Ak nevieš, čo ťa baví, ešte si toho nevyskúšal dosť

„Keď je človek nadšený pre svoju myšlienku, ľahko nadchne aj ľudí okolo seba.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako objaviť svoje silné a slabé stránky,
• prečo sa oplatí robiť veci, ktoré majú pozitívny dopad,
• čo všetko stojí za organizáciou celodenného eventu TEDx,
• ako viesť tím, ktorý pozostáva z tvojich kamarátov,
• prečo sa niekedy neoplatí pripúšťať si spätnú väzbu k srdcu,
• ako prebrať zodpovednosť a prinášať ľuďom hodnotu,

a mnoho iného.

Svoje prvé veľké podujatie zorganizovala, keď mala 17. Vybavila licenciu, dala dokopy tím nadšených spolužiakov, zohnala sponzorov a rečníkov. Bol na svete TEDx Turčianske Teplice.

Prvý ročník slávil úspech, a tak o rok neskôr si túto skúsenosť zopakovala. V hľadisku sa vystriedali stovky spokojných účastníkov a na pódiu sa objavili rečníci ako Celeste Buckingham, známy youtuber GoGo či DJ EKG.

Počas svojej cesty stihla nabrať skúsenosti a kontakty, ktoré by jej mohla závidieť väčšina končiacich vysokoškolákov. Dnes má 19 a už vo svojom mladom veku si dokonale uvedomuje svoje silné a slabé stránky. Vie, čo chce a ide si za tým.

Predstavujeme ti Sáru Rihaneovú (19).

Sára, kedy si začala riešiť aktivity popri škole?

Začalo to, keď som mala 15. Mala som super učiteľku dejepisu, ktorá akurát odchádzala do Iuventy (Slovenský inštitút mládeže pozn. red), v rámci ktorej mali rozbehnutý projekt Komprax. Na Kompraxe sme mali tri školenia, kde nás učili ako prejsť od počiatočného nápadu k reálnemu projektu, napríklad podujatiu. Na projekt sme mali rozpočet 200 eur. Zorganizovala som podujatie EKO day, kde sme učili žiakov ekologicky separovať. Prišlo mi tam asi 60-70 ľudí, takže to malo úspech.

Vedela si už vtedy, že ťa bude baviť organizovanie eventov?

Nemyslím si, že ma to začalo baviť hneď. To, čo ma na tom baví, je počiatočná myšlienka, nazvime to “tá kreatívna časť“, kým prídem na to, čo chcem spraviť, pre koho to chcem spraviť a aký to bude mať dopad.

Postupne som začala navštevovať rôzne zaujímavé podujatia. Na nich som sa zoznámila s ľuďmi, ktorých som následne pozvala prednášať ku nám na školu. Tým, že som si ich sama vypočula a bola som z nich nadšená, chcela som to posunúť ďalším ľuďom.

Prejdime na tvoj hlavný projekt – TEDxTurčianskeTeplice. Ako ti napadlo v 17-tich rokoch zorganizovať niečo také?

Zúčastnila som sa TEDx-u v Žiline, čo bola, bohužiaľ, jednorazová záležitosť. Bolo to však super podujatie, formát ma veľmi nadchol, a tak som sa rozhodla ísť do toho a zorganizovať event u nás v Turčianskych Tepliciach.

Čo všetko je potrebné mať vyriešené ešte predtým, ako začneš zháňať samotných rečníkov a partnerov?

Je to dosť komplikované. Najprv potrebuješ licenciu od organizácie TED a do žiadosti už musíš napísať konkrétne mená rečníkov a veľmi konkrétnu predstavu, akým smerom chceš podujatie viesť. Zároveň to ale ešte nemôžeš organizovať.

Pre mňa bolo veľmi ťažké udržať si nadšenie počas toho mesiaca-dvoch, kým som čakala na schválenie. Som ten typ nadšenca, ktorý veci rád rozprúdi, ale nie som detailista, ktorý dokáže veci dotiahnuť úplne do konca. Preto k sebe potrebujem ľudí, ktorí to dokážu.

Čo bolo najťažšie na organizácii celého TEDx-u?

V prvom rade to, že som na všetko bola sama. Mala som síce tím, ale boli sme neskúsení. Preto sa niekto musel obetovať, skočiť do vody a zistiť ako reálne veci fungujú. Keďže som to začala, tak som bola tou, ktorá si musela tými vecami prejsť. Najťažším bolo zisťovanie, ako sa vôbec také veľké eventy robia. Ťažký bol aj pocit, keď som niečo spravila zle a zistila som to neskoro.

Ako si nadchla ľudí, aby sa k tebe pripojili?

Myslím si, že keď je človek nadšený pre svoju myšlienku, ľahko nadchne aj ľudí okolo seba.To je jedna z  vecí, ktoré mi idú. Viackrát sa mi potvrdilo, že to je moja silná stránka.

Išla som najprv za kamarátmi v škole, o ktorých som si myslela, že by mohli mať záujem a reálne by to aj vedeli spraviť. Väčšina z nich sa ku mne pridala. Išlo to veľmi prirodzene.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Mali ste v tíme nejako rozdelené role?

