„Som nastavený tak, že veci majú byť v mojich rukách.“
Čo sa v rozhovore dozvieš?
A mnoho ďalších zaujímavých vecí.
Narodil sa s hendikepom, ale to ho neodradilo od toho, aby si založil vlastnú firmu. Začal na strednej, kde ho fascinoval svet grafiky a webov. Svoju prvú webstránku vytvoril pre otca. Aj keď nemal formálne vzdelania v odbore, skúšal tvoriť weby aj naďalej.
Postupne získaval viac a viac zákaziek, až sa z toho stalo podnikanie. Dnes Progresio zabezpečuje komplexné riešenia pre webstránky, e-shopy, napojenia na platobnú bránu. Okrem toho riešia marketing, sociálne siete, AdWords či grafické práce.
Na svojej práci miluje to, že môže pomôcť k úspechu niekoho iného. Teší ho, že sa stále učí niečo nové a verí, že okrem time manažmentu je podstatný aj „energy“ manažment. O čo ide a prečo je to dôležité?
Predstavujeme ti Roba Balušíka (23).
Robo, vedel si už odmalička, že by si raz chcel podnikať?
Nevedel som to odmalička. Od škôlky som sa venoval umeleckému prednesu, kde sa mi to podarilo dotiahnuť ďaleko. Až potom som začal hľadať niečo, čo by ma reálne v budúcnosti aj uživilo. No prednes mi veľmi pomáha dodnes pri komunikácii so zákazníkmi. To, čo som využíval ako dieťa pri prednese, sa mi dnes pretavilo do podnikania.
Bola aj možnosť, že by si sa zamestnal?
Rozmýšľal som nad tým, ale skôr len pre porovnanie. Čo by mi to dalo alebo vzalo. Chcel som mať niečo svoje. Nechcel som, aby mi niekto diktoval, čo mám robiť. Možno sa mýlim, možno by som preskočil veľa vecí, ktoré som sa musel učiť sám. Na druhej strane by som sa možno musel učiť staré zaužívané princípy a myslel by som si, že je to tak v pohode. Neviem. Ale bol som skôr nastavený tak, že to má byť v mojich rukách.
Ako si sa dostal k webstránkam?
Najskôr som sa hľadal, skúšal som rôzne veci s počítačom, s grafikou, vymodeloval som celú slnečnú sústavu, ale neudržalo to moju pozornosť dlho. Tak som sa začal hrať s rôznymi programami. Otec mal farmu a rozhodol som sa, že mu vytvorím webstránku. Zabával som sa s jej tvorbou celý deň. Vtedy som pochopil, že to bude asi ono.
Koľko si mal rokov, keď si sa začal venovať grafike?
Bolo to na začiatku strednej.
Študoval si niekde tvorbu webstránok a grafiku?
Bolo to viac-menej hobby, skúšali sme to s kamarátom len tak sami. Občas sme si dali nejaký kurz, aby sme sa zdokonalili, ale bolo a stále to je celé o skúšaní a praxi.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
Kedy nastal ten zlom, že to už nie je len zábava, ale pôjde asi o skutočné podnikanie?
Keď začali prichádzať prvé zákazky. V tom období to bolo ešte len také hranie sa, ale postupne sa ľudia začali pýtať, či by sme pre nich niečo neurobili, a nejako sa to rozbehlo.
Kto boli vaši prví klienti?
Prvými klientmi boli najmä kamaráti alebo známi, ktorým nás odporučili.
Odpovedáš v množnom čísle…
Začínali sme dvaja, ja a kolega Oliver. Na strednej škole sme spravili SOČku na tému webovej aplikácie pre tvorbu dotazníkov a podarilo sa nám s ňou dostať na celoštátne kolo. Už vtedy sa nám veľmi dobre spolupracovalo. Aj keď sme mali napríklad iné názory, vždy sme vedeli odložiť egá bokom a vybrali sme cestu, ktorá bola objektívne pre projekt najlepšia. Spolupráca s Oliverom je skvelá dodnes.
Mal si nejaký biznis plán, podľa ktorého si šiel?
Nemal som. Dá sa urobiť nejaký prieskum, ale je pomerne ťažké dopredu predikovať, ako sa bude vyvíjať trh. Snažíme sa prispôsobovať dobe a trhu. Určite nejdeme iba podľa trendov, snažíme sa ísť s rozumom tak, aby to zapadlo klientom do ich biznis plánu.
