Šéfredaktorka HMOTY: „Už som nevládala viesť 40 ľudí. Teraz sme na to dve a je to oveľa lepšie.“

Laura Bilíková založila časopis HMOTA už ako sedemnásťročná a stala sa aj finalistkou 4. ročníka LEAF Award. Študuje žurnalistiku na Karlovej univerzite a pracuje pre vydavateľstvo Absynt. 

 V rozhovore sa dozvieš aj:

– ako vznikol názov HMOTA,
– ako sa rodil 40-členný tím,
– kde získali prvé peniaze,
– ako vyriešila problém s nedostatkom síl
– a kam chce HMOTU posunúť do budúcna.

Prečo „HMOTA”?

Počas premýšľania o koncepte časopisu mi ako prvé napadlo slovo hmota, ktoré sa mi hneď zapáčilo. Takže tento názov vznikol pomerne spontánne. HMOTA má viacero významov, ale reprezentuje predovšetkým rôznorodú skupinu ľudí z celého Slovenska, ktorí spoločne vytvárajú niečo hmotné, pričom rozvíjajú nehmotné. Okrem toho sme časopis od začiatku chceli vydávať v tlačenej forme, aby sme do sveta digitálnych médií vrátili čosi fyzicky hmatateľné.

Na aké témy sa v HMOTE sústredíte?

Primárne umeniu a kultúre. Dôraz dávame na podporu mladých umelcov a umelkýň z rôznych oblastí tvorby. Každé číslo sa venuje jednej téme, ktorú sa snažíme spracovať mimoriadne pestro. Súčasťou sú rozhovory s renomovanými tvorcami, knižné a filmové recenzie, reflexie súčasnej kultúry i dejín umenia. V textoch i prostredníctvom vizuálu reagujeme aj na aktuálne spoločenské otázky a marginalizované témy.

V časopise je zároveň priestor aj pre autorskú tvorbu, pričom aktuálne pripravujeme koncept literárnej prílohy, kde budeme pravidelne zverejňovať kratšie prozaické útvary a poéziu začínajúcich autorov a autoriek.

Veľa ľudí má super nápady, ale nikdy ich nepremenia na skutočnosť. Čomu vďačíš za to, že HMOTA má taký úspech?

Bola to súhra viacerých faktorov, ale určite hralo dôležitú rolu to, že som mala skúsenosti s vedením časopisu už zo strednej školy. Vedela som, ako má časopis vyzerať, a čo má obsahovať. Naučila som sa, ako viesť menší tím ľudí a mala som základné znalosti o redakcii textov či grafickom zalamovaní.

Stredoškolský časopis sa však nedá viesť naveky, zároveň je tam aj obmedzený počet ľudí, s ktorými môžete spolupracovať. Aj preto som od začiatku chcela, aby bola HMOTA pre ľudí z celého Slovenska, pretože priestor pre mladých ľudí tu jednoducho chýbal. Projekt sa mi podarilo naštartovať aj vďaka tomu, že som bola súčasťou mentoringového programu, vďaka ktorému som sa naučila, ako formovať koncept, a kde začať.

A kde si začala?

Najprv som oslovila blízkych ľudí z Trenčína, o ktorých som vedela, že by mohli byť prínosom pre časopis. Na začiatku som im nevedela ani ukázať, do čoho ideme. Bol to naozaj na začiatku experiment, ktorý začínal v malom. V prvom čísle sa nám podarilo napísať zopár článkov, mali sme tam len niekoľko fotografií a ilustrácií. Ale tým, že časopis rástol a dostávali sme pozitívne reakcie, sa nám darilo spolupracovať s množstvom šikovných autorov a autoriek. Dnes tím HMOTY tvorí viac než 40 mladých ľudí z celého Slovenska. 

Ako ste získali peniaze na tvorbu časopisu?

V rámci rozvojového programu Leaf Award sme získali tisíc eur, čo bola ideálna suma na naštartovanie tlače časopisu. Vďaka tomu sme mohli vytlačiť prvé kusy a tie sa dostali k ľuďom.

Neskôr sa nám podarilo získať aj financie od Fondu na podporu umenia, ktorý má špeciálny systém na podporu časopisov, ktoré sa venujú umeniu a kultúre. Aktuálne je to náš hlavný zdroj príjmu, vďaka ktorému dnes vieme našich autorov a autorky férovo odmeniť za ich prácu, čo mi robí veľkú radosť. 