Áno, ale bolo to veľmi chaotické. Všetko bolo úplne nové, takže sme nevedeli, kto čo vieme robiť a ani čo všetko treba urobiť.

Potom prišiel druhý ročník. Čo sa ti podarilo vylepšiť?

Z organizačného hľadiska už išli veci oveľa lepšie. Tým, že som už mala skúsenosti a tiež som nadobudla zaujímavé kontakty. Pomohli nám aj nadšenci z prvého ročníka. Vedeli sme sa už efektívnejšie rozdeliť a nájsť si svoje miesto v tíme.

Ako si sa cítila v pozícii lídra, ktorý vedie tím ľudí a je zodpovedný za to, aby akcia dopadla dobre?

Cítila som sa nesvoja. Bolo mi prirodzené to začať a viesť, ale bolo ťažké nájsť rovnováhu v tíme. Môj cieľ bol, aby sme sa všetci cítili ako rovnocenní partneri a nechcela som sa dávať do pozície, že budem musieť rozhodnúť, ak ostatní budú chcieť niečo iné. Sú to zároveň aj moji kamaráti, a preto som si ich nechcela pohnevať. Snažila som sa rozdeliť úlohy tak, aby každému sedela tá jeho a mohol sa realizovať, zároveň ale, aby boli spravené veci potrebné pre chod eventu.

Ako dlho trvá zorganizovať takéto podujatie?

Prvý ročník trval najdlhšie, takmer osem mesiacov. Druhý raz to bolo pol roka a teraz tiež päť-šesť mesiacov. Dva základné piliere sú sponzori a rečníci. Bez sponzorov to kvalitne urobiť jednoducho nevieme. Rečníci sú úplne najdôležitejší. Ak nebudú stáť za to, ľudia odídu z podujatia nespokojní. Tiež je dôležité mať na evente dobré jedlo. 🙂 Ak máme dobrý obsah a dokážeme to zladiť s prestávkami a kvalitným občerstvením, môže z toho vzniknúť super zážitok.

Ako vyzeral váš rozpočet?

Rozpočet sa pohybuje v tisíckach eur. Každý rok to stúpa, keďže prichádzame s novými nápadmi a vylepšeniami.

Fundraising prvého ročníka prebiehal tak, že som poslala veľmi veľa mailov do veľmi veľa firiem a niekoľko z nich sa mi ozvalo. Myslím si, že to bolo vďaka dvom veciam – bola som mladá a natrafila som na ľudí, ktorí ocenili, že som aktívna a chceli pomôcť. Zároveň značka TEDx má na Slovensku už svoje meno a históriu.

S akými reakciami si sa stretla? Predsa len, málokto v 17-tich rokoch žiada od firiem sponzoring.

Boli väčšinou prekvapení, ale pozitívne. Nestretla som sa s negatívnou reakciou. Aj keď bolo pár ľudí, ktorí sa snažili odhadnúť moju reálnu kredibilitu a nakoľko mi môžu dôverovať. Ale vždy sa mi podarilo cez tieto prekážky prejsť, takže som s tým nemala väčší problém.

Mala si niekoho, s kým si sa vedela poradiť ohľadom organizovania takého veľkého eventu?

Moja učiteľka z gymnázia sa podujala nám pomôcť už pri prvom ročníku. Bola mi veľkou oporou ako psychickou, tak aj organizačnou. Zároveň ma ale nechala spraviť chyby, lebo vedela, ža sa na nich do budúcna poučím. Mala som niekoho, na koho som sa vedela obrátiť, keď bolo naozaj zle, ale väčšinu času ma nechala prísť na to, čo robím zle. Také skúsenosti sú cennejšie.

Bolo ťažké zohnať kvalitných spíkerov? Mali ste tam viacero zaujímavých mien ako Celeste Buckingham, youtuber GoGo či DJ EKG.

V prvom rade bolo ťažké si určiť, aké témy tam chcem mať. Prvý ročník bol o tom, že som si googlila mená a čítala rôzne články. Na samotné pozývanie som už väčšinou mala pozitívne reakcie, keďže ľudia sa radi zúčastňujú takýchto akcií a zároveň som im vedela predať svoje nadšenie.

Mám z teba pocit, že si veľmi dobre uvedomuješ svoje slabé a silné stránky, čo nie je v tvojom veku úplne bežné. Ako si sa k tomu dopracovala?

Bol to veľmi dlhý proces. Začala som s tým pomerne skoro. Jednou z vecí, ktoré mi naozaj idú, je sebareflexia. Dokážem objektívne zhodnotiť, čo mi ide a čo nie, na základe toho, v čom som sa cítila pohodlne a prirodzene, a naopak, v čom som sa musela prehnane snažiť, aby som dosiahla aspoň priemerný výsledok.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako môže mladý človek prísť na to, čo ho baví a čo nie?

