Andrej Petrus zo ZAKA VC: „Moja rada pre investovanie? Buďte zvedaví!“

Andrej je investičný riaditeľ ZAKA VC a biznisu mal blízko už odmalička. Ako vznikala hra Hlbina, ako a kedy by mali mladí začať investovať a v čom je český trh iný. 

V rozhovore sa tiež dozvieš:

• o super knižke pre podnikateľov, ktorú si môžeš stiahnuť zadarmo,
• aká vlastnosť ti pomôže, aby si bol v budúcnosti úspešný,
• prečo sa oplatí zamestnať v startupe,
• akú sociálnu sieť Andrej odporúča (a nie je to Facebook, LinkedIn, TikTok ani Instagram),
• tip na rozhovor so starými rodičmi, aký si ešte zrejme nezažil.

---

Pracuješ ako investičný manažér pre ZAKA Ventures, čo je early stage VC zameraný na český a slovenský región. Ako by si napríklad svojej babičke opísal, čo robíš?

Upresním, že sa pozeráme a investujeme po celej Európe a máme aj nejaké investície v Amerike. Čo robíme? Začínajúce firmy potrebujú často veľa peňazí, aby vytvorili inovatívny produkt a začali ho predávať. Tieto projekty nie sú financovateľné bankou, pretože často je to softvér, ktorý sa ani nedá založiť voči úveru. Firmy to riešia napríklad investíciou od rodiny a kamarátov, čo je tzv. friends & family funding. 

Ak je business už rozvinutejší, vstupujú do toho investičné fondy a rizikový kapitál (venture capital). Ich prístup je taký, že hľadajú vysoko škálovateľné firmy, ktoré môžu veľmi rýchlo narásť na tržbách a hodnote, no je s tým spojené aj obrovské riziko skrachovania. Tie, ktoré neskrachujú, urobia pre fond dostatočne veľký zisk, aby im zaplatil všetky predošlé straty a neúspechy. 

My sa na tomto trhu so ZAKA pohybujeme úplne na začiatku, v preseede a seede – prvé alebo druhé investičné kolo vo veľkosti pár stoviek tisíc až nižších miliónoch eur od rôznych investorov. Investujeme v priemere okolo 200 000 eur, pričom máme 40 portfóliových spoločností. Väčšina z nich je v Baltiku, DACH, UK, CEE, niektoré sú v Kanade alebo USA.

ZAKA je family office, založená Petrom Zálešákom a Janom Kasperom, ktorí sa rozhodli z vlastných zarobených peňazí podporovať startupy a inovatívny ekosystém, pomáhať zakladateľom rozvíjať ich nové startupy cez kapitál ale aj poradenstvo. Každý rok tak investujeme okolo 2,5 milióna eur do pätnástich až dvadsiatich nových projektov.

Zaujímal si sa už v detstve o peniaze a biznis?

Počas strednej školy som dlho nevedel, čo ďalej študovať. Chcel som byť architektom, veľmi ma zaujímala politika, čiže som rozmýšľal aj nad politológiou. Bol som vlastne takým lokálnym mestským aktivistom v Bratislave. Potom som zvažoval aj právo, až som skončil pri biznise, keďže ten je taký všeobjímajúci a otvoril mi ďalšie dvere. 

Zaujímavosťou je, že som chodil na Gymnázium Bílikova, ktoré bolo zamerané na nemčinu a bol som v triede, ktorá už v septime robila nemecký diplom. Nemusel som tak absolvovať maturitu z nemčiny a pri hlásení sa na univerzity v Rakúsku a Nemecku diplom akceptovali. Dostal som sa na Humboldtovu univerzitu v Berlíne, na bakalára v Business and Administration. Študoval som v nemčine, no boli tam i prednášajúci zo zahraničia, takže sme to postupom času mali stále viac a viac v angličtine.

Máš pocit, že ťa škola dobre pripravila na budúcnosť a prácu?

