Oliver Roch: „Najlepšie startupy neriešia problém, ktorý tu je teraz. Riešia problém, ktorý tu bude o tri roky”

„Neboj sa dávať si veľké ciele, aj keď sa zdajú nedosiahnuteľné.”

V rozhovore sa dozvieš:

• ako si zvalidovať nápad na podnikanie,
• prečo sa oplatí stážovať v top firmách,
• ako efektívne riešiť time-management,
• čo všetko ti môže dať do života mentor,
• ako si naplánovať dlhodobú víziu

a mnoho ďalšieho.

Už na strednej škole sníval o podnikaní. S kamarátom založili firmu Progresio, ktorá sa venuje vývoju webových stránok a systémov. Prešiel si stážami v top svetových firmách, ako napríklad Amazon či Microsoft, a tiež top školami cez Masarykovu univerzitu v Brne po ETH v Zürichu. Momentálne študuje na prestížnej univerzite Bocconi v Taliansku. Jeho vášňou sú technológie a inovácie.

Predstavujeme ti Olivera Rocha (23).

Oliver, ako si sa dostal k podnikaniu? 

Ako dieťa som mal túžbu vyhrávať vo všetkom, a preto som často vymýšľal vlastné hry. Na základnej v 6. triede sa mi zapáčila myšlienka byť hackerom, aby som získal náskok v online hrách. Myslel som si, že to bude veľmi jednoduché. Vygooglil som si to a zistil som, že to až také jednoduché nie je. 

Natrafil som na programovanie a zistil som, že sa to všetko budem musieť naučiť, aby som zistil, ako to funguje. Zistil som, že ma baví, keď mám možnosť preniesť svoje myšlienky do niečoho reálneho. 

Aký bol tvoj prvý projekt?

Volal sa Anketátor a robil som ho s Robom Balušíkom. Ľudia si v ňom mohli vytvárať vlastné prieskumy ešte v časoch, kedy Google formuláre neboli také používané. 

Bol to pre mňa obrovský drive. Povedali sme si, že v tom chceme pokračovať a založili sme firmu Progresio. Veľa firiem vtedy ešte nechápalo dôležitosť digitalizácie a online sveta, čo sme považovali za dieru na trhu.

Z Progresia je dnes celkom úspešná firma na tvorbu webových stránok. Stíhaš sa jej venovať takto na diaľku?

V Progresiu sa momentálne pohybujem v strategickej role poradcu. Počas toho, ako som sa tomu venoval na dennej báze, to začalo mierne stagnovať. Síce sme číselne stále rástli, ale cítili sme, že inovačne spomaľujeme. Nabrali sme nové zakázky, to nás ale sčasti zväzovalo a spomalil sa náš drive. 

Pozerám sa teraz na biznis z globálneho hľadiska, a tým pádom viem poradiť viac strategicky. Do budúcna to môže byť väčšia pridaná hodnota pre firmu, ako keby som sa venoval „denným” záležitostiam. 

Kam by ste chceli firmu smerovať?

Ideálny stav by bol nájsť opakujúci sa problém v rámci segmentu malých a stredných firiem, ktorý sa týka toho, ako pracujú s dátami a bude sa dať riešim čiastočným produktizovaným riešením s konzultačnou službou k tomu. 

Tieto firmy nevedia úplne ako pracovať s dátami, nemajú v nich poriadok a nevedia, ako z nich vyťažiť hodnotu. Tam vidím veľkú príležitosť. 

A kde sa vidíš ty? 

Oblasť, ktorá ma dlhodobo láka najviac, je zmeniť vzdelávací systém na Slovensku z pohľadu technológií. Vidím, ako umelá inteligencia počas nasledujúcich 10 – 20 rokov zmení štýl, akým ľudia fungujú. Veľká časť práce bude automatizovaná. 

Na Slovensku tvorí veľkú časť pracovnej sily automobilový priemysel, kde je vysoký pomer automatizovateľných prác. Môžeme mať preto v budúcnosti veľký problém. 