Ak nevieš, čo ťa baví, asi si toho ešte nevyskúšal dosť. Neverím tomu, že pri všetkých smeroch, ktorými sa dá uberať, sa nenájde jedna vec, ktorá ťa nenadchne. Samozrejme, každý je iný. Ak človek už vyskúšal veľa vecí a stále nenašiel, čo ho baví, tak jednoducho len nebol v psychickom stave to rozpoznať. Mne sa osvedčilo dávať si pravidelný čas na sebareflexiu a zamyslieť sa, čo som v poslednej dobe robila, v čom sa cítim dobre a v čom som musela vynaložiť priveľa snahy a aj tak som nebola s výsledkom spokojná.

Čo ti dalo organizovanie dvoch ročníkov TEDx-u?

Zmenilo ma to vo viacerých smeroch. Z praktického hľadiska mi to dalo organizačné, komunikačné a prezentačné zručnosti. Taktiež mi to dalo super kontakty, nielen pracovné, ale aj priateľské. Zároveň mi TEDx priniesol veľa aj osobnostne, lebo som mala možnosť spoznať samú seba. Ako som vravela, ten, kto toho ešte nevyskúšal dosť, nevie, čo ho baví. Ja som pri skúšaní týchto vecí zistila, čo ma baví a čo mi ide, ale aj to, čo už nechcem robiť.

Ako sa dá prekonať strach a ísť niečo robiť aj napriek tomu, že urobíš chyby?

Pokiaľ máš nápad ale nemáš snahu, tak ťa nepresvedčím. Ak ťa to nadšenie nenúti projekt zrealizovať, tak by to bolo zbytočné.

Ak je to však len vyložene o tom, že sa bojíš chýb, je to prirodzená súčasť všetkého . Neverím, že si chyby už v minulosti nespravil, a napriek tomu si tu, živý a zdravý. Len sa pusti do svojho projektu, chyby sa vyriešia cestou a celé to nakoniec dopadne dobre. Hlavne, ak máš pri sebe ľudí, ktorí sa ťa dokážu zastať, a ktorí tu vedia byť pre teba, keď to potrebuješ. Či už po psychickej alebo organizačnej stránke.

Aké sú tvoje ďalšie plány s TEDx Turčianske Teplice?

Chcem, aby to pokračovalo ďalej. Zakladala som event s tým, že sa z neho stane tradícia. Nedávam si ciele, aby to bolo najnavštevovanejšie TEDx podujatie na Slovensku alebo niečo podobné. To, že je niečo počtom najvyššie, ešte neznamená, že je to najlepšie. Merateľné ciele si nedávam, skôr mi ide o to, aby ľudia odtiaľ odchádzali čoraz spokojnejší.

Keď niekto za tebou príde, že má nejaký projekt alebo príležitosť a chce, aby si do toho išla s ním, podľa čoho sa rozhoduješ?

Hľadám vo veciach zmysel. Či ma to niekam posunie osobnostne, respektíve či mi to dá skúsenosti, ktoré hľadám, a či to pomôže aj niekomu inému. V poslednom čase sa už musím pozerať aj na svoje časové kapacity a či sa danej veci mám záujem venovať dlhodobo. Ak áno, idem do toho.

Ako riešiš svoj time manažment?

Veľmi mi pomáha robiť si to-do listy. Presne si napíšem, čo chcem urobiť, a potom to aj urobím. Som typ človeka, ktorý sa veľmi ľahko stratí v starých myšlienkach, a preto si potrebujem tieto veci písať a mať v tom systém. Veľmi mi tiež pomáhal diár Everest Planner. Skúšala som v minulosti aj rôzne aplikácie, ale to sa mi neosvedčilo. Kým som si to celé nastavila, prešlo toľko času, že už som mohla mať viaceré veci hotové.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Aká kniha ťa najviac posunula?

The honest truth about dishonesty od Dana Arielyho. Je to o tom prečo podvádzame a že to vlastne nie je založené na racionálnych dôvodoch. Od prečítania knihy mám omnoho jasnejšie stanovené hranice čo sa klamstva a podvádzania týka, teraz by som už asi na písomkách ťahák nepoužila. 🙂

Otázka na záver. Čo by si odkázala 15-ročnej Sáre?

Nech sa toľko neubíja za nedostatky, ktoré mali jej projekty a podujatia a nech si menej prípúšťa názory druhých, či už pozitívne alebo negatívne. Lebo keď si veľmi pripúšťam tie pozitívne, zaspávam na vavrínoch a zabúdam veci reálne robiť. Keď sú zas príliš negatívne, strácam motiváciu. Ide o to, aby som sa viac držala vlastných pocitov a snažila sa najviac, ako viem. Ak som do projektu dala maximum, hodnotím to pozitívne, lebo viac som tomu už nevedela dať.

Ako sa môžu s tebou ľudia skontaktovať, ak by sa chceli niečo spýtať?

Kľudne mi môžu napísať na FB (Sara Rihane), keďže je to najjednoduchšie, ale ak by niekto preferoval email, aj to je možnosť – sara.rihaneova(zavináč)gmail.com Úplne najlepšie bude, keď 3.11 prídu do Turčianskych Teplíc na TEDx a spoznáme sa osobne 🙂

Foto a video: Martin Haburaj