Začiatky nie sú nikdy jednoduché. Ako ste podnikanie financovali?
Zo začiatku sme vedeli zarobiť len symbolické sumy. Nikdy sme nevybavovali granty alebo podporu pre začínajúcich podnikateľov. Nejako sa to celé rozbehlo samo aj po finančnej stránke.
Máte vlastnú kanceláriu?
Nemáme. Ale nevidíme to ani ako nevýhodu. Keď to poviem nejakej veľkej firme, pôsobí to možno trochu zvláštne, ale je to všetko o tom, ako si zmanažujeme prácu. Používame pracovnú chatovaciu a sociálnu sieť Slack. Potom je to už o správnom manažovaní taskov a jednotlivých zákaziek.
Ako sa pozerali na tvoje začiatky rodičia? Podporovali ťa alebo skôr ťa vyháňali, aby si šiel medzi ľudí?
Ak ma niečo bavilo a venoval sa tomu, rodičia ma podporovali. Vždy sa mi snažili pomôcť. Keď vidia, že je to už kritické a dlhšie som nebol vonku, tak ma vyháňajú 🙂 Mám sa o koho oprieť a boli tu pre mňa aj v ťažších začiatkoch. Za zázemie, ktoré mi poskytujú, som im veľmi vďačný.
Je u vás v rodine niekto, kto podniká? Máš doma vzor?
Otec podniká v inej brandži. Vždy ale riešil veľa podobných vecí, ako riešim ja teraz. Podvedome som sledoval, čo robí a na čo sa sústreďuje. Určite mi to pomohlo.
Sedíme tu a nedá sa mi nevšimnúť si, že si hendikepovaný. Obmedzuje ťa to pri podnikaní?
Záleží na tom, že v čom. Čo sa týka práce na počítači, tam nie som veľmi obmedzovaný, možno len rýchlosťou. Keď používaš na písanie všetkých desať prstov, je to určite rýchlejšie. Ja píšem lakťom, tak mi to trošku dlhšie trvá.
Nemôžem si sám sadnúť do auta a ísť na stretnutie. Riešim to tak, že buď zákazník príde za mnou, alebo sa po ceste s niekým zveziem.
Na samotných stretnutiach to nepociťujem. Vždy sa snažím vžiť do kože zákazníka, predstavujem si, ako ma môže vnímať. Samozrejme, že prvý dojem je dôležitý, ale je to potom už o mne. Musím dokázať presvedčiť ho a prakticky mu dokázať, že mu vieme pomôcť.
Popri podnikaní chodíš aj na vysokú školu?
Áno, na Aplikovanú informatiku v Olomouci, kde študujem externe.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
Stíhaš štúdium popri biznise?
Je to náročné. Nemôžem klientom povedať „Teraz vám to nepripravím, pretože mám skúšku“ 🙂 Ale dá sa to zvládnuť.
Keď hovoríme o zvládaní, ako riešiš time manažment?
Time manažment je vždy potrebné nastaviť podľa toho, kedy sa ti najlepšie pracuje. Každý večer si napíšem, čo budem robiť na druhý deň. Ideálne aj po poradí. Odľahčí mi to hlavu od rozhodovania na druhý deň a už sa môžem venovať len úlohám.
Po obede si dám intenzívnu hodinku oddychu formou mindfulness, kedy sa snažím zastaviť myseľ a koncentrujem sa len na jednu vec. Keď totiž intenzívne pracuješ, tak si musíš intenzívne oddýchnuť.
Ak je time manažment zvládnutý, potom je ešte dôležitý „energy“ manažment. Ide o to, aby sa človek úplne nevybil. Napríklad, že budem pracovať tri dni po šestnásť hodín bez oddychu, a potom dva dni nebudem vládať nič.
Čo to je mindfulness?
V skratke, je to technika, kedy sa treba sústrediť na jednu vec, čo práve cítim napríklad na dlaniach alebo čo práve počujem alebo len na dýchanie, a iba na prítomný moment. Vtedy sa znižuje frekvencia mozgu a pozitívnu fyzické zmenu na mozgu je možné dokonca vidieť na CT v rádoch týždňov až mesiacov. Dôležité to je preto, lebo ľudský mozog spracoval pred sto rokmi za celý život toľko informácií, ako teraz náš, za jediný týždeň.