Kto u vás tvorí grafiku?

Úplne prvým grafikom HMOTY bol Matúš Ivanič, s ktorým spolupracujeme doteraz. Neskôr sa k nemu pridala aj Laura Dimová, ktorá je aktuálne kreatívnou manažérkou časopisu a Fanny Pekarčíková, ktorá v súčasnosti vedie grafickú redakciu. Najnovšou členkou je Ivana Zvarová, ktorá nám pomáha s vizuálmi na sociálne siete. Snažíme sa, aby bolo každé číslo po grafickej stránke unikátne, vždy volíme inú farebnosť a grafické prvky. Našu vizuálnu identitu sme tvorili v spolupráci s grafickým dizajnérom Michalom Rafajom, ktorý pre nás navrhol koncept dynamického loga, ktoré sa každým číslom mení.

Ako sa vám darí reagovať na aktuálne témy?

Keďže vychádzame štyrikrát do roka, nemáme v printe priestor reagovať na všetko, čo sa deje. Vždy sa nám však darí zachytiť niečo zaujímavé a aktuálne, z čoho mám radosť. Rovnako tak máme na sociálnych sieťach aj pravidelnejší koncept kultúrneho spravodajstva.

Boli dni, keď si nevládala viesť 40 ľudí, ktorí s tebou spoluvytvárali časopis?

Myslím si, že to je prirodzený vývoj mnohých projektov, ktoré sa začnú ešte na strednej škole, kde má človek nepomerne viac voľného času. Preto sa môže ľahko stať, že to človeka dobehne. V istom bode som mala pocit, že ma môj projekt prerástol a že sa mu nedokážem venovať tak, ako by som chcela.

Stalo sa z toho mentálne bremeno, od ktorého som si nikdy nemohla dať pauzu, pretože stále je to môj projekt, ktorý na mne stojí.

Okrem toho som sa odsťahovala do Prahy, kde študujem a začala som pracovať. Zároveň nás v tvorbe dobehol stereotyp, väčšinou sme nestíhali a práca na HMOTE nás prestávala tešiť. Potrebovala som si od toho dať na chvíľu pauzu, nejaké veci prehodnotiť, keďže mi vtedy HMOTA už neprinášala takú radosť ako kedysi.

Ako si tento problém vyriešila?

Potrebovala som si od toho dať na chvíľu pauzu a vymyslieť, ako to robiť inak a možno aj lepšie a kreatívnejšie. Na nejaký čas ma na pozícii šéfredaktorky vystriedal Tomáš Žalobín, ktorý je veľmi šikovný a dnes má v HMOTE na starosti distribúciu. Nakoniec sme spojili sily s Laurou Dimovou, ktorá sa stala kreatívnou manažérkou a HMOTU vedieme spoločne. Navzájom sa dokážeme podržať, a tým pádom si viem aj ľahšie oddýchnuť, pretože celá zodpovednosť nie je iba na mne.  

Zároveň nie som prototyp líderky, ktorá je zameraná čisto na výkon a produktivitu. Pre mňa je dôležitá najmä empatia, vzájomná podpora a zdieľaná radosť z práce.  

Ako sa bude HMOTA vyvíjať v budúcnosti?

Chceli by sme zlepšiť našu webovú stránku a prezentáciu na sociálnych sieťach, kde budeme efektívnejšie reagovať na udalosti v kultúre, napríklad aj početnejšou tvorbou rozhovorov, recenzií a reportáží. Rovnako chceme pomáhať pri rozvíjaní tvorby malým a začínajúcim umelcom a tvorcom.  

Aké knihy momentálne čítaš ty?

Aktuálne mám rozčítaných až priveľa kníh od vydavateľstva Absynt, medzi nimi napríklad Ženy, ktoré zostali od slovenskej reportérky Magdalény Rojo, ktorá sa na fenomén migrácie pozerá ženskou optikou. 

Kde sa s HMOTOU môžu čitatelia môžu najbližšie stretnúť?
Určite nás nájdete na našom e-shope ale aj na rôznych festivaloch a podujatiach. Budeme radi, ak nás budete sledovať aj na Facebooku a Instagrame.

Tento článok vznikol aj vďaka podpore od Webglobe. Pozri si ich voľné pracovné pozície.