Hlavne mi veľmi rozšírila obzory. Hneď po strednej som odišiel žiť do zahraničia a musel som sa o seba starať sám. Doteraz mám veľmi dobré kontakty aj s berlínskymi spolužiakmi, ktorí neboli iba Nemci ale pochádzali z Brazílie, Ukrajiny či Egypta. Je sranda, ako sa doteraz stále niekde stretávame a prelínajú sa nám cesty. Počas štúdia som navyše skúšal rôzne smery, istý čas ma bavila ekonometria, bakalárku som ale nakoniec písal v oblasti inovácií a venture kapitálu. Na mastrovi som sa potom venoval prioritne rizikovému kapitálu.

Ktorú z vlastností si na sebe najviac ceníš?

Myslím, že som dosť orientovaný na detaily – pomáha mi to pri zostavovaní finančných plánov. Hlavne je to však neustála zvedavosť. Musíš sa zaujímať o to, čo sa deje vo svete, kam smerujú technologické trendy aj napriek tomu, že nie si developer. Tak, ako to kedysi boli kryptomeny, teraz je to generative AI či pokroky v materiálovej fyzike. Vždy, keď príde nový trend, tak sa mu snažím ako laik porozumieť po komerčnej stránke. Pomáha mi to v mojej práci a určite nie je zlá voľba venovať tomu svoj voľný čas. 

Keby si teraz stretol svoje dvanásťročné ja, čo by si mu odporučil v oblasti financií, aby sa raz malo dobre? Čo môžu mladí ľudia všeobecne už teraz spraviť, aby sa im neskôr finančne darilo?

Keď má človek taký nízky vek, 12, 18, 20 rokov, dalo by sa povedať, že investuj sem a tam a odkladaj si peniaze, ale to nie je úplne vhodný čas na to, aby si niekto zo svojej prípadnej mzdy niečo odkladal. Stále je v akumulačnej fáze, no nie peňazí, ale svojho know-how. Takže by som mladým ľuďom odporučil, aby tému peňazí v tomto veku až tak neriešili.

Samozrejme, platí, že by nemali nakupovať blbosti, ale radšej nech sa sústredia na rozširovanie svojho networku, aby pochopili a vzdelávali sa v tom, čo ich baví, aj keď to na prvý pohľad nedáva až taký zmysel. Postupne sa vyprofilujú v nejakom segmente a budú prekvapení, ako sa im budú rozširovať siete a ako im to v budúcnosti začne všetko do seba pekne zapadať. Potom niekedy v 25 – 30 rokoch už možno budú mať projekt, ktorý zarába, alebo dobrý job a začnú riešiť veľmi príjemný problém: “Mám po zaplatení všetkých účtov a nákladov nejaké peniaze nazvyš, čo s nimi?”

Spomínaš si aj na nejakú chybu, ktorú si v mladšom veku spravil a dodnes ju ľutuješ? 

Ak sa spätne pozriem na svoje štúdium, určite by som investoval viac času do spoznávania mojich spolužiakov. A nehovorím, že by som dal do úzadia to štúdium, ale až teraz chápem dôležitosť networku a zároveň to, že človek sa vie naučiť hocičo hocikedy a nemal by zanedbávať socializáciu. Mať network je veľmi dôležité, a obzvlášť zahraničný, lebo to ti otvára väčší obzor a vytvára zaujímavý mindset. Ostatné veci nevyhodnocujem, neľutujem, nie je to úplne vhodná investícia pozornosti.

ZAKA nie je jediné, čo robíš. Keď sa spätne pozeráš na svoju cestu, ako vlastne vyzerala?

