovať podnikaniu?

Ani nie. Ja som o všetkom rozmýšľal vždy v súvislostiach, že čo všetko ktorý krok ovplyvní. Čo bolo niekedy na škodu, lebo som nešiel napríklad na diskotéku alebo niekde inde, keďže som vedel, že potrebujem niečo spraviť vo firme. Aj keď by som sa rozhodol dnes rovnako, boli situácie, kedy som si povedal, že prečo sa nad tým dôsledkami tak zamýšľam.

Asi si ale mal nutkanie ísť v piatok večer radšej von ako pracovať.

Jasné. Ale vždy u mňa prevážilo to, že niečo iné malo do budúcna väčší význam. Nehovorím, že som nikdy nebol piť, ale boli situácie, kedy som jednoducho nemohol.

Ako vyzerali tvoje dni počas školy? Ako si hackoval time manažment?

Mojou kanceláriou bola moja detská izba. Mal som posteľ, vedľa ktorej bol stôl, na stole som mal 11-palcový notebook, ktorý mi kúpili rodičia a z neho som vybavoval veci.

Ešte keď sme predávali reklamné predmety, ráno som sa zobudil, rozposlal objednávky, vybavil spätné väzby klientov, išiel som do školy na cviká. Prednášky som veľmi nenavštevoval. Na cvikách alebo keď som mal čas, som mal otvorený notebook a vybavoval som administratívne veci. Často bol problém, že po skúškach, keď ostatní to išli zapiť, ja som vedel, že musím spraviť ešte toto, tamto, hento.

Ako si to vysvetľoval spolužiakom?

Myslím, že to celkom chápali. „Pán podnikateľ, vybav si to“:) Ale presviedčali ma. Ja som dosť zodpovedný človek, a keď sa to čo i len trošku nedalo ísť, vždy som uprednostnil biznis.

(Všetky videá s Michalom nájdeš na našom YouTube)

Čo ti dalo viac – štyri roky vo firme či na škole?

Stopercentne vo firme.

Prečo?

Nebol som na škole, aby som získal vedomosti, aj keď nejaké určite áno, ale skôr mi to dalo kontakty na ľudí, s ktorými máme rovnaké hodnoty a naučilo ma to hľadať riešenia. Vždy, keď som napríklad nevedel prejsť nejakým zápočtom, musel som hľadať riešenia. Na škole som sa stretával s problémami, ktoré som musel riešiť, budoval som si tak akýsi systém riešenia problémov.

Mladý človek častokrát premýšľa v rovine, že skončí školu a zamestná sa. Ty si chcel robiť na vlastnom. Prečo si teda šiel na výšku?

Na výšku som nešiel s tým, že chcem mať dobrú vysokú školu, aby som sa dobre zamestnal. Okej, rodičia ma viedli k tomu že vysoká škola je dôležitá. Nebolo to rozhodovanie, či áno alebo nie. Vedel som určite, že na výšku chcem ísť, ale vedel som, že popri tom chcem robiť niečo vlastné. Nevedel som ale čo.

Myslel som si, že bude dôležité, aby som mal výšku v CV, že je to taký plán B, keby sa všetko na svete pokazilo. Nehovorím, že mi tá škola vôbec nič nedala, ale nešiel som tam s tým, aby som potom niekde profesijne uspel.

Odkiaľ vychádza takéto rozmýšľanie? Mal si nejaké vzory v rodičoch?

No spomínam si na jeden moment, ktorý vo mne zarezonoval. Keď som išiel jedného dňa s otcom ešte po tme do práce, povedal som si, že takto to ja nechcem. To som nevedel, že ako podnikateľ budem vstávať ešte skôr a domov pôjdem tiež za tmy. Rozdiel však vidím v tom, že som sa pre to rozhodol sám.

Vždy ma zaujímali ľudia, ktorí niečo vytvorili. Nezaujímalo ma, keď prišiel nejaký zamestnanec do práce ako analytik a stal sa z neho riaditeľ. Uznávam to, ale vždy ma viac fascinovali ľudia, ktorí niečo sami vytvorili. Ako keď niekomu vyriešiš problém a teší ťa to.

Spomínaš si, kedy si ty začal takto riešiť veci po svojom?

Bolo to ešte v takých nepodnikateľských časoch, keď sme sa na strednej hrali na online futbalových manažérov. Boli tam rôzne federácie, no my sme nešli do žiadnej. Vytvorili sme si vlastnú, mali sme na to iný pohľad. Alebo keď som hral za Ekonomickú basket, boli sme dobrá partia, začalo to fungovať, chcel som tam vytvoriť nejakú naozajstnú vec, nech to vyzerá ako klub. Tak sme dali spraviť dresy, aby vzniklo niečo, čo nejako reálne vyzerá a má svoju identitu.

Ako vyzerali tvoje začiatky?

Ja by som to podnikanie asi rozdelil na dve časti.

