Inšpirácia

Tomáš Lodňan: „Pochopiť používateľa je kľúčovým faktorom úspešného projektu.”

Tomáš Lodňan

V rozhovore so zakladateľom GoodRequest sa okrem iného dozvieš:

  • ako sa časom vo firme (ne)mení marketingová stratégia,
  • prečo je dôležité byť flexibilný,
  • prečo sú prví ľudia vo firme najdôležitejší,
  • prečo aj programátori potrebujú soft skills
  • a tipy pre dobrý time management.

Tomáš Lodňan (33), rodák zo Žiliny, študoval na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v odbore Informačný manažment. Venoval sa projektu TrashOut a krátko na to založil spoločnosť GoodRequest, ktorá má aktuálne 7 rokov a stojí za mobilnými aplikáciami pre bistro.sk alebo TatraBanku.

Tomáš, čomu sa v GoodRequest venujete?

GoodRequest je digitálne štúdio, ktoré sa zaoberá troma hlavnými službami: vývoj mobilných aplikácií, informačných systémov a dizajnu

Sme digitálne štúdio, ktoré pomáha našim klientom buď tvoriť, alebo dlhodobo vyvíjať a udržiavať digitálne produkty. 

Zakladal som ho s partnerom Milanom Dubcom, s ktorým som už pracoval na jednom ekologickom projekte.

Ako približne vyzeral proces zakladania GoodRequest?

V tej dobe to bolo veľmi spontánne. Pracovali sme na ekologickom projekte TrashOut. Dokončili sme vývojové činnosti a malo to celkom dobrú odozvu. 

Začali sa nám ozývať ľudia, že chcú, aby sme aj im vyvinuli niečo podobné. Nejaký čas sme to odmietali, no keď nám práce na projekte skončili, povedali sme si, že tam vidíme priestor. 

Počas tohto projektu sme získali skúsenosti a povedali sme si, prečo nie? Šli sme od jedného projektu k druhému a postupne sme rástli, až sme sa dostali tam, kde sme teraz.

Presvedč sa o tom, že raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, resp. čítať 🙂

Koľko má momentálne GoodRequest zamestnancov?

Máme okolo 55 ľudí, ktorí v našej firme pracujú a tím máme rozdelený do viacerých kancelárií. Hlavnú kanceláriu, kde sídli tak 60 – 70 % tímu, máme v Žiline, keďže sme tu vznikali a prví zamestnanci, kľúčoví ľudia, boli zo Žiliny. 

Máme veľa ľudí, ktorí sú dlhodobo remote, máme kancelárie aj v Liptovskom Mikuláši alebo v Košiciach. Dlhodobo máme však niekoľko chalanov aj priamo u zákazníka v Bratislave.

Akým projektom ste sa už v GoodRequest venovali?

Keď začínaš podnikať, si veľmi vďačný za každý jeden projekt. Najprv sme robili menšie projekty