Hneď po bakalárovi som si dal ročnú pauzu, keď som full-time pracoval a získaval skúsenosti. Chvíľu som bol vo venture kapitále a povedal si, že tento segment rastu, inovácií a financií je zaujímavý. Potom som istý čas pracoval v telekomunikáciách, v O2. Odtiaľ som odišiel do M&A a strategického poradenstva, kde som v Prahe pomáhal pri nákupe alebo predaji väčších firiem. Nie technologických, ale skôr klasických priemyselných a logistických. No tam tých inovácií veľa nebolo a po čase ma to prestalo motivovať. 

A vtedy prišiel čas vstúpiť do sveta startupov.

Prestúpil som do spoločnosti, ktorá bola založená na to, aby vytvárala nové startupy. Takzvaná venture building company, financovaná od US investorov so sídlom v Prahe. Dokázali k sebe pritiahnuť kvalitný technologický a AI talent z Česka a Slovenska a pracovať na nových konceptoch. Hlavné zameranie bolo budovanie softvérových firiem s využitím AI a B2B biznis modelom. To všetko v oblasti regtech, proptech a healthtech. Veľmi zaujímavá skúsenosť, veľmi dobrý network a veľmi rýchle prostredie. 

Odtiaľ si potom prešiel do ZAKA VC. A nielen to, vytvoril si aj hru, akú sme tu ešte doteraz na Slovensku nemali.

Počas covidu som zrealizoval svoj side hustle – „funpreneurship“ – lebo to neberiem ako prácu, ale skôr zábavu a neberie mi to ani až tak veľa pozornosti a času. Hlbina je diskusná hra na prehĺbenie vzťahov a rozhovorov. Doteraz sa veľmi dobre predáva a budujeme to ďalej, no ZAKA je môj hlavný focus a full-time pozícia. 

Pre koho vznikla Hlbina a ako sa hrá?

Hlbina je kartová hra alebo skôr nástroj, ktorý má pomôcť skupine, partnerom, no aj jednotlivcovi zamyslieť sa nad otázkami, ktorým bežne nevenuje až toľko času. Čiže dať priestor sebareflexii, prehlbovaniu vzťahov a rozhovorov. 

Máme tri druhy hier. Tá prvá z roku 2019 je zameraná na sebareflexiu, druhá je určená pre ženské kruhy a tretiu sme vydali minulé Vianoce. Hlbina starých rodičov slúži na medzigeneračné rozhovory, aby starí rodičia spomínali a zdieľali zážitky, skúsenosti a múdrosti zo života. Oni často aj spomínajú, no cyklia sa v tom, že majú svojich 10 – 15 tém, ktoré dokola opakujú. Snažili sme sa prísť s niečím zaujímavejším a otvárať témy, na ktoré by si možno ani nespomenuli. Hlbinu sme darovali aj do šesťdesiatich domovov seniorov, kde ich používajú ako súčasť programu.

Ako sa hrala tebe?

Tých kariet je veľa, 120 v originálnej verzii, 60 v tých ďalších, takže si spätne nepamätám všetky otázky a niektoré ma občas opäť prekvapia. Väčšinou ani nemáš čas prejsť cez všetky otázky a často si už nepamätáš tú, ktorú si zodpovedal pred pár mesiacmi. Človek sa navyše mení, takže aj jeho odpovede na nemeniace sa otázky môžu byť iné. Väčšinou skupina stihne prejsť 5 – 10 otázok za hodinu diskusie.

Kto vymýšľal otázky?

Otázky sme vymýšľali pri prvej Hlbine spoločne so Žanetou Horovskou a Adamom Jakubíčkom. Ja som to potom editoval, dával som dokopy celý koncept, aj všetkých ilustrátorov, grafikov, tlač… Mňa baví tá fáza vytvárania konceptu, vymýšľania a pretvárania do reality. Ide o zaujímavú skúsenosť, úplne inú ako je svet investovania a softvéru. Veľmi ma to však baví a teším sa, že výsledok prináša radosť aj druhým.

Kartičky vyzerajú byť na Slovensku dosť obľúbené. Ako sa vám s nimi darí z tvojho pohľadu?

Reakcie sú veľmi dobré a aj ja z toho mám dobrý pocit, lebo to dáva iným hodnotu. Týchto hier sme predali na Slovensku už skoro 10 000 a radi by sme ponuku rozšírili aj o ďalšie produkty a predstavili tiež českú verziu.

To ste čiastočne aj spravili. Nedávno ste vydali knihu Blahobytie, zameranú na vedomé hľadanie šťastia. Z čoho ste pri nej vychádzali?

Zo súboru techník a rôznych štúdií z oblasti pozitívnej psychológie. Podľa nich je pociťovanie šťastia vec, ktorú vieš vedome ovplyvniť. V knižke sú návody, priestor na odpovede, taký zápisník či sprievodca.

Okrajovo sa venuješ aj mentoringu. Ako si sa k nemu dostal?

Raz za čas sa mi niekto ozve, že potrebuje pomôcť s kariérou, rozvojom svojho startupu alebo tipmi, ako sa dostať do venture kapitálu. Rád sa rozprávam hlavne so začínajúcimi podnikateľmi a ak sa dá, pomôžem. V našom malom ekosystéme inovatívnych firiem a startupov si treba pomáhať, zdielať know-how a kontakty, aby sme sa všetci navzájom posúvali vpred.

A keby som ti teraz povedala, že potrebujem radu ohľadom investovania? Nič o tom neviem, mám však istý obnos peňazí, ktoré by som do toho mohla vložiť. Čo odporúčaš? Začať pozerať Youtube videá, spýtať sa kamaráta alebo si s tebou dohodnúť meeting?

Určite nie som finančný poradca a moja pozícia investora v ZAKA ani nepredikuje, že by som vedel odporúčať, čo robiť na akciovom trhu s dlhopismi či nehnuteľnosťami. Úplným základom je ale podľa mňa to, že musí byť človek zvedavý a snažiť sa pochopiť, čo je vlastne riziko, potenciálna návratnosť a likvidita investície, ako sú tieto tri časti prepojené. 

Príklad: venture kapitál. Máme potenciálne obrovskú návratnosť na akciovom trhu, povedzme, 8 % ročne, ale vo venture kapitále ju máš násobne vyššiu. Tam sa pozerá na to, že nejaká investícia ti vie urobiť aj viac než 100-násobok toho, čo si tam dala. Je to však niečo za niečo. Prijímaš obrovské riziko, že môžeš spadnúť na nulu, plus je tam obrovská nelikvidita – keď do tej firmy investuješ, tak nemôžeš o dva týždne tieto podiely predať, ako na akciovom trhu, často čakáš 7 – 10 rokov do exitu.

Existuje na túto tému nejaká dobrá knižka, ktorá sa ti páčila?

Odporučiť by som vedel knižku Almanack od Navala Ravikanta. Naval je veľmi známy angel investor z Ameriky, ktorý, na rozdiel od ostatných, píše na Twitteri rôzne filozofické úvahy. Veľmi krátke trefné. A z týchto úvah a jeho podcastov vznikla táto kniha, ktorá je zadarmo na stiahnutie v PDF a dá sa už kúpiť aj v slovenskej verzii v kníhkupectvách. Pre mňa je to veľmi dobrý navigátor, čo robiť a ako sa pozerať na kariérny postup, čomu venovať čas, ako byť šťastný… Je to zaujímavý vstup do celej témy sebarozvoja a uvažovania nad financiami.

Predpokladám, že ty osobne máš vo svojich financiách poriadok.

Síce o tom veľa rozprávam, ale tiež nemám financie upratané. ☺ Je to proces, nad ktorým musí človek neustále uvažovať, nedá sa to vyriešiť jednorazovo. 

Žiješ medzi Prahou a Bratislavou. Aký vnímaš rozdiel medzi týmito mestami? 