Tá prvá fáza bola, keď sme predávali ešte offline reklamné predmety, učili sme sa a skúšali, ako komunikovať s klientmi, na čo sú citliví, na čo si dať pozor. Hlavný problém bol, že sme to zakladali popri škole. Keby som mal vtedy tie skúsenosti, čo mám teraz, tak firma by rástla podstatne rýchlejšie. V istom momente sme si však povedali, že to prestáva byť študentský projekt a začíname podnikať, pracovať a zarábať.

A pustili ste sa do digitálnej performance agentúry.

Zlom, kedy sme si povedali, že ideme naozaj do digitálu a že budeme výkonnostná agentúra, nastal vtedy, keď my sme robili pre klienta reklamné predmety a schvaľovala im to ich pani na recepcii. Tá nám ich vrátila s tým, že to treba prerobiť, lebo tá modrá nie je dostatočne modrá. Mal som vtedy aj zlý deň a toto ma tak dožralo, že som si povedal, že nie som už ochotný sa takýmto spôsobom naťahovať.

Okrem toho som pedant, identifikujem sa s číslami a dátami, aj napriek tomu, že matika nikdy nebola môj obľúbený predmet. Rád mám veci podložené faktami. Nechceli sme sa hádať s klientmi, či modrá je dostatočne modrá, chceli sme sa dohodnúť, aké výsledky očakávajú a aké im dodáme. Vtedy nie je veľa priestoru na diskusiu. Jednoducho sme splnili očakávania alebo nie.

Teraz robíme marketing, ktorý ma zmysel. Ten zmysel je viditeľný na papieri – toľko a toľko si ako majiteľ firmy zarobil vďaka nám. Nie, že sa ma bude majiteľ pýtať, koľko zarobil vďaka tomu, že sme mu dali vyrobiť reklamné perá.

(Všetky videá s Michalom nájdeš na našom YouTube)

Prišla však aj kríza a znižovanie výdavkov na marketing firiem, čo vás asi tiež nakoplo nechať reklamné predmety plávať.

Presne. Prvé veci, ktoré sa sekali, boli, samozrejme, reklamné predmety. Chceli sme tým firmám reálne pomôcť. Tak sa tieto dve veci poskladali a hľadali sme, ako im pomôžeme zarobiť a reálne im ukážeme, že zarobili vďaka nám. Tak sme poskladali prvý tím a začali budovať výkonnostnú agentúru.

Čo dnes robíte?

Robíme výkonnostné kampane. To sa pre mňa nerovná len PPC. Aj Facebook sa dá robiť výkonnostné a nemyslím tým teraz produktové reklamy. Treba si len povedať, čo je výkon. Chcem byť najobľúbenejší hotel na Facebooku? To je pre nás ten výkon.

Pristupujeme k tomu tak, aby sme vedeli dokázať, že to robíme dobre. Aby sa nám nestalo, že modrá je málo modrá. 70% našich klientov tvoria e-shopy a zvyšných 30% sú iní klienti. Väčšina vecí sú performance kampane, PPC, robíme aj klasicky social media manažment, s tým, že musí byť presne dané, čo je cieľom, nielen dávať nejaké obrázky. Do takýchto vecí ja nerád idem.

Prvé kampane si robil ty?

Prvé PPC kampane som nastavoval ja osobne. Keď sa bavím so zamestnancami, ktoré veci nám koľko trvajú a či sa dajú urobiť lepšie, mám výhodu v tom, že ja som všetky tie veci 3-6 mesiacov naozaj robil. Viem teda, s čím som mal problémy, viem, čo mi ako dlho trvalo. Do dnešného dňa sa na mnohých produktových školeniach zúčastňujem. Dnes už ja reálne nerobím kampane, podieľam sa na nich ako stratég.

Čo bolo počas tvojho doterajšieho podnikania najťažšie?

Začať s tým. Musíš z niečoho platiť veci a máš nulu.

Ako to vyzeralo u vás?

Mali sme pár klientov a kanceláriu za pár korún, ktorá sa dokázala sama splatiť, ale nič viac. Možno ešte nejaký základný benzín sme si zaplatili. Prvých x mesiacov som zarábal 0 eur, tak isto aj môj spoločník.

Prvé rozhodnutie bolo, či sa vôbec ideme do niečoho pustiť, lebo akokoľvek môže byť človek optimistický, stále je tam tá neistota, že sa síce môžeš snažiť, ale nezarobíš nič. Bol to vstup do neznáma.

Druhá vec bola povedať si, že prestaňme robiť tento študentský projekt a spravme niečo poriadne. Dokázali sme sa už uživiť, boli sme v akejsi komfortnej zóne, a tak sme zmenili všetky produkty, ktoré sme predávali.

Čo ti dalo podnikanie?

