„Po mojej vykonanej práci sa človek pozrie do zrkadla, začne sa usmievať, obzerať sa, a aj keď nie je model, je šťastný, a to je asi to najkrajšie, prečo som začal robiť barbera.“
V rozhovore sa dozvieš,
a mnoho iného.
Začínal ako pretekár na motokárach. Jeho spoločenská povaha ho však priviedla do kabíny a na ihriská MFK Dubnica. Chcel byť slávnym futbalistom, no zranenie kolena ho vyradilo z hry.
Pri tíme ostal aj tak, no už nie v roli hráča. Na zápasy už nastúpiť nemohol, no každý z kamarátov ho prezentoval svojim účesom, ktorý im vykúzlil deň predtým.
Vytváranie kreatívnych účesov ho baví. Inšpiroval ho svet barberstva a teraz žije svoj sen. Do jeho kresla sadajú strapatí a fúzatí, vychádzajú z neho usmievaví a príjemne naladení.
Predstavujeme ti Rasťa Matušku (23).
Rasťo, ako sa futbalista dostane k strihaniu?
Strihať som začal spoluhráčov v šatni a najbližších kamarátov u nich doma. Chalani chceli pred každým zápasom nejaký iný strih, tak som v piatok pred zápasom v šatni trávil do ôsmej, do deviatej večer strihaním asi šiestich ľudí. Chytilo ma to tak, že som si chcel otvoriť niečo svoje. Čím dlhšie som bol zranený, tým viac ma to ťahalo k tomu barberstvu.
V tvojom shope to máš slušne vybavené, spravil si to svojou jednorazovou investíciou?
Nie, vybavenie som si kupoval postupne. Aj samotní zákazníci mi zvykli hovoriť, keď chodili v intervaloch dva, tri týždne: „Ty tu máš zas niečo nové.“ Trvalo to asi dva roky, pričom sa tomu dokopy venujem už tri roky.
Od začiatku mi veľmi pomohli moji rodičia. Pôsobím v tatovom priestore a mama mi tu každý deň chodí upratovať. Bez nich by som to asi nezvládol, alebo by som to minimálne nemal také jednoduché. Rodina je pre mňa na prvom mieste. Oni ma celý život podporovali vo všetkom, čo som robil. Nikdy mi nepovedali, že niečo nemôžem alebo by som to nemal robiť. Aj keď bolo niečo hlúposť, podporili ma a potom som sám videl, že to asi nebolo správne.
Čo je pre teba na tejto práci motivujúce?
Keď niekto ku mne príde prvýkrát, je zvyčajne zvyknutý strihať a holiť sa napríklad sám doma. Po mojej vykonanej práci sa človek pozrie do zrkadla, začne sa usmievať, obzerať sa, a aj keď nie je model, je šťastný, a to je asi to najkrajšie, prečo som začal robiť barbera. Táto práca mi dáva aj istú voľnosť. Nemusím byť nikde inde zamestnaný, som pán svojho času.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
Čo bolo na tvojej práci najťažšie, kým si barbershop vybudoval?
Najťažšie bolo naučiť sa strihať nožničkami. Na začiatku som ich držal úplne zle. Moja dobrá kamarátka a kaderníčka Miška Demitrová mi s tým pomohla a ja som jej za to veľmi vďačný. Pracovať so strojčekom som sa učil z Instagramu. Púšťal som si aj videá na Youtube a tam som všetko sledoval.
Miška sa ti tak stala akousi mentorkou, máš aj nejakých iných?
Vychádzam dobre s jedným barberom v Trenčíne. Radí mi, je skúsenejší, vyhral napríklad klasický pánsky strih v súťaži „BARBER BATTLE“. Tiež som absolvoval svoju prvú súťaž MMG Freedom Barbers v Bratislave. Robia rôzne workshopy, na ktoré chodím. Nie som ten typ, ktorý číta knihy, ale priamo sa zúčastňujem akcií, kde sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú s barberstvom reálnu skúsenosť.
Ako by si porovnal svoje začiatky s aktuálnou situáciou?
Zo začiatku som mal na klienta vyhradenú hodinu a pol. Postupom času som to dokázal skresať a aktuálne mi zostrih jedného klienta trvá trištvrte hodinu. Mám väčšiu klientelu, a tak mám menej voľného času. Snažím sa ale venovať aj sám sebe, rodine, priateľom a priateľke, keďže na začiatku nebolo času veľmi veľa. Chodím do posilňovne, lebo som od obdobia, kedy som prestal hrávať futbal pribral 12kg. Keď niečo pre seba robím, cítim sa lepšie a práca ma viac baví.
Ako to bolo s prvými modelmi, keď si sa ešte sám učil len s pomocou internetu?
