Inšpirácia

Chcel som pomáhať, tak som sa naučil programovať

Ondrej Vrábel (Foto by Impact Hub Bratislava)

Je skvelé vidieť, ako Pinf Hry pomáhajú ľuďom, ako sa deti tešia, keď kliknú na prasiatko a ono vyzdravie.“

V rozhovore sa dozvieš:

  • ako môže podnikanie pomáhať,
  • kde spoznať kvalitných ľudí,
  • prečo niektoré veci nemôžeš robiť len zadarmo,
  • ako ti môže pomôcť Impact Inkubátor či LEAF Award,
  • čo robiť, aby si popri svojom projekte stíhal aj školu,
  • ako sa môžeš naučiť sám programovať jednoduché aplikácie,

a mnoho iného.

Pred piatimi rokmi začal Ondrej tvoriť aplikácie pre svoju príbuznú s  detskou mozgovou obrnou. Ide o hry pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a mentálnym postihnutím. Ondrej sa im snaží pomáhať s praktickými vecami, aby sa mohli naučiť logicky uvažovať, počítať, čítať, písať. „V podstate také veci, čo ja považujem za samozrejmosť, ale tieto deti s tým majú problémy. Pomocou mojich aplikácii ich tieto veci chcem naučiť.“

Posledné dva roky znamenali pre Pinf Hry veľký posun. Ondrej získal LEAF Award, zúčastnil sa Impact Inkubátora a začiatkom tohto roka získal ocenenie Krištáľové krídlo. Toto všetko mu pomohlo vo vývoji hier, ako aj v osobnostnom a podnikateľskom rozvoji. „Vďaka Krištáľovému krídlu sme sa dostali do médií, získali sme mnoho nových používateľov, ktorým tieto hry pomáhajú. Rok predtým zase pribudla nová grafika aj nové jazyky.“

Keďže nemá ešte 18, OZ aj sročku založila jeho mama, ktorá ho vo všetko podporuje. Ako popritom všetko stíha aj školu, na ktorej mu záleží? Aké ťažké rozhodnutia musel spraviť? Čo ho motivuje venovať toľko času a energie na pomoc iným deťom?

Predstavujeme ti Ondreja Vrábela (16).

Ondrej, ty si veľmi dlho bojoval proti tomu, aby sa Pinf Hry spoplatnili. Kedy sa to v tebe zlomilo a pochopil si, že sa na projekt musíš pozerať aj trochu podnikateľsky?

Ja som si dlho predstavoval, že to bude bezplatné a pre všetkých a všetko bude super. Keď som sa však rozprával s ľuďmi v rámci LEAF Award a Impact Inkubátora, prišiel som na to, že do rozvoja projektu musím aj investovať. A keďže ja nezarábam, tak by som investoval mamine peniaze. A to už také super nebolo. Okrem toho ma presvedčili dobré argumenty skúsených ľudí. Pochopil som, že aj tie inštitúcie, ktoré si odo mňa berú hry, vyberajú peniaze za žiakov či klientov, a teda majú na to, aby tých pár eur za licencie zaplatili.

Máš šestnásť, s Pinf Hrami si začínal v jedenástich. Či už 11 alebo 16, väčšinou sa v tom veku zaujímaš o iné veci ako programovanie hier pre deti s mozgovou obrnou. Čo ti to napadlo?

Keď som začal tak viac vnímať, že Dáška, sesternica mojej maminy, má detskú mozgovú obrnu, rozmýšľal som, ako by som jej pomohol, aby sa mohla niečo nové naučiť. Videl som, že ju baví hrať sa na počítači. Mala síce jednu hru, lenže hrávala ju dookola a nič nové sa nenaučila. Tak som chcel vytvoriť niečo, čo by ju aj bavilo, ale aj by sa niečo nové naučila.

Ondrej a Krištáľové krídlo v Slovenskon národnom divadle
Ondrej a Krištáľové krídlo v Slovenskon národnom divadle

Povedal si si „Chcem pomôcť sesternici, idem programovať“. Tak si zobral knihu a začal si sa učiť programovať?