Som z Bratislavy, žil som tu do strednej školy. Potom som na štyri roky odišiel študovať do spomínaného Berlína. Pol roka som strávil aj v Ríme na Erasme a medzi bakalárom a magistrom som si dal jeden rok pauzy, počas ktorej som pracoval v Bratislave. Odvtedy som už šiesty rok v Prahe. No tým, že mám na Slovensku rodinu, priateľov, aj pár pracovných záležitostí, tak sem raz za 2 – 3 týždne chodievam.

Prahu vnímam ako centrum česko-slovenského startupového systému, lebo mnoho veľmi kvalitných slovenských zakladateľov do Prahy odchádza zakladať firmy, prípadne tam už sú. Dôvody sú dva. 

Ten ekosystém je oveľa aktívnejší. Máš tam väčšiu šancu stretnúť zaujímavých ľudí, mať zaujímavé náhodné rozhovory, inšpirovať sa, navzájom sa potiahnuť, mentorovať. Viem, že veľa ľudí sa do Prahy presúva práve preto, aby mali osobný kontakt s investormi, ktorých je tam oveľa viac. 

No ešte dôležitejšie je, že hľadáš kvalitných potenciálnych zamestnancov so startupovým mindsetom. Pool talentov je tam väčší. A sú to nielen Česi a Slováci, ale aj zahraniční ľudia. Neviem, či vieš, ale Praha je podľa počtu turistov štvrtým najnavštevovanejším mestom v Európe a zároveň zaujímavou destináciou pre zahraničných digitálnych nomádov, lebo je relatívne lacná a centrálna, čiže sa ľahko dostaneš do okolitých miest vlakom či lietadlom (Budapešť, Viedeň, Berlín). Títo nomádi posúvajú tiež náš ekosystém dopredu. 

Aj Bratislava má centrálne postavenie a relatívne dobré spojenia so spomínanými metropolami. Napriek tomu nie je až taká navštevovaná. Čím to podľa teba je?

Čo sa turistov týka, to je čisto otázka histórie, kultúry a architektúry konkrétneho mesta. Čo sa týka zahraničných pracovníkov, tam je to o tom, že spoločnosť v Prahe je otvorenejšia, každý tam vie po anglicky, byroktatická náročnosť je jednoduchšia – je to pre nomádov asi pohodlnejšie. Hlavne je však to mesto štyrikrát väčšie, čo je štyrikrát viac príležitostí a zaujímavostí. Bratislava by sa dala prirovnať k Brnu. Je podobne veľká, obe mestá majú nejaké startupy, investorov, ale sú akoby v úzadí Prahy. To nie je nič zlé, tak to jednoducho je a treba z toho čerpať. 

Vnímaš aj na ľuďoch, že sú Česi, povedzme, sebavedomejší alebo majú nejaké iné vlastnosti než Slováci?

To si netrúfam hodnotiť, nemám to takto zaškatuľkované.

Prečo mladým ľuďom odporúčaš prácu v startupe? V čom vidíš najväčšiu výhodu?

Napriek tomu, že sa hovorí o ekonomickej kríze a recesii, stále je na trhu dostatok startupových možností, či už na zamestnanie alebo založenie. Ak niekto uvažuje o tom, ako sa posunúť ďalej a veľa sa naučiť, kariéra v startupe je veľmi dobrá skúsenosť. Na začiatok vôbec netreba zakladať startup od nuly, lebo to je náročný proces. Mladým ľuďom, ktorých zaujímajú technológie a inovácie, odporúčam startupy, ktoré už nejaký tím majú a rýchlo rastú. Dobrým znakom je, keď v poslednej dobe získali investíciu, čiže je tam záujem aj zo strany investorov a zároveň peniaze na platenie zamestnancov. 

Ako sa práca v startupe líši od korporátneho jobu?