Kopec skúseností. Nech na škole s profesormi preberáš čokoľvek, tá teória je síce dôležitá, ale nenaučí ťa reálnu situáciu. Môžeš mať nejakú predstavu, že keď ti prídu prví zamestnanci, budeš ich odmeňovať tak alebo tak, všetko však bude aj tak inak.

Spoznal som sa s mnohými ľuďmi z biznisu a mal som možnosť vidieť, ako rozmýšľajú. Úplne iným spôsobom sa komunikuje s marketingovým manažérom, inak s marketingovým špecialistom, inak s manažérom firmy. Iné veci potrebujú počuť rôzne typy ľudí, pritom komunikuješ tú istú vec.

Tretia vec, ktorú mi dalo podnikanie, je schopnosť riešiť problémy. Keď aj prijímam nového človeka, pre mňa sú tri kľúčové veci – chuť pracovať, chuť riešiť problémy, lebo tie prídu a isto prídu, a zdravý rozum. Na tomto sa smejú už aj kolegovia, lebo to opakujem nonstop. Podľa mňa nie je nič dôležitejšie ako zdravý rozum a spájanie súvislostí.

(Všetky videá s Michalom nájdeš na našom YouTube)

Ako si u človeka overíš, či má zdravý rozum?

Nie je to jednoduché 🙂 My im dávame vypracovať rôzne zadania. Napríklad PPC-čkarom nedávame robiť kampaň ako takú, ale chceme, aby spísali, ako by rozmýšľali nad stratégiou, čo by ako a kde nastavili, na koho sa chcú zamerať. Mňa nezaujíma, či to technicky vedia urobiť, to ich vieme naučiť. To, akým spôsobom nad tým človek rozmýšľa, veľa napovie. Vidíš, či rozmýšľa takým spôsobom, s ktorým sa dá pracovať, alebo si pozrel jednu šablónu a tak bude robiť všetko.

Aká je činnosť na podnikaní, ktorú fakt nemáš rád?

Mám veľký problém s klasickými administratívnymi vecami, to ma neuveriteľne rozčuľuje. Dva roky dozadu som bol na prednáške, odkiaľ som si zapamätal jednu dobrú hlášku – snaž sa neriešiť problémy, ktoré nemôžeš vyriešiť. V tomto momente, z pozície, v ktorej som, som si vedomý, že nemôžem tie administratívne veci vyriešiť. Jednoducho sú a ja to nevyriešim, aj keď ma rozčuľujú.

Tiež ma rozčuľuje opakovanie problémov, ktoré sme už vo firme vyriešili. Ak niečo riešime opäť, mám pocit, že ľudí si nevzali nič z toho, čo som sa im snažil odovzdať. Častejšie sa to stáva u mladších ľudí, pretože oni nemajú nejaké návyky, ako keby niektorí ešte pokračovali v tej školskej dráhe.

Máš mentorov?

Mentorov vo všeobecnosti uznávam, napriek tomu nemám žiadneho. Na jednej strane mi to je ľúto, rád by som niekoho mal, na druhej strane sa dennodenne učím od druhých ľudí formou blogov a článkov.

Keď sa stretnem s niekým zaujímavým, snažím sa s ním rozprávať o veciach, ktoré nám obom môžu niečo priniesť. Nie je to cielené vyhľadávanie mentorov. Keď je to ale človek, o ktorom viem, že si môžeme niečo odovzdať, tak sa snažím s ním debatovať. Veľmi rád sa stretávam s inšpiratívnymi ľuďmi, ale nemám nejako nastavené, že teraz by som chcel osloviť týchto troch. Čo je možno škoda, možno to začnem robiť.

Máš pocit, že by ťa to mohlo posunúť?

Niekedy áno.

Čo by si odporučil mladému človeku, ktorý chce začať podnikať?

Ak chceš vyriešiť finančný problém, nechoď podnikať. Veľa ľudí hovorí, že sa chcú zamestnať, odísť od rodičov, osamostatniť sa. Pre podnikaní nezačneš hneď zarábať. Poznám osobne veľmi veľa podnikateľov, ktorí neuspeli.

Netreba to interpretovať tak, že všetci teraz poďme podnikať, nie je na to každý nastavený. Na tom nie je nič zlé. Niekto bude úspešný zamestnanec, ale bol by neúspešný podnikateľ. Len si to musíš uvedomiť, inak sa budeš trápiť.

Ak sa teda rozhodol, že chceš podnikať, musíš vedieť, v čom. Ja som zástanca toho, aby sme predávali hodnotu. Ak sa spojí know-how a hodnota, tak to môže dlhodobo fungovať. Sústredil by som sa teda na to, aby som poznal to, v čom chcem podnikať, a ako dať ľuďom nejakú hodnotu.

Keby chcel niekto od teba mentoring alebo poradiť, kde ťa nájde?

Ideálne cez mail kubo zavináč ptagroup.sk, Facebook až tak výrazne nepoužívam.

Foto a video: Martin Haburaj