Aj knihy som čítal, ale najmä na internete som hľadal rôzne návody a tutoriály. Zo začiatku mi to veľmi nešlo, potom to bolo trochu lepšie a postupne vznikali jednoduché aplikácie. Teraz už to je dokopy 22 hier v jedenástich jazykoch.

Máš nejaké konkrétne tipy na dobré stránky, z ktorých si sa učil?

Veľa som sa dozvedel z fóra Stack Overflow, z webu W3Schools, a  podobných. Teraz existuje veľa projektov, ktoré pomáhajú pri učení sa programovať, ale ja som ich nepoznal alebo neexistovali, napríklad Code.org alebo Learn2Code.

Aký bol ďalší vývoj?

Ja som tie hry veľmi nepropagoval. Keď som nastúpil na osemročný gympel v Senici, profesorka si Pinf Hry všimla a navrhla mi, či by som ich nezverejnil. Tak som sa prihlásil do jednej súťaže, kde som získal prvé miesto. To mi potvrdilo, že to má zmysel, a že to môže pomáhať. Neskôr som Pinf Hry preložil do angličtiny, vďaka čomu si ma našla švajčiarska organizácia Horyou, ktorá ma pozvala na konferenciu SIGEF 2015 v Ženeve. Tam som hry mohol prvýkrát vo veľkom prezentovať, bola to veľká skúsenosť. Vzápätí na to som dostal od LEAF-u ocenenie LEAF Award. Bol to ročný program podpory. Pomohli mi so zaujímavými kontaktmi, medzi inými aj s Pixel Federation, alebo s Lenovom.

Ako si prekladal hry do cudzích jazykov?

Angličtinu som spravil sám a na ostatné som chcel zabezpečiť preklady, tak som pripravil crowdfundingovú kampaň na Indiegogo. Napísal som nejaký text a spravil krátke video. Za cieľ som si dal 2000 dolárov s tým, že to bude na preklady a grafiku. Vyzbieral som asi 62 dolárov. Z toho išlo ešte na poplatky, tak mi nakoniec prišlo asi 15 dolárov 🙂

Na všetkom robíš sám?

Väčšinu vecí som robil sám, aj teraz pracujem na hrách tiež skôr sám. Pomáhajú mi ľudia s prekladmi a s grafikou. Grafiku do hier robila napríklad grafička z Pixel Federation, a logo a letáky mi robí grafik Michal Finka. Teraz tie hry vyzerajú oveľa, oveľa lepšie. Keď sa k takému niečomu dostane poriadny grafik, je to okamžite vidieť. A, samozrejme, mamina ma podporuje vo veľkom.

Ondrej počas Imact Inkubátora (Foto: Impact Hub Bratislava)
Ondrej počas Imact Inkubátora (Foto: Impact Hub Bratislava)

Ako to vieš skĺbiť so školou?

Nie je to jednoduché. Robím si veci dopredu. Napríklad dnes som bol prvé tri hodiny v škole, ďalšie tri som už išiel do Bratislavy rozprávať o projekte do jednej školy a do Slovenského rozhlasu. Na štvrtej hodine cez dejepis sme mali písať písomku, ja som si ju napísal už pár dní dopredu. Dávam si ale veľký pozor, aby sa mi nezhoršili známky. Čo najviac projektových vecí sa snažím vyriešiť poobede alebo mimo školy. Napríklad počas Impact Inkubátora sme sa vracali domov o desiatej, jedenástej a na druhý deň som šiel normálne do školy bez toho, že by som nemal úlohu. Väčšinu vecí som robil cestou v aute 🙂

Čiže nemáš individuálny školský plán?

Nie, chodím do školy ako bežný študent.

Keď skončíš gymnázium, chceš ísť ďalej študovať?

Určite chcem ísť študovať na vysokú školu, ešte neviem či na Slovensku alebo v zahraničí. Asi skôr v zahraničí. Určite informatiku, na nejakú históriu alebo niečo podobné ma nikto nedostane 🙂

Čo ťa tak veľmi motivuje, aby si do toho dával toľko energie a času?

Je skvelé vidieť, ako tie hry, či skôr vzdelávacie nástroje, pomáhajú ľuďom, ako sa deti tešia, keď kliknú na prasiatko a ono vyzdravie, usmieva sa, zakrochká. Motivuje ma, keď mi učitelia povedia, že sa deti niečo naozaj naučili.

Ako ťa podporuje mama?

Je to veľká pomoc. Zavezie ma, kam potrebujem ísť, alebo keď potrebujem prediskutovať nejaký nápad, vždy vie poradiť. Má dobré argumenty aj vlastný názor. Pomáha mi aj s administratívou a vybavuje veci, kým som v škole.

Nemáš ešte 18, takže asi ti pomohla aj s právnymi vecami.

Určite, keďže ja to ešte nemôžem riešiť. Máme občianske združenie aj sročku.

Ondrej Vrábel a jeho Pinf Hry
Ondrej Vrábel a jeho Pinf Hry

Kto zháňal informácie o tom, ako založiť firmu a OZ?

Ja mám kvantum prečítaných článkov na takúto problematiku. Okrem toho mi pomohol aj Daniel Krakovský zo srocky.sk, ktorého som spoznal na súťaži Junior Internet. Napríklad s účtovníctvom nám pomáha mamina kamarátka.

Tento rok sa vám podarilo ísť na Web Summit. Povedz mi viac o tomto zážitku.

Vyzeralo to zaujímavo, tak sme sa zaregistrovali ako startup, že uvidíme, či nás vyberú. Vybrali nás, my sme sa tešili, že ideme do Lisabonu, stačí zaplatiť účastnícky poplatok. A ten bol 850 eur. Našťastie sme našli sponzora z Nadácie Filantropia, ktorý nám s týmto pomohol. Mohli sme tam mať stánok a rozprávať o projekte. Stretli sme tam viacero zaujímavých ľudí.

Ako nadväzuješ kontakty s ľuďmi napríklad na takej konferencii ako Web Summit. Ideš do toho suverénne? Vyzeráš staršie než na 16, čo je asi výhoda.

To určite pomáha. Ale som aj zvyknutý. Dvakrát som hovoril na TEDx, raz na Jump Slovensko alebo na ďalších podujatiach. Zo začiatku som mal trému, teraz už nestresujem. Prezentáciu si chystám väčšinou len s obrázkami, takže keď tam nie je text, nemôžem sa pomýliť 🙂

Hľadáš investora do projektu alebo zatiaľ to nechávaš tak?

Tým, že máme hotovú, funkčnú vec, tak neviem, či investora až tak súrne potrebujeme. Určite by pomohol, ale zatiaľ to nechávame otvorené. Hlavne teraz chceme ísť viac do zahraničia a tam spropagovať hry. Máme ich v angličtine, slovenčine, češtine, maďarčine, poľštine, ruštine, taliančine, francúzštine, portugalčinu, španielčine, takže chcem s hrami ísť do ktorejkoľvek z krajín s týmito jazykmi, aby mohli pomáhať čo najväčšiemu počtu ľudí. Ale je náročné dostať sa na zahraničné trhy.

Už 5 rokov venuješ tomuto projektu. Čo ti to dalo?

Veľa skúseností, už len preto, že som sa vďaka tomu naučil programovať. Zároveň ale aj prezentačné zručnosti a viacej som začal rozmýšľať, ako ľuďom pomôcť.

Máš pocit, že ti to aj niečo vzalo?

Určite nejaký voľný čas, ale som rád, že sa môžem tomuto projektu venovať. Mňa to baví.

Kde ťa môže niekto kontaktovať, keby sa chcel niečo spýtať alebo pobaviť?

Môžete mi napísať na Facebooku alebo na www.pinfhry.sk 🙂

Ďakujem pekne, Ondrej, za čas a za rozhovor.


Titulná fotografia: Impact Hub Bratislava

Čítať ďalej

Podporili nás