Tomáš Kyseľ: „Na Slovensku je výhodnejšie opravovať škody a betónovať, ako preventívne niečo spraviť“

“Architekti sa často pozerajú na strom ako na kus nábytku, nakoľko neštudovali ekológiu. Ja som ju študoval.” Tomáš Kyseľ

V článku sa dozvieš:

• aký význam majú zelené strechy a aká je ich využiteľnosť na Slovensku,
• čo je kameňom úrazu pri výrobe energie malými vodnými elektrárňami,
• ktorý sektor by mal okamžite prijať opatrenia na zabezpečenie zelených striech,
• aký vplyv majú finančné dotácie na vývoj klimatických zmien,
• ako vedia fabriky ušetriť 50% na energiách
• a mnoho ďalšieho.

Architekt Tomáš Kyseľ pracuje v Taliansku v meste Rimini v architektonickom štúdiu zakladateľa Nedo Pivi. Venujú sa oblasti zelenej architektúry, konkrétne zeleným strechám a revitalizácii riek.

Tomáš, prečo ste sa rozhodli pre Taliansko?

Bavia ma “energetické veci” a všetko, čo je spojené s vodou. Videl som príležitosť do budúcna. Je to južná krajina, kde sa problémy s nedostatkom vody prejavia skôr a energetický potenciál majú tiež vyšší. 

Ako vyzerá taliansky štýl podnikania?

Špecifikom trhu je, že všetci riešia všetko na poslednú chvíľu. Zavolajú mi dnes a o týždeň to chcú mať hotové, no nakoniec im to až tak nesúri. 90% ľudí má podobné správanie. Napríklad u nás na Slovensku jednajú s klientom oveľa rýchlejšie. Jediný problém, ktorý vidím v Taliansku, je fakt, že nikto nechce platiť.

Ako to myslíte?

Klienti si objednajú službu, zaplatia zálohu s ďalšou časťou, no tretiu už neuvidíte. 

Kolega na to vraví: “Nemôžem dnes robiť na to, že o 3 roky dostanem peniaze, lebo si ich vysúdim.” Práve preto hľadáme klientov, ktorí akceptujú isté podmienky. A tam sa aj ukáže, či človek chce za zákazku zaplatiť alebo nie. Taliani radi zjednávajú cenu. Často si myslia, že pre človeka zo zahraničia musí byť služba lacnejšia.

Na akých zaujímavých projektoch pracujete?

Plánovali sme revitalizovať rieku, presunúť ju do pôvodného koryta, ktorú z Rimini odklonili do iného kanála v roku 1930. V Taliansku je na to vyčlenených dostatok finančných prostriedkov, hovorím o miliardách. Ak sa však budú čerpať tempom ako doteraz, uplynie ďalších 200 rokov. Vypracovali sme projekt, stretli sme sa s politikou…no práve to sme nechceli. 

Úradníci nevideli nič, čo by z toho mali. Oklamal nás aj profesor, ktorému sme dali naše vypracované podklady k projektu – projekt totiž prebral. Spravil to pod svojím menom a o nás sa  v projekte vôbec nezmienil.

Čomu sa venujete v rámci zelenej architektúry?

Už len zeleným strechám, spolupracujem dokonca so slovenskou firmou. Patentovali si recyklát z automobilového priemyslu.

Na čo taký recyklát slúži?

Tento materiál má vysokú absorpčnú vlastnosť. Dokáže vstrebať 17,5 litra na m2 a navyše má veľmi unikátne vlastnosti. Je pochôdzny, zvládne aj vysoké zaťaženie, môžu tadiaľ prechádzať autá, jednoducho revolučný materiál. Pomocou neho vieme premeniť klasické parkovisko na vodozádržné parkovisko (od 17,5 do 35 litrov absorbcia na m2). Dokáže meniť mikroklímu v mestskom prostredí a okrem zadržania vody ju vie v čase sucha vypariť.

Ďalším využitím sú zelené strechy. Klasické zelené strechy vedia udržať 6 litrov na m2 a potrebujú mať viac zeminy, cca 7 cm. 

Majú zelené strechy využitie v priemysle? 

Áno, ideou bolo priniesť zelené strechy nie na domy, ale na fabriky. Veľká fabrika má aj určitý počet zamestnancov a my vieme, koľko vody spotrebujú zamestnanci za deň. Na základe toho si vie fabrika postaviť čističku vody a prečistenú vodu môže následne čerpať do strechy, keďže pojme až 35 litrov/m2. Tieto fabriky majú často klimatizačné jednotky. Zelená strecha zlepšuje efektivitu týchto klimatizačných jednotiek a funguje ako adiabatický chladič (pozn. redakcie – rýchlejšie odvedenie tepla vo vlhšom prostredí). Týmto dokážeme ušetriť až cez 50% na chladení z energie. 

Fabriky musia viac investovať teraz, aby za pár rokov ušetrili. Ak majú nejaké finančné problémy, preferujú teraz platiť viac a v budúcnosti menej. Ďalšie využitie je pre železnice či diaľnice v podobe hlukovej bariéry.

Môžete to bližšie opísať? 

Steny popri tratiach môžu byť vyplnené týmto materiálom, čiže zelené vertikálne steny. Projekt mal vysoký impakt, čo znamená problém. Stavba, ktorá má 7 metrovú bariéru, sa ľuďom nepáči, nakoľko stratia výhľad na more. Slovenská firma, s ktorou spolupracujeme, by vedela postaviť postačujúce 1,5 metrové bariéry. 

Spomenuli ste mi, že konkurenciu nevnímate ako konkurenciu “v pravom zmysle slova“, ale ako spolupracovníka. Ako ste to mysleli?