Na druhej strane má Slovensko a celkovo región strednej Európy veľa talentovaných programátorov a vývojárov, čo by sme potrebovali uchopiť. 

Čo zaujímavé si sa naučil počas svojich zahraničných stáží?

V Amazone som sa naučil, ako byť data-driven. Pre mňa je Amazon super príkladom firmy, ktorá všetko robí na základe dát. Každé jedno rozhodnutie musí byť podložené dátami. 

Amazon má veľmi zaujímavú kultúru. Majú 14 leadership princípov, ktorými sa riadia. Všetko je postavené na tom byť maximálne data-driven a odstrániť podvedomé emócie z rozhodovacieho procesu. 

V Amazone sú zakázané powerpoint prezentácie. Akýkoľvek nový projekt sa prezentuje na bielom papieri, kde je všetko podložené dátami a číslami, aby sa odstránil prvok, že niekto má pekné slajdy, vie to dobre odprezentovať, a preto mu ľudia uveria. 

V Microsofte som zase získal skvelý prehľad o tom, ako funguje korporátny IT a cloud trh na Slovensku a v Česku, a kde je u nás najväčší potenciál na využitie AI a Data analytiky a aké témy v jednotlivých odvetviach najviac rezonujú.

Ako by si si validoval svoj nápad, ak by si dnes chcel založiť inovatívny startup s globálnym potenciálom? 

Snažil by som sa ísť fyzicky na miesto, kde je ten sektor najviac pokročilý. Pre väčšinu prípadov by to bolo asi Silicon Valley, pre niektoré sektory je to ale iné – napríklad farmaceutická firma môže ísť do Bazileja, FinTech startup môže ísť do Londýna, výrobné technológie do Číny atď. 

Snažil by som sa napojiť sa na ľudí v top firmách, ktorí sa pohybujú v danom segmente a zisťoval by som, čo riešia, s čím majú problém. Prípadne by som si stanovil vopred nejaké ukazovatele, ktoré by som sa snažil si potvrdiť.

Čo by si poradil stredoškolákom, ktorí sa chcú tiež dostať na prestížnu zahraničnú školu, ako je Bocconi?

Keď som bol na strednej, neveril som si a bál som sa ísť na informatiku do Brna. Myslel som si, že budem zaostávať. A už vôbec som si nevedel predstaviť, že by som išiel na top školu do zahraničia. 

Potom som prišiel do Brna a zistil som, že to tak vôbec nie je a podarilo sa mi tam vynikať. Keď som sa hlásil na Bocconi, mal som rovnaký strach a znova som zistil, že sa to dá v pohode zvládnuť. 

Čo by som poradil, je nebáť sa to vyskúšať. Vyhľadať si ľudí, ktorým sa to už podarilo (napríklad na LinkedIn-e) a nebáť sa ich osloviť a požiadať o radu. Tiež tu funguje skvelé združenie Unimak, ktoré pomáha Čechom a Slovákom dostať sa na zahraničnú vysokú školu, ktorého súčasťou som aj ja. 

Ako riešiš time-management? 

V optimálnom nastavení mám Outlook kalendár, kde mám fixné časy stretnutí, hovorov a vecí, na ktorých chcem pracovať. Tiež ma veľmi ovplyvnila kniha „Get things done”, ktorá rieši efektivitu práce. Snažím sa mať systém, kde si vkladám všetky úlohy, ktoré musím do budúcna spraviť. Používam na to Trello. 

Mám to rozdelené po taskoch, ktoré sa týkajú práce, Progresia, školy, sebavzdelávania plus osobné záležitosti. Mám tam vždy štyri stĺpčeky – veci, ktoré sú dôležité a urgentné, dôležité a neurgentné, nedôležité a urgentné, nedôležité a neurgentné. 

