Monika Rybárová (21) z IMMERSIV: „Jediný spôsob, ako robiť skvelú prácu, je zbožňovať to, čo robíte.“

Vyštudovala grafický dizajn na Strednej škole umeleckého priemyslu v Trenčíne a tiež alumni programu IAMbitious. Už druhý rok nahliada do sveta podnikania ako spoluzakladateľka kreatívneho štúdia IMMERSIV, kde pracuje ako grafická dizajnérka. Ako sama hovorí, dlhé hodiny strávené pri počítači by nezvládla bez šálky dobrej kávy a domnenia, že to, čo robí, má zmysel. Predstavujeme ti grafickú dizajnérku a spoluzakladateľku kreatívneho štúdia IMMERSIV Moniku Rybárovú (21).

V článku sa dozvieš:

• ako rozdielne môže klient vnímať, keď pred ním vystupuješ ako živnostník alebo ako firma,
• ako ti môže pomôcť mentor a kde ho môžeš nájsť,
• prečo by mal človek začať podnikať,
• ktoré knihy či podcasty Moniku na začiatku inšpirovali
• a ako zapracovať na svojich slabých stránkach

Dočítal som sa, že si sa do podnikania pustila hneď po strednej škole. Je to tak?

Nikdy som netušila, že sa práve ja ocitnem vo svete podnikania. Vždy som čakala klasiku – stredná škola, vysoká škola a nakoniec nejaká agentúra. Chcela som mať jednoducho prácu, ktorá bude zároveň mojím koníčkom. Prácu, pri ktorej sa môžem neustále učiť niečo nové a neskôr možno predávať svoje skúsenosti ďalej. Veľmi skoro som však prišla na to, že vysoká škola nie je pre mňa a chcela som sa učiť praxou.

Bola si mladá, no odvážna. Čo Ti dodávalo odvahu vystúpiť zo svojej zóny komfortu, „skočiť do vody a plávať?“

Celé rozhodnutie týkajúce sa začiatku podnikania bolo pol na pol dobrovoľné a zároveň nie úplne dobrovoľné. Hneď po maturite sme si spolu s mojím terajším kolegom Dominikom Lehockým založili živnosť, no zároveň som sa snažila nájsť si prácu v agentúre ako grafička. Chcela som miesto, kde sa môžem učiť a zároveň pracovať na vlastných projektoch. Bohužiaľ, situácia s pandémiou veci skomplikovala a v mojom meste neboli žiadne voľné príležitosti. Preto som nemala na výber a musela som pokračovať v živnosti.

Veľakrát som sa chcela zamestnať, avšak, bohužiaľ, zamestnávatelia si väčšinou vyberali zrelých ľudí a mladí ambiciózni ľudia šancu nedostali. Nikdy som nemala skúsenosť pracovať vo firme pod niekým a jediné, čo som poznala, bolo pracovať sama na seba. Preto bolo osamostatnenie vlastne veľmi prirodzené.

Akú vo svojom  projekte vidíš pridanú hodnotu?

Z malého nápadu sa časom stalo niečo omnoho väčšie než sme čakali. Za posledné roky sme načerpali veľa vedomostí, ktoré nám pomohli sformulovať spoločné ciele a správny smer podnikania. Oboch nás od nepamäti aktívne zaujímala vizuálna komunikácia a tvorba kreatívneho obsahu. Tým, že sa venujeme grafickému dizajnu, videoprodukcii a fotografii, vieme klientom poskytnúť riešenia na viaceré problémy a to doslova pod jednou strechou. Neustále sa zdokonaľujeme, a tak naberáme aj novú perspektívu.

Ty si mala business plán dôkladne pripravený, alebo si ho skôr dávala dokopy za pochodu?

Už na strednej škole som mala niekoľko zákaziek, dokonca pravidelných klientov, s ktorými som pracovala pár rokov. Väčšinou to boli ľudia, ktorí si ma našli vďaka odporúčaniam, alebo ľudia, ktorým som spomenula, že študujem grafický dizajn. Ako študentka som však klientov až tak aktívne nevyhľadávala. To sa zmenilo, keď sme začali podnikať.

Veľmi ťažké obdobie prišlo na začiatku pandémie. My sme nemali problém pracovať, no veľmi sme cítili, ako trpia ostatné firmy, nakoľko naša cieľová skupina boli práve malopodnikatelia. 

Veľa ľudí nevedelo, čo sa bude diať a pre nás bol veľký úspech už len to, že sme dokázali toto obdobie zvládnuť. My sme totiž začali podnikať na úplnom začiatku pandémie – v tej najhoršej situácii. S odstupom času viem povedať, že sme to teda nemali vôbec dobre naplánované. 🙂

Aké to bolo hľadať klientov počas pandémie?