Architekti sa často pozerajú na strom ako na kus nábytku, nakoľko neštudovali ekológiu. Ja som ju študoval. 

Nevnímam ich ako konkurenciu, pretože prinášajú celú ideu. A čo robím ja – snažím sa ich presvedčiť, aby používali materiály, ktoré som spomínal. Ľudia často vidia zelené strechy len za účelom krásy: “sú pekné”, no je potrebné sa o ne starať. 

O tento typ zelenej strechy vôbec nie je potrebné sa starať. Stačí, aby tam niekto prišiel 2x do roka a vytrhal burinu. Nemá s tým spojené žiadne ďalšie starosti.

Vedeli by sme to aplikovať na Slovensku?

Práve na Slovensku má táto slovenská firma najviac projektov. Pre Taliansko som ich oslovil z dôvodu teplejšieho počasia a možného dosiahnutia väčšieho pozitívneho efektu.

Slovensko je veľmi zelená krajina, napríklad protipovodňové opatrenia nemajú v širšom význame zmysel. V Taliansku je oveľa viac zastavaných plôch, a preto má význam z nich spraviť zelené plochy.

Ako ich teda u nás vieme využiť?

Význam spočíva v zmene pôdohospodárskych technológií a v lesníctve. Ak spravíme veľa zelených plôch v meste, ich teplota klesne. Mikroklíma sa stáva lepšou, keďže funguje na odparovaní.

Ktoré segmenty u nás by týmto zeleným plochám mali venovať pozornosť?

Automobilky by mali byť vôbec prvým zákazníkom. Ich materiál sa recykluje, mali by byť príkladom typu: „náš odpad sme si zrecyklovali a teraz si ho dáme na strechu“.

Majú z toho firmy nejaké ekonomické výhody?

V Taliansku áno, človek si môže na zelenú strechu odpočítať 50 % z daní v priebehu niekoľkých rokov. V najbližšom období by mali prísť aj dotácie do Talianska, avšak aj na Slovensku už nejaké máme.

Na ktoré časti ochrany životného prostredia sú určené fondy? 

Z novín sme zistili, že veľa peňazí je akumulovaných na protipovodňové opatrenia, tie sa však nevyužívajú. Ak sa niečo stane, šíri sa to médiami, no dokopy sa nič neurobí. Potom to prehrmí – a pri ďalšej udalosti opäť to isté. 

Dalo by sa, napríklad, spojiť využitie solárnych panelov so zelenými strechami?

Áno. Keď solárne panely v lete dosiahnu určitú teplotu, znižuje sa ich efektivita. Ak na zelenú strechu postavia solárne panely, vodná para ochladzuje fotovoltické panely a zvyšuje ich výkon.

Prečo sa to nerobí vo veľkom?

Ľudia o tom často ani nevedia. Je výhodnejšie viac opravovať škody a betónovať, ako preventívne niečo spraviť.

Kvôli biznisu?

Áno, žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti. Ďalším príkladom sú malé vodné elektrárne, ktoré sú vhodné na výrobu energie. Kameňom úrazu je tvorba nebezpečných sedimentov, zmena pôdnych režimov. Vodné elektrárne tlačia na Hron a Ipeľ. Teraz ich postavia, stavitelia na tom zarobia a za niekoľko rokov ich budú búrať za ešte väčšie peniaze, lebo dať rieku do pôvodného stavu stojí ešte viac peňazí. Ich výkon je oveľa menší v porovnaní s tým, koľko škody vedia napáchať.

Myslíte si, že stavitelia tieto fakty nevedia?

Vedia ich, no sú na to dotácie, teraz to vyhovuje – stavia sa a ekonomika sa posúva vpred. A potom sa bude búrať, lebo aj na to budú dotácie.

Nové eurofondy budú zamerané na boj proti klimatickým zmenám. V tom prípade by mohli mať zelené strechy úspech, lebo 1 m2 zelenej strechy pohltí 5 kg CO2 za rok. 

Ľudia sú manipulovaní dotáciami. Ak dotácie sú – zaujímajú sa o segment viac. Ak nie sú – človek musí na získanie prostriedkov vynaložiť viac úsilia. 

Myslíte si, že dotácie reálne pomôžu v boji proti stále intenzívnejším klimatickým zmenám?

Podľa mňa niečo ovplyvniť môžu, aj keď najväčší znečisťovatelia ovzdušia, ako napríklad Čína, USA, Rusko alebo India, sa o túto tématiku vôbec nezaujímajú.

Nezaujímajú? Prečo?

Produkujú najviac emisií, najviac by toho mali zmeniť. Trump stále tvrdí, že klimatické zmeny neexistujú. V Európe vidím veľký potenciál, dá sa veľa zmeniť. Vieme byť príkladom pre ostatné krajiny. Nevyrieši to všetko, ale niečo to pomôže. 

——————————————————————————————————————————-

Tomáš Kyseľ vyštudoval ekológiu na TUZVO. Absolvoval viac erazmov v zahraničí vrátane Florencie. Erazmus pre mladých podnikateľov absolvoval v architektonickom štúdiu u 80 ročného odborníka Nedo Pivi.

“Stále som rozmýšľal, ako by som mohol robiť to, čo by som naozaj chcel, no zároveň by som sa sám rozhodoval o tom, ako veci budem robiť.”

Program mu umožnil vidieť veci v praxi. “Človek príde do zabehnutého podniku, kde vidí každodenné problémy, ktoré riešia firmy alebo jednotlivci. Na začiatku by som nevedel ani vystaviť faktúru. Chcel som vedieť, ako prebieha celý proces od získania klientov až po realizáciu zákazky. Dostal som sa k novým kontaktom a nahliadol som do talianskeho štýlu podnikania.”