Poviem ti pravdu, prví modeli išli dohola. Keď mi niečo nevyšlo, zanadával som si a išlo to dohola. Ale nevzdával som sa, bavilo ma to, aj ten obyčajný zvuk strojčeka. Chcel som sa neustále zdokonaľovať.
Akú činnosť nemáš rád a musíš ju urobiť?
Celkom mi robia problém objednávky, keď prídem unavený po práci. Mám napríklad päť zmeškaných hovorov, správy na Facebooku, na Instagrame a občas to nestíham všetko vybaviť. Nakopí sa mi to, a keď sa na to pozriem po týždni, nemám chuť odpisovať ľuďom na, povedzme, štyridsať správ. Ale na tomto pracujem, aktuálne používam diár, časom snáď príde verzia objednávania prostredníctvom internetu.
Určite dostávaš spätnú väzbu. Aká je a čo s tebou robí?
Spätná väzba je väčšinou pozitívna. Zo začiatku však často bývala aj tá negatívna. Keď som nerobil prechody pekne alebo jedna kontúra fúzov bola odlišná ako tá druhá. To však boli začiatky, tie má asi každý ťažké. Táto spätná väzba ma motivovala nabudúce spraviť robotu lepšie ako vtedy.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
A bol taký moment, kedy si si povedal, že s tým chceš skončiť?
Taký extrém nastal minulé leto, keď som bol dvanásť hodín, od ôsmej rána, do ôsmej večera, v práci. Robil som celé leto, nebol som ani raz na kúpalisku ako moji kamaráti alebo na žiadnej dovolenke.
Čo si sa musel naučiť, aby si to následne zvládol?
Po čase som sa naučil vyhradiť si svoj čas. Keď sme sa dohodli s chalanmi, že ideme tento rok na dovolenku, tak sme skrátka išli. Bol som na dovolenke aj s priateľkou, za leto som tak mal dve dovolenky a pár ciest po Slovensku.
Máš nejaký deň v týždni voľnejší? Ako ho tráviš?
Voľnejší deň mám v stredu, rozdelil som si to na stred týždňa. Čiže dva dni robím od rána do večera, v stredu mám voľno, chodím na masáž, vybavujem si rôzne osobné alebo administratívne veci. Štvrtok, piatok, zas robím od rána do večera a víkendy mám väčšinou voľné.
Ako to zobrali tvoji klienti, že si cez leto bol na viacerých cestách a dovolenkách?
Boli fúzatí a strapatí a to si na nich cením, že nešli inam.
Čo si muži u teba pochvaľujú okrem perfektného zostrihu?
Niekedy som ako taký psychológ, počujem tu veľmi veľa príbehov a prípadov, ktoré si nechávam pre seba a dúfam, že mi z toho niekedy nehrabne.
Povedal ti niekto vetu: „Ďakujem ti Rasťo, teraz si ma vypočul a cítim sa lepšie“?
Takto hneď mi to nepovedia, ale keď prídu domov, za dve-tri hodinky mi niekedy príde SMSka, že ďakujú. To dáva zmysel mojej práci.
(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)
Majú tvoji klienti niečo spoločné?
Chodia mi sem bohatí ľudia i chudobní. Aj takí, čo sedeli. Potom hlavne športovci. Je veľmi inšpiratívne počúvať mnohé životné príbehy. Spoločné majú to, že sa tešia, lebo boli škaredí a odo mňa odchádzajú krajší.
Sú nejakí výnimoční ľudia, ktorých si mal česť strihať a holiť?
Medzi tie známe osobnosti patrí najmä Tomáš Tatar, ktorý sem ku mne chodí, keď má po sezóne. Poznám sa s ním odmalička. Raz prišiel na fúzy, inokedy na účes. Odvtedy je môj pravidelný klient, keď je na Slovensku. Nedávno som z tých slávnych osobností strihal Separa. Poctil ma práve tým, že môžem byť v jeho klipe na pesničku Zrkadlo.
Ako je to s tvojimi nasledovníkmi? Inšpiroval si niekoho k tomu, aby vôbec premýšľal nad tým stať sa barberom?
Asi štyria ľudia, ktorých som strihal sa stali barbermi. Ja sa ale necítim ako inšpiratívny človek. U nás v Dubnici nad Váhom je veľa inšpiratívnych ľudí. Určite ma poteší každá pozitívna spätná väzba či pochvala. Ženie ma to, aby som na sebe pracoval ešte viac.
Ak by niekto potreboval radu ohľadne podnikania alebo vlastného barbershopu, ako ťa môže kontaktovať?
Kontaktovať ma môže na mojom Instagrame: @agresivo52.
Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba:
Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk
Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fund či zakladateľmi akcelerátora Perry Talents sme zostavili úvodný set domácich úloh, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.
Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na viktor@zero2hero.sk.
“Pomáhame ľuďom rozbehnúť užitočný projekt, ktorý ich uživí.”
zakladateľ Juraj Kováč