Keď zistím, že niečo musím urobiť, pokojne aj za dva mesiace, tak si to nahodím do tohto systému a potom si držím archív všetkých úloh, ktoré mám spraviť a dám si k nim deadline. Vždy v nedeľu si tieto úlohy prechádzam a zostavujem si to-do list na najbližší týždeň.

Tiež sa snažím počas dňa pracovať v blokoch a neprekrývať to. Napríklad jeden blok na prácu, potom blok na firmu, potom na školu. A medzitým dostatočné pauzy na prechod medzi blokmi. Jeden blok trvá väčšinou niekoľko hodín. 

Aká kniha ťa najviac ovplyvnila a vedel by si ju odporučiť? 

7 návykov skutočne efektívnych ľudí je super kniha. Je to síce motivačná literatúra, no dá sa aplikovať v biznise, ale aj v osobnom živote. Donúti človeka zamyslieť sa nad podstatou seba samého. 

Najviac ma odtiaľ ovplyvnil koncept „začať s myšlienkou na koniec”. Predstaviť si svoj pohreb a čo je rozlúčková reč, ktorú chcem, aby sa o mne čítala. A potom od toho nastaviť úplne všetko. 

To isté sa dá aplikovať na vlastnú firmu, vlastné štúdium, vlastný projekt. Keď človek ide do toho s myšlienkou na koniec, vie si jednoduchšie vizualizovať kroky, ktoré k tomu vedú.

Potom mám ešte druhú obľubenú knihu – Myslenie rýchle a pomalé od Daniela Kahnemana, čo je komplikovanejšie čítanie. Páči sa mi na nej, že hovorí o tom, ako nás náš mozog klame a ako sa všetci necháme ľahko oklamať. Ako robíme veľa intuitívnych rozhodnutí, ktoré náš mozog robí kvôli tomu, aby boli efektívne, ale zároveň sú nesprávne. 

Táto kniha to pekne demonštruje na príkladoch a zároveň učí, ako nepodľahnúť kognitívnym nástrahám pri rozhodovaní. 

Mal si niekedy mentora? Ak áno, čo ti to prinieslo?

Mám mentora – Dušana Koutného z OrderLord. Je to človek, ktorý sa dostal niekam, kam by som sa ja tiež rád v budúcnosti dostal. Tým pádom si môžem overiť, či moje myšlienkové pochody dávajú logiku. 

Zároveň sa ma vie pýtať správne otázky a dať mi správne podnety. Druhá vec – Dušan sa pohybuje v globálnom startupovom svete. Vedel dať nadhľad, ktorý by som si sám určite tak rýchlo neuvedomil.

Ako to funguje, kedy sa s tebou budú investori baviť, čo k tomu potrebuješ. To sú pre mňa veľmi zaujímavé inisghty. Ako obrovskú pridanú hodnotu vnímam aj network mentora. Dušan ma viackrát prepojil na človeka, ktorý bol špecialistom na oblasť, ktorá ma práve vtedy viac zaujímala. 

Čo by si odkázal 18-ročnému Oliverovi?

Neboj sa dávať si veľké ciele, aj keď sa ti možno na prvý pohľad zdajú nedosiahnuteľné. Aj keď sa ti ich nepodarí dosiahnuť, aspoň prejdeš tým procesom a možno sa ti podarí dosiahnuť aspoň ten druhý najlepší možný cieľ. 

V tom veku som vedel, čo ma baví a čo chcem robiť, ale naschvál som si dával len malé ciele, lebo tam som mal istotu, že sa mi to podarí. Väčšie ciele som si nedával. Ak by sa mi nepodarilo ich dosiahnuť, mal som pocit, že by som sa strápnil sám pred sebou. Tak som sa o to ani nepokúsil. Toto by som určite zmenil. 

Ako ťa môžu čitatelia kontaktovať?

Môžu ma kontaktovať cez čokoľvek z nasledovného:
Facebook – https://www.facebook.com/oliver.roch.7

Linkedin – https://www.linkedin.com/in/oliver-roch-70a04a11a/

E-mail – o.roch85@gmail.com