Veľmi ma prekvapilo, že kým sme nezačali obaja podnikať pod vlastnou firmou, veľmi sme trpeli. Ľudia mali totiž voči nám predsudky, pretože sme boli veľmi mladí. Možno za to môže akási nedôvera a predstavy o nezodpovednosti. 

Hneď, ako sme začali s podnikaním a vystupovali už ako firma, stretli sme sa len s pozitívnymi ohlasmi. Veľa klientov bolo rado, že sme mladí ľudia majúci prehľad, skúsenosti a vedia, na čom pracujú. Ľudí úplne prestalo zaujímať, koľko máme rokov a jediné čo ich zaujímalo, bolo to, akú prácu tvoríme a či dokážeme efektívne vyriešiť aj ich problémy.

Mali by ľudia podľa Teba viac podnikať? Viac si ísť za svojimi cieľmi a snami a nebáť sa?

Na začiatku každého podnikania sa ľudia stretnú s obavami a zlyhaniami, ktoré sú často dôvodmi, prečo od podnikania utekajú. Nie vždy sa všetko udeje podľa našich predstáv a nastanú situácie, kedy si človek položí otázku, či robí správnu vec. Avšak len vďaka podobným situáciám sa dokážeme posúvať vpred. 

Mňa osobne nikdy chvála nikam neposunula. Boli to práve moje vlastné chyby, ktoré ma posunuli vyššie. Nezáleží na tom, koľko chýb urobíme alebo ako pomaly sa posúvame. Na čom však naozaj záleží je skutočnosť, že sa posúvame. 🙂

S čím by mal človek rátať v začiatkoch podnikania a čoho by sa nemal báť?

Mojimi slabými stránkami boli nízke sebavedomie a komunikácia. Najmä keď sa jednalo o akúkoľvek formu komunikácie pred viacerými ľuďmi. Pamätám naše prvé firemné stretnutie s klientom, z ktorého som bola riadne nervózna. 

Našťastie je môj kolega výborný rečník a celé stretnutie viedol on, zatiaľ čo ja som sa schovávala za zápisník a potichu počúvala ich rozhovor. Bol to veľký boj, psychické prípravy pred každým telefonátom a kopa radosti, ak som mohla veci riešiť len cez e-maily. Našťastie časom táto nervozita zo mňa opadla a dnes nemám problém komunikovať s hocikým, aj keď stále je na čom pracovať.

Kto ti pomohol zapracovať na tvojich slabých stránkach?

Musím povedať, že by som sa nikdy nepohla, nebyť programu IAMbitious. Mám z neho skvelé skúsenosti a výborné vzťahy s ľuďmi. 

Najviac ma posunula moja vtedajšia mentorka Boďa Oravcová. Ukázala mi smer a otvorila brány podnikania. Zoznámila ma s viacerými veľkými dizajnérmi, s ktorými som mala možnosť komunikovať a ukázali mi niečo viac zo sveta dizajnu. Určite je super nápad začať podnikať za pomoci mentora, poprípade človeka, ktorý s podnikaním už má skúsenosti. Vie ťa naviesť, poradiť a pomôcť v ťažkých časoch.

Inšpirovali ťa napríklad aj nejaké knihy alebo podcasty so zameraním sa sebarozvoj?

Pre mňa boli v začiatkoch veľkou inšpiráciou velikáni ako je Chris Do (The Futur) a Paula Scher (Pentagram).

Z kníh v rámci sebarozvoja to určite bola kniha „Konec prokrastinace” od Petra Ludwiga a z toho grafického sveta „Knihy a Typografie” od skvelého českého typografia Martina Pecinu.

Je niečo, čo by si ešte chcela odkázať čitateľom Zero2hero?

Jediný spôsob, ako robiť skvelú prácu, je zbožňovať to, čo robíte. Ak ste to ešte nenašli, je to v poriadku, ale hľadajte ďalej. Obklopujte sa ľuďmi a vecami, ktoré vás inšpirujú a dávajú vám zmysel.

Ako by ťa mohli kontaktovať naši čitatelia, ak by sa o tebe chceli dozvedieť viac?

Vaši čitatelia nás môžu kontaktovať na facebookovej stránke IMMERSIV, na webovej stránke, ale mailom na monika@immersiv.com.  

Ak si našiel chybu, daj nám prosím o tom vedieť na e-mailovú adresu kristian@zero2hero.sk