Oproti korporátom je práca v startupe úplne iná, každý musí byť schopný robiť v podstate všetko. Byť komfortný s tým, že veci sa neustále menia, nič nie je jasné, nikto nevie poriadne povedať, čo treba robiť, ono sa to nejak formuje v čase. Človek sa naučí byť kreatívny a riešiť problémy za chodu. Nahliadne do salesu, distribúcie, marketingu a v budúcnosti možno bude vedieť vytvoriť niečo vlastné. 

Kde robia noví startupisti najväčšiu chybu?

Veľa z nich sa v prehnanej miere venuje produktu. Snažia sa, aby bol úplne dokonalý, inak to podľa nich nebude fungovať. To je veľké nedorozumenie. 

Na čo sa teda majú zamerať?

Treba sa venovať zákazníkovi a jeho potrebám. Na základe toho vytvoriť nejaký minimálny produkt (MVP), ktorý tieto potreby pokrýva a snažiť sa ním získať platiacich zákazníkov. Peniaze potom hovoria o tom, či ten produkt má hodnotu. Netreba sa báť ísť za tým zákazníkom a opýtať sa ho, čo chce. Pokojne stáť aj na ulici a zisťovať od náhodných okoloidúcich ich názory. Viem, že je to veľmi nekomfortné, ale odporúča to skoro každý founder, každý akcelerátor – treba ísť mimo komfortnej zóny, skúsiť predávať, chápať zákazníka, byť s ním v kontakte. Nevenovať toľko času developmentu alebo fundraisingu. To, či do teba niekto nakoniec investuje, totiž nakoniec závisí od tvojej trakcie, od toho, koľko produktov si už predal, teda či nejakí zákazníci v nich vidia hodnotu. S týmto cyklom treba začať čo najskôr a nepodceňovať ho. 

Čo najviac pomohlo na začiatku tebe?

Veľmi pomohlo, že som sa pohyboval v internacionálnom prostredí. Ísť do zahraničia, obklopovať sa zahraničnými ľuďmi, sledovať top ľudí na trhu, ktorý ťa zaujíma. Ono je ľahké byť v dačom najlepší v Bratislave alebo na Slovensku, ale treba – ak už sa porovnávame – porovnávať v celosvetovom meradle. Nie preto, že chcem byť navrchu, ale preto, lebo cieľom by malo byť neustále rásť. A keď sa na to pozeráš nevhodne, tak nebudeš rásť toľko, koľko by si mohol alebo nebudeš motivovaný makať na sebe. 

Situáciu na Slovensku v oblasti startupov zvykneš porovnávať s Estónskom, kde ZAKA urobila 4 investície. Čím sa táto pobaltská krajina a jej obyvatelia od nás líšia?

Slovensko je malá krajina. Estónsko je ešte 4x menšie, čo sa týka obyvateľstva (1,3 milióna obyvateľov). Napriek tomu majú oveľa viac startupov a unicornov. Ono je to spôsobené aj tým, že sa im dávnejšie podarilo vyexitovať viacero startupov a získané peniaze mohli zakladatelia a prví zamestnanci vrátiť do ekosystému a ďalších startupov. 

Druhá vec je pohľad Estóncov. Sú malou krajinou a je im jasné, že lokálne sa tam nikto z nich veľmi neuživí, keby si mali navzájom predávať, musia preto predávať do zahraničia. Ich ekosystém je tým pádom zahraničiu od začiatku otvorený.

Vedel by si aj konkrétne poradiť, kde začať?

Ja veľmi odporúčam Twitter. Na Slovensku ho takmer nikto nepoužíva, každý je zvyknutý na LinkedIn, Facebook alebo Instagram, ale Twitter je jedným z najdôležitejších zdrojov informácií. Vieš si tam totiž presne vyklikať, koho chceš sledovať a ten obsah je ti tak oveľa viac prispôsobený. Sám sa tam veľa učím. 

Takže tvoja záverečná rada znie…

Založte si Twitter/X! ☺

Kontakt na Andreja pre čitateľov: petrus.andrej@gmail.com

---

Tento rozhovor vznikol aj vďaka podpore Atlantis Capital.