Inšpirácia

Chcieť niečo robiť je dôležitejšie, než vedieť niečo robiť

„Tráviť čas sám so sebou je najhodnotnejší čas, počas ktorého môžeme zistiť, kým sme.“

V rozhovore sa dozvieš

  • kde môžeš nájsť potenciálneho investora pre svoj projekt a ako s ním komunikovať,
  • čo ponúka podnikanie v kultúrnom priemysle,
  • prečo je dôležité pracovať na projekte, ku ktorému máš osobný vzťah,
  • prečo sa dnes už nevyhovoríš na to, že niečo nevieš,
  • z akého dôvodu je gap year takmer nevyhnutný,
  • ako nájsť samého seba a prispôsobiť tomu svoje aktivity.

Vďaka pôsobeniu v tanečnej škole Laciho Strika Street Dance Academy získala mnoho skúseností nielen s tancovaním, ale s organizovaním podujatí, ktoré túžila posunúť ďalej.

Založila platformu ByBase, ktorú tvoril tanečný magazín, mobilná aplikácia s kalendárom eventov po celom svete a pomoc s organizáciou tanečných podujatí. Keď s ňou chcel investor podpísať zmluvu, rozhodla sa, že projekt pozastaví a papiere nepodpísala.

Kam sa odvtedy posunula a aký projekt pomáha rozvíjať dnes?

Predstavujeme Ti Sarah Weiss (24).

Sarah, svoj podnikateľský projekt si sa rozhodla ukončiť. Prevzal niekto tvoje aktivity a pokračuje v myšlienke ByBase?

Popri organizovaní a konzultovaní eventov som školila niekoľko ľudí, tí sa tomu venujú aj naďalej. Zostala som súčasťou niektorých akcií, čiastočne im pomáham s marketingom aj komunikáciou.

Prečo si nechcela ďalej pokračovať v ByBase?

Bolo to spojenie viacerých vplyvov. Začali sme vo veľkom a nemali sme dostatočne veľký tím na to, aby sme utiahli všetky aktivity naraz. Zároveň sme nemali ujasnený biznis model a ak sme chceli projekt rozvíjať ďalej, museli sme spraviť kompromisy, s ktorými sme neboli stotožnení.

Takisto silným faktorom pri mojom rozhodovaní bolo to, že som sa ocitla v prostredí, v ktorom som sa necítila úplne dobre. Ľudia, ktorí sa starajú o chod tanečnej scény, sú vyzretí muži s názorom a nebolo jednoduché byť súčasťou tejto politiky.

Čo si sa počas tvojho podnikateľského obdobia naučila?

Počas podnikania som zistila, čo všetko neviem. Zároveň som si uvedomila, že všetko, čo neviem, sa môžem naučiť. Veľa ľudí je úspešných nie preto, že sú výnimočne lepší ako ostatní, ale preto, že sú odhodlaní naučiť sa to, čo chcú robiť. Za pochodu som sa učila, ako zvládať ľudí, ako pracovať s rôznymi povahami, ako riešiť problémy v tíme, ako komunikovať s investorom, ako funguje marketing či právnické veci.

Zistila som, že chcieť robiť je oveľa dôležitejšie, než vedieť niečo robiť. Žijeme v dobe, v ktorej sa vďaka dvom klikom dostaneme k tutoriálu na čokoľvek alebo získame kontakt na človeka, ktorý vie s danou vecou poradiť. Málokto to využíva. Ľudia sa radšej vyhovárajú, že niečo nedokážu spraviť.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čo bolo počas podnikania pre teba najväčšou výzvou?

Musela som vystúpiť z komfortnej zóny a naučiť sa veci, ktoré som myslela, že v živote nebudem potrebovať. Zistila som aj to, že slovné spojenie „nedá sa“ je najhoršia vec, ktorú môže niekto povedať. Keď je niekto v pozícii zakladateľa, CEO alebo manažéra projektu, neexistuje „nedá sa“. Musí sa dať. A je na ňom, aby zistil ako.

Aj po ukončení ByBase si v start-upovom svete zostala.

Dlho som čakala na projekt, pri ktorom by som cítila, že mi vyslovene sadol. Kamarátka Denisa má vlastnú značku výtvarnej tvorby, ktorú aplikuje na oblečenie, doplnky, surfy… Ešte z čias ByBase som mala investora, ktorý chcel so mnou spolupracovať aj po tom, ako som sa svoj startup rozhodla ukončiť.

Predstavila som mu zámer prejsť na americký trh s Denisinou tvorbou. Jemu sa nápad zapáčil a vstúpil do projektu aj ako partner, v pozícii business developer. Smerovanie biznisu sme prenechali jemu, Denisa tvorí umenie a ja som sa chytila marketingu a komunikácie. Projekt sa mi veľmi páči a teší ma, že mu môžem pomôcť a stále mať priestor aj pre seba.

Veľa mladých ľudí rieši vlastnú mentálnu nepohodu spojenú s naháňaním vlastného ega, s workholizmom, s porovnávaním sa. Čas pre seba si nedokážu nájsť.

Mala som obdobie, ktoré zažíva asi veľa ľudí. Depresívne nálady. Neustále porovnávanie sa môže byť nebezpečné. Sociálne siete sú pri hľadaní samého seba veľmi kontraproduktívne. Ukazujú obraz ideálnej osoby, ktorú sa mladí ľudia snažia „dobehnúť“. Zabúdajú pri tom na to, čím sú oni sami.

Ja som sa zrejme stále nenašla. Skúšam všetko, čo mi napadne. Tanec, štúdium architektúry, fotografia, grafika, cestovanie, marketing… Keď nájdem vec, ktorá ma zaujme, idem skúsiť, či ma to bude baviť aj ďalej a skúšam si z toho spraviť kariéru. S kariérou do toho ale vstupuje aj ego, ciele, prekonávanie vlastných limitov. Bojuje to s podstatou toho, že robím niečo iba pre radosť. Preto som veľa vecí robila zadarmo, pomáhala som projektom alebo kamarátom.

Sarah Weiss
Sarah Weiss

Čiže si investovala čas najmä do aktivít, ktoré ti nezarábali?

Áno, aj. Dlho som si myslela, že ak mi niečo nezarába, nevytvára potenciálnu prácu alebo nezískava nové kontakty, je to strata času. Uvedomenie si, že aj keď nerobím kariérne efektívnu aktivitu, je to rovnako kvalitne strávený čas, bol asi najväčší zlom.

Musela som spraviť krok späť a prehodnotiť, čo chcem vlastne robiť ďalej. Od septembra som pozastavila všetky svoje projekty, nebola som viazaná na žiadne deadliny, nebola som zamestnaná. Meditovala som, čítala som, tancovala som sama pre seba. Po rokoch trénovania druhých ľudí som začala trénovať aj sama seba. Robila som iba to, čo ma bavilo. Zadefinovala som si, čo robím pre seba a čo robím kvôli niekomu inému.

Ako byť efektívna a zárábajúca, ale zároveň šťastná a sama sebou?

Robiť to, čo človeka baví 🙂 Znie to veľmi prvoplánovo, ale je to tak. Systém, v ktorom fungujeme, teda škola, potom výška, odtiaľ do práce, nedáva človeku priestor zistiť, čo ho úprimne baví. V 17 rokoch sa človek musí rozhodnúť, čo chce robiť do konca svojho života. Ľudská bytosť sa nedá zaškatuľkovať na celý život. Gap year by som zaviedla ako povinný. Je to veľmi vzácny a dôležitý rok pre človeka, aby zistil, v čom je dobrý a čo ho baví. Bez pocitu, že musí vysvetľovať svoje aktivity. Mali by sme si dovoliť viac času.

Akú rolu zohral investor, o ktorom hovoríš ako o mentorovi, v tvojom životnom a profesijnom smerovaní?

Dal mi slobodu v rozhodovaní. Nenútil ma do žiadnych aktivít, ktoré som nechcela. Rešpektoval moje rozhodnutie nepokračovať s ByBase a nesnažil sa ma do ničoho dotlačiť. Je to 75-ročný pán, studňa skúseností z biznisu. Vždy som mala obrovské šťastie na ľudí, ktorí ma ťahajú.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Kde sa dá stretnúť investor, ktorý ti je zároveň mentálnou podporou?

V Campuse. Prišiel na Slovensko a povedal, že chce spoznať projekty, do ktorých by rád investoval. Prišla som na stretnutie bez prezentácie, bez vizitky. Na rovinu som mu povedala, čo robím, prečo to robím a zároveň som sa mu priznala, že neviem, čo ďalej. On si ma vybral a chcel spolupracovať so mnou osobne, nedržal sa iba projektu ByBase. Takisto iný investor, pôvodne pre aplikáciu, bol môj kamarát, ktorého zaujala myšlienka projektu. Pri hľadaní pomoci mi pomohla najmä úprimnosť.

Ako vyzerá úprimné predstavenie sa investorovi?

Naivne 🙂 Nemala som projekt, ktorý by sa dal prezentovať tabuľkami a číslami. Bol o kultúre. Môj vzťah k projektu a hodnota, ktorú som doň prinášala, boli asi silnejšie ako biznis stratégia.

Veľa start-upov stroskotá na tom, že jeho tvorcovia robia projekt, ku ktorému nemajú vzťah. Nájdu dieru na trhu, oblasť, v ktorej sa točia peniaze, ale po pár rokoch zistia, že ich to vôbec nebaví a okrem peňazí nemajú iný vnútorný motor. Môže to fungovať, ak chcú firmu po pár rokoch predať. Ak máš riešiť projekt, ktorému dáš celý svoj život, svoje najproduktívnejšie roky, takto sa to nedá.

Sarah Weiss
Sarah Weiss

Kde okrem Campusu si ešte našla pomoc pre projekt?

Dostala som sa na súťaž Startup Pirates, z ktorej som mala spraviť reportáž. Čisto zo zvedavosti som prihlásila ByBase. Vtedy to bola iba myšlienka, a tak som bola dotlačená dať projektu prvú formu – stratégiu, marketing, ciele, víziu. Skončila som na druhom mieste. Nasledovalo veľa ponúk z najväčších slovenských startupov, ale aj pomocných rúk.

Ktoré súťaže alebo eventy by si odporučila, ak chce niekto odštartovať svoju myšlienku podobne ako ty?

Najmä v Bratislave je veľa podujatí, na ktoré môže mladý človek prísť a inšpirovať sa. Prednášky a konferencie sú vitálnym prostredím pre ľudí, ktorí začínajú podnikať, projektovať. Stačí ich len vyhľadať a nebáť sa tam ísť. Mňa napríklad veľmi posunuli Mastermind Sessions alebo Branding Club s Karelom Novotným, obe v Campuse.

Máš inšpiráciu, ktorá ťa motivuje v životnom a profesijnom smerovaní?

Inšpirujú ma ľudia, ktorými som obklopená ako Laci Strike či ďalší ľudia zo Street Dance Academy. Takisto ľudia, s ktorými som pracovala v minulosti, ako napríklad Gabor Boros (Refresher.sk), BJ Piggo alebo ľudia z Powerful Digital. Veľký vplyv na mňa mali aj moji učitelia zo strednej a z vysokej školy. Dodnes s nimi udržiavam kontakty.

Veľa ľudí, od ktorých sa učím, sú osobnosti, ku ktorým nemám osobný prístup. Je to skôr o ich sledovaní, o podcastoch a o knihách. Je pre mňa ťažké mať jeden ideál, keďže mám veľa záujmov. Veľmi ma inšpiruje, keď je niekto výborný v jednej konkrétnej veci. Je to taký kontrast voči mne, pretože ja v ničom špeciálne nevynikám. Užívam si svoj rozhľad a flexibilitu, no presný opak ma inšpiruje.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako vyzerá tvoj deň?

Nemám telefón pri posteli, takže nevstávam na budík. Je to najväčšia sloboda, akú som za 24 rokov zažila 🙂 Aktuálne som nastavená na štýl práce – robím, kedy chcem – takže si plánujem jednu, maximálne dve úlohy na deň. Nemám žiadnu rannú rutinu, žiadny systém. Väčšina úspešných síce konkrétnu štruktúru dňa odporúčajú, ale pre mňa je aktuálne dôležitejšia sloboda. Každý môj deň vyzerá úplne inak. Niekedy od rána do večera učím v Street Dance Academy, inokedy tri dni točím.

Tým, že si počas dňa nechávam veľké časové bloky prázdne, mám veľa priestoru na tvorenie, premýšľanie a plánovanie. Napríklad, ak musím napísať tlačovku, napíšem ju za hodinu. Ale nie preto, že by som vedela dobre písať, ale preto, lebo som dva dni premýšľala nad tým, čo do nej dám.

Čo by si poradila tvojim rovesníkom?

Trávte veľa času sami so sebou. Je to najhodnotnejší čas, počas ktorého môžete zistiť, kým ste. Nemusíte nikoho ohurovať, nikomu sa zapáčiť. Ak sa vrátite sami k sebe, viete odhodiť všetky masky a zistiť, čo chcete v živote robiť.

Nebojte sa ísť do čohokoľvek. Učte sa nové veci, rozvíjajte sa. Aj keď sa vám v aktuálnom stave zdá, že to, čo robíte, je zbytočné, všetko v určitej fáze svojho života využijete. Ak ste na škole, ktorá vás nebaví, neznamená to, že to musíte robiť aj ďalej v živote. Komfortná zóna je nuda, vyjdite z nej.

Sarah Weiss
Sarah Weiss

Keby chcel s tebou niekto viac pokecať, ako ťa môže kontaktovať?

Cez mail (saraahweiss@gmail.com) alebo Instagram. Nech sa ale naozaj neboja napísať. Rada poradím ak budem vedieť ako :).


Foto a video: Martin Haburaj

Kľúčové slová: , , , , ,

Čítať ďalej

Inšpirovali ťa naši heroes, ale nevieš spraviť prvý krok?

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás