Otvor oči a využi každú príležitosť

„V živote toho chcem síce veľa, ale netúžim byť milionárkou.“

V rozhovore sa dozvieš,

• aké vlastnosti by mal mať ambiciózny človek,
• aký je recept na prienik priateľstva, práce i vlastného rozvoja,
• že občas treba povedať nie,
• ako si nastaviť úlohy, aby sa ti ráno ľahšie vstávalo,
• akým ľuďom sa oplatí venovať svoju energiu,
• ako vyzerá rivalita so súrodencami, ktorí sú ti životnými učiteľmi,

a mnoho iného.

Keď mala 15, rozhodla sa ísť na študijný pobyt do Dánska. Rodičia z toho neboli nadšení, ona si však povedala, že to dokáže. Dostala štipendium, vďaka ktorému celý semester strávila na najväčšom gymnáziu v meste Sillkeborg.

V zahraničí sa jej pohľad na život zmenil a rozhodla sa využiť každú minútu zmysluplne. Myslela si, že paralelne s ňou sa menilo aj Slovensko. Po návrate domov však zistila, že to tak nie je. Tak sa rozhodla, že skúsi ďalším ľuďom poskytnúť možnosť pracovať na sebe a v Trenčíne rozbieha rozvojový program pre stredoškolákov I AMbitious.

S ďalšími spoluzakladateľkami v ňom prepájajú teóriu leadershipu s praxou. Aktuálne vyberajú študentov, ktorí sa prihlásili, priraďujú im mentorov a sieťujú firmy, ktoré budú partnermi programu. Verí, že Slovensko sa vďaka rozvojovým programom pre mladých ľudí môže zaplniť úspešnými lídrami, ktorí sa budú riadiť pokorou a pomáhať druhým ľuďom.

Predstavujeme ti Teréziu Dominiku Lukáčovú (19).

Terka, prečo sa mladý človek tesne pred nástupom na vysokú školu v zahraničí rozhodne rozbehnúť rozvojový program v rodnom kraji?

Keď som sa rozhliadala po možnostiach ďalšieho rozvoja doma na Slovensku, natrafila som na LEAF a neskôr na Nexteriu. Väčšina rozvojových programov však prebiehala v Bratislave. Rozhodla som dať možnosti študentom aj v inom regióne. Keďže pochádzam z Trenčianskeho kraja, mám tam najlepšie zázemie, rozhodla som sa pre ten.

Čo získa študent účasťou na programe I AMbitious?

Najdôležitejší je network. Môže sa spojiť s mestskými inštitúciami, lokálnymi firmami, so skúsenými lektormi i s ďalšími študentmi v programe.

Čo čaká študentov počas programu?

Prepájame teóriu s praxou. Študentov hodíme do vody, budú musieť komunikovať s ľuďmi, s ktorými by sa pred tým asi nestretli. Súčasťou je mentoringový program, vďaka ktorému môžu so skúsenejším človekom nájsť životné smerovania. Tí, ktoré už vedia, kam smerujú, získajú človeka so skúsenosťami v danom obore.

V spolupráci s mestom Trenčín zistia, ako funguje mestská samospráva. Okrem toho dostanú od mesta zadania na vypracovanie projektov, napríklad v oblasti životného prostredia či kultúry. Vyskúšajú si tak pracovať v tíme a zároveň zistia, ako môžu oni sami pretaviť svoje myšlienky do zlepšenia mesta. Môžu si teda povedať – „Inovoval som svoje okolie.“ 🙂

Je pre nich atraktívne spraviť niečo pre svoje mesto?

Myslím, že mladí ľudia by aj chceli vylepšiť svoje mesto, ale často nevedia ako na to a cesta k realizácii im príde strašne dlhá. My im chceme ukázať ako a pomôcť im dotiahnuť svoju myšlienku do úspešného konca.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Okrem mesta spolupracujete aj s lokálnymi firmami.

Ďalšou z častí programu je V praxi s firmou, vďaka ktorej študenti zistia, ako funguje podnikanie v regióne, ale aj to, ako si môžu založiť vlastnú firmu. Opäť dostanú zadanie na riešenie. Niektoré firmy ponúkli študentom zorganizovať podujatie pod menom značky, iné s nimi budú hľadať kreatívne riešenia na redukciu odpadu. Rozhodili sme siete a prvé spolupráce boli na svete. Nie sú to však sponzori projektu, financie na projekt idú zatiaľ z nášho vlastného vrecka.

Čo znamená, že ste rozhodili siete?

Na strednej škole máme psychologičku, ktorú považujem za jednu z mojich mentoriek, a ona nám odporučila niekoľko ľudí. V Trenčianskom kraji je viacero aktívnych ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť nám nájsť partnerov. Veľa sme tiež googlili a posielali maily. Od väčšiny firiem sme mali negatívnu odozvu. Ale našli sme päť, ktoré nám pasovali do profilu a radi sa zapojili do projektu.

Okrem praktických zadaní čakajú študentov aj nejaké prednášky, diskusie?

Áno, študenti si prejdú prednáškami o sebarozvoji, práci v tíme, o manažovaní času, prezentačných zručnostiach, finančnej gramotnosti až po to ako byť pozitívnym lídrom. Prednášky pripravia študentov na realizáciu projektov v praxi. Diskusie z oblasti startupov a neziskových projektov majú študentov inšpirovať k budovaniu a realizovaniu ich vlastných nápadov.

Chcete ich tak viesť k líderstvu?

Chceme študentov naučiť ako byť lídrom, ako pracovať na svojom projekte. Veľký dôraz budeme však klásť aj na dobrovoľníctvo, aby mysleli na ľudí, ktorí majú horšie podmienky v živote a chceli ich podporovať a pomáhať im. Na Slovensku sa veľa ľudí snaží byť lídrom, ale lídrom nemôže byť niekto, kto nemá správne nastavené hodnoty alebo kto ich nemá vôbec.

Aké sú tvoje hodnoty?

Mám päť hodnôt. Pokora je pre mňa najdôležitejšia, tou sa snažím vždy riadiť. Potom je to osobnostný rozvoj druhých ľudí. Ak viem, že nejakému človeku môžem istým spôsobom otvoriť oči, rada mu venujem svoj čas. Na treťom mieste je rodina a vzťahy, na čo niekedy zabúdam. Ďalšou je proaktivita – robiť stále veci naviac. Nie však iba pre seba, ale aj pre druhých ľudí. Piatou hodnotou je vízia, ktorou kráčam. Vďaka nej viem, že každý deň prežívam naplno.

I AMbitious bude vždy pomáhať ľuďom neziskovo?

Podľa mňa sa každá prosperujúca neziskovka časom stane ziskovou, ale mala by si zachovať svoje ciele, kvôli ktorým to robí. Ľudia radi robia nejaké aktivity dobrovoľne, ale časom si zhodnotia svoj čas a dobrovoľníctvo klesá v ich prioritnom rebríčku. Ak chceme v I AMbitious napredovať, budeme musieť na toto myslieť. Na tomto však musím pracovať aj ja sama, keďže si neviem pýtať od ľudí peniaze. O financiách sa mi ťažko rozpráva, nerada som ľuďom dlžná, je to pre mňa fakt nepríjemná téma.

Má program potenciál rásť v Trenčianskom kraji, mimo hlavného mesta?

Myslím, že áno. Dáva mi veľký zmysel, aby ľudia z hlavného mesta vycestovali do iných krajov. Bolo by fajn, keby by ľudia neutekali len do zahraničia alebo do Bratislavy, ale rozrastala sa komunita šikovných ľudí aj inde na Slovensku. Myslím, že ako Slováci máme radi svoju krajinu, len často vidíme iba to negatívne a nevidíme, ako veľmi napredujeme. Kým som neodišla zo svojho mesta, ani ja som to nevidela. Čiže je fajn odísť, ale potom by sme sa mohli vrátiť späť do regiónov.

Projekt si nazvala I AMbitious. Ako definuješ ambiciózneho človeka?

Človek, ktorý je proaktívny, snaží sa pracovať na sebe, pomáha druhým ľuďom. Ambiciózny človek sa pozerá mimo svojej krabice a neustále hľadá nové možnosti ako napredovať. Nemrhá svojim časom, no vie si nájsť chvíľku aj na oddych, ktorý je veľmi dôležitý. Každú voľnú chvíľu investuje do aktivít, ktoré mu dávajú zmysel.

Ty si ambiciózna?

Myslím, že áno. Svoj čas investujem do Nexterie, do I AMbitious, do stáže, hrám v divadle, spievam a hrám na gitaru. Aj moje hobby ma posúva dopredu, keďže vďaka hraniu som prekonala svoj najväčší strach – vystupovať pred publikom.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako si ho prekonala?

Vždy som chcela spievať, ale veľmi som sa bála. V živote som mala len dva strachy – z výšok a zo spievania na verejnosti. Výšky som ešte neprekonala, ale spievať pred ľuďmi už dokážem.

Prvýkrát som spievala môjmu dobrému kamarátovi, dnes už priateľovi, a on ma veľmi podporil. Nahovoril ma na to, aby som to skúšala ďalej. Jedného dňa ma pozvali hrať do hotela, nabrala som viac sebavedomia a následne som si istú dobu zarábala spevom a hraním na gitaru v rôznych kaviarniach a reštauráciách.

Kedysi som chcela byť herečka, a preto som začala hrať v ochotníckom divadle DS MASKY, kde pôsobím dodnes. Splnila som si tak svoj veľký sen, za čo som nesmierne vďačná. Momentálne idem študovať podnikovú informatiku, pretože po I AMbitious je mojím veľkým snom založiť startup v prepojení IT s dizajnom.

Kde sa v tebe vzala tá ambicióznosť?

Mám dvoch bratov, ktorí sú o 15 rokov odo mňa starší. Sú pre mňa najväčšou výzvou. V septembri ešte len nastupujem na vysokú školu, ale už teraz viem, že chcem mať viac titulov ako oni. Latka je nastavená už na troch tituloch 🙂 Vždy chceli, aby som bola lepšia ako oni. Boli pre mňa životnými učiteľmi a zároveň spúšťačom všetkých mojich rozvojových aktivít. Rodičia to museli prekusnúť a podporiť ma, za čo im veľmi ďakujem.

Kde nájdu svojich mentorov ľudia, ktorí možno nemali šťastie na takých súrodencov?

Cez program LEAFu som získala mentora, ktorý mi pomohol v osobnej rovine. V Nexterii mi pomáha veľmi veľa ľudí, bez ktorých by som nerozbehla ani program I AMbitious. Na stáži v Mini Tech MBA sa ma ujala moja šéfka Mirka Rusnoková. Jednoducho maj vždy otvorené oči a využi každú príležitosť.

Na strednej si skúsila mnoho aktivít, od umeleckých krúžkov, cez parkour až po modelový parlament. Ako si dokázala všetko skĺbiť s časom na kamarátov?

Byť s kamarátmi je pre mňa dôležité, ale snažím sa ten čas s nimi zmysluplne a efektívne využiť. Moji kamaráti kedysi ťažko znášali to, že som s nimi nešla každý deň von. Nakoniec sme sa dohodli na stretku raz za týždeň, na ktorom im porozprávam všetky storky, ktoré sa mi počas tých dní udiali.

Ako sa snažíš kombinovať prácu so vzťahmi?

Mamina si musela zvyknúť 🙂 Snažím sa nájsť kompromis a prepájať mojich priateľov a rodinu s mojím hobby a s prácou. Moju najlepšiu kamarátku sa mi podarilo dostať do projektu Mini Tech MBA for Women, v ktorom stážujem, i do I AMbitious. Výborne ma dopĺňa – keďže ona je skvelá na administráciu, ktorú ja robím veľmi nerada.

Dlho som bojovala s predstavou, že všetko musím robiť ja, bude to tak najlepšie a najrýchlejšie. Neskôr som však pochopila, že keď niekomu niečo vysvetlím za 5 minút, mne to ušetrí veľa času a často to druhý človek s novým pohľadom na vec spraví oveľa lepšie. Kombinujeme teda priateľstvo, prácu i vlastný rozvoj.

Necítila si sa osamelo?

Ani nie, môj network sa veľmi rozrastal, takže som stále s niekým bola. A pri dnešnej práci vidím, kam ma moje nové kontakty posunuli. Bez nich by I AMbitious nebol.

Mám pocit, že na školách sú aktívni ľudia vnímaní ako tí divní, čo by malo byť práve naopak. Ja som si tiež niesla nálepku divnej, ale nechala som si ju, brala som to ako niečo pozitívne. Viem, prečo veci robím, kam ma posúvajú, a tí, ktorí sú mi podobní, tomu tiež rozumejú. Bolo by skvelé, ak by sa nám podarilo toto zmýšľanie zmeniť.

Vyzerá, že už od puberty vieš, ako si zadeliť čas. Ako zvládaš time manažment?

Mám tasky, ktoré si rozdeľujem do priorít. Každú nedeľu si robím týždenný plán a následne si ho rozkúskujem na dni. Lepšie sa mi vstáva a viem, čo musím urobiť hneď ráno. Vtedy je na najťažšie úlohy ešte dosť energie a zároveň ich človek spraví rýchlejšie. Všetko to stojí a padá na prioritizovaní si vecí. Veľmi mi pomáha vyškrtávanie spravených úloh. Večer sa vždy teším, ak som dala napríklad 9 z 10.

Podľa čoho si určuješ priority?

Deadliny veľmi pomáhajú. Pri niečom ma tlačia fixné dátumy, pri iných si nastavím osobné termíny. Rozložím si osobný plán, vypíšem si aktivity a večer už iba škrtám 🙂 Sama si viem sledovať, či mi úlohy ubúdajú, alebo leňoším celý deň a povinnosti sa kopia. Lepšie sa cítim, keď si dokončím úlohy a potom oddychujem, čo je tiež dôležitá aktivita.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Vieš oddychovať?

Mirka Rusnoková z Mini Tech MBA for Women mi dohovorila, aby som spomalila a venovala čas aj sebe a oddychu. Uvedomila som si, že ak budem pracovať 15 hodín denne, čoskoro by prišiel zlom, kedy by som už nemohla ísť ďalej. Už som si odsledovala, že je to aj pre mňa lepšie. Trávim viac času s ľuďmi, ktorých mám rada, prečítam si detektívky alebo pozriem zaujímavé autobiografie.

Čiže aj aktívny človek môže oddychovať.

Zistila som, že po odreagovaní som ešte výkonnejšia v práci. Pred tým som bývala chorľavejšia, čo je nepríjemné. V takom stave som nemohla pracovať, aj keby som chcela. Začala som prehodnocovať veci, ktoré robím a musela som sa naučiť povedať nie.

Dlho som sa to učila, ale dnes už viem odmietnuť veci, ktoré neposúvajú mňa alebo druhých ľudí. Aktivity, ktoré mi nepomáhajú v mojej vízii, prenechám radšej ľuďom, ktorým môžu pomôcť alebo ich naštartovať.

Kde si sa naučila takto manažovať svoje úlohy?

Knihy. Veľa sa dozviem z dobrých kníh. Práve mám rozčítaných 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. Alebo od ľudí, s ktorými spolupracujem, či z prednášok, na ktoré chodím.

Spomínala si, že ty si sa naštartovala najmä po návrate z Dánska. Čo bol najväčší šok, keď si sa vrátila späť na Slovensko?

Školský a študijný systém. V Dánsku bolo veľmi citeľné samoštúdium a následná diskusia, ktorou si žiaci zlepšovali rétoriku, argumentáciu, budovali si na základe nej názor. To nám na Slovensku veľmi chýba.

Dáni sú veľmi otvorení novým veciam. Napríklad, u nás nemysliteľná aktivita, v piatok po 17tej sa zavrie školský bufet, nabehne tam nejaký komik, divadlo, študenti s učiteľmi pijú pivo a spolu sa rozprávajú. Nejde o alkohol, ale o uvoľnenú atmosféru, ktorá veľmi zblížila učiteľov so žiakmi.

Ako by si definovala prístup k žiakom zo strany slovenských učiteľov?

Podľa mňa nejde iba o prístup učiteľov či žiakov, ale o celkový prístup nás, Slovákov, k životu. Nestanovujeme si ciele, vízie v živote, svoje hodnoty, neužívame si život naplno, pretože si nevieme určiť, čo je pre nás dôležité a čo nie.

Čo myslíš, že je pre náš teda dôležité?

Neviem, či je to hodnotami, ale často vnímam silnú túžbu zarábať veľa peňazí. Veľakrát mám pocit, že sa Slováci nepozerajú na spôsob, akým tie peniaze zarobia, len na ich množstvo. Ja chcem v živote síce veľa, ale netúžim byť milionárkou.

Mám z teba taký pocit, že všetko ti ide od ruky. Zažila si vôbec nejaký fail?

V projekte zatiaľ ani nie, v živote som zažila viac failov, v rôznych iných projektoch či v škole. Napríklad ma zasiahla moja nedávna skúsenosť so stužkovou. Väčšina tried sa rozháda počas príprav, no u nás to prišlo až po akcii. Veľa z nás má problém byť úprimný a nevieme si povedať niektoré veci priamo do očí. Vďaka tomuto zážitku som sa naučila, že by som nemala robiť všetko pre všetkých, ale pre ľudí, ktorí moju pomoc chápu a berú ju pozitívne.

Akí sú podľa teba Slováci, ľudia, pre ktorých robíš program I AMbitious?

Slovensko sa mení k produktívnej spoločnosti, v ktorej vzniká veľa kvalitných lídrov. Sami sa rozhodujú a vedia si povedať svoj názor. Chcela by som, aby sme sa ako krajina posúvali dopredu nielen v Bratislave, ale v rôznych spoločenských skupinách aj na všetkých školách. Keď budú ľudia svoje pozitívne hodnoty prenášať na ďalších, je to cesta ako byť úspešní, ale aj šťastní.

Keby niekto chcel vedieť viac o tvojom programe alebo tvojich skúsenostiach, ako ťa najlepšie kontaktuje?

Písať mi môžu na Facebooku, kde ma nájdu pod mojím menom, alebo mailovo na tereziadominikalukacova zavináč gmail.com.

Terka, veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor.

Ja ďakujem.

Foto a video: Martin Haburaj