Hovorí o tom napríklad Ján Mühlfeit, ktorého sledujem aj som sa s ním rozprával. Desať rokov úzko spolupracoval s Billom Gatesom a napísal knihu Pozitívny líder.
Máš mentora?
Nemám mentora, ale mám veľa priateľov, ktorí mi pomáhajú. Mám šťastie na priateľov, od ktorých sa veľa učím a sú mi aj vzormi. Keďže nevyužívam rady niekoho, za kým by som chodil pravidelne, tak sledujem rôzne osobnosti na internete a čítam ich knihy. Dávam si ale pozor, pretože existuje veľa pseudomotivátorov. Snažím sa vyberať len tých kvalitných.
Koho ešte sleduješ okrem Jána Mühlfeita?
Richarda Bransona, ktorý podniká v množstve rôznych odvetví, má asi 400 spoločností. Veľmi mi rozšíril obzory a celkový pohľad na podnikanie a život. Okrem neho ešte Dwayna „The Rock“ Johnsona a jeho „be the hardest worker in the room“ mi pomohlo zvládať tvrdú drinu. Vstáva o štvrtej, lebo o siedmej už točí filmy, a je jednou z mála osobností, ktorá ukazuje aj nepríjemné a ťažké stránky všetkého a práve vtedy, keď sa mu dejú.
Aká kniha ťa najviac ovplyvnila?
Poviem tri. Prvou je Triumf od Petra Sasína, lebo vďaka nej so zmenil celkové zmýšľanie. Naučil som sa, že všetko záleží od môjjho uhla pohľadu. Potom už spomínaný Richard Branson, ktorý napísal knihu Na spôsob Virgin, ktorá je prakticky o ňom a jeho živote. A nakoniec je to Jan Řezáč a jeho Web ostrý jako břitva. Profesne ma táto kniha v začiatkoch obohatila asi najviac.
Kto z nich konkrétne motivuje teba?
Nemám konkrétnu osobu, ktorá by ma motivovala. Mne sa páči, že návod na úspech je, aj nie je. Existujú nejaké základy – treba makať a neustále sa zlepšovať, každý však máme inú cestu úspechu.
Čo je pre teba na podnikaní najkrajšie?
Páči sa mi, že pracujeme pre ľudí, ktorí majú firmy v inej oblasti a ja som nútený chápať ich podnikanie a nahliadnuť hlboko do rôznych typov podnikov. Stále sa tak učím.
Čo ťa najviac motivuje, keď už nevládzeš?
Keď si spomeniem, prečo som vlastne začal. Keď sa pozriem na to, čo z toho má druhý človek. Motivuje ma myšlienka, že ako malá firma môžeme byť súčasťou úspechu niekoho iného. Ten pocit zadosťučinenia, že môžem ovplyvniť úspech a napredovanie zákazníka. Vo svojej práci vidím zmysel.
Ako oddychuješ okrem spomínaného poobedného relaxu?
Učím sa oddychovať, veľmi to zatiaľ neviem. Prekonávam sa, aby som sa neprepracoval. Väčšinou idem s kamarátmi von. Rád sa zoznamujem aj s cudzími ľuďmi alebo idem do prírody.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
Čo ti podnikanie dalo?
Dalo mi veľmi veľa. Naučil som sa ako motivovať sám seba, ako sa zlepšovať po osobnostnej aj odbornej stránke. V podnikaní vidím iba benefity. A aj keď občas vzniknú negatívne situácie, pozerám sa na ne z nadhľadu. Keď niečo nevyjde, nehľadám vinníka všade okolo seba, ale skôr to hodím na seba. Ušetrím tým čas a problém alebo situáciu viem potom vyriešiť sám. Som rád aj za negatívne veci, ktoré mi podnikanie prinieslo.
Je niečo, čo ti podnikanie vzalo?
Asi čas, ale nevnímam to tak, že by to na mňa nejako negatívne vplývalo. Nemusím to robiť, ale chcem. Bolo to moje rozhodnutie.
Ako vyzerá tvoj pracovný stôl?
Nesmie na ňom chýbať káva a monitor, inak ho mám relatívne čistý.
Ako ťa môže človek kontaktovať, ak by sa chceli poradiť alebo niečo spýtať?
Všetkými dostupnými spôsobmi. Telefonicky (0915 433 125), mailom (robert.balusik zavináč progresio.sk), na Facebooku alebo aj na Instagrame.
Foto a video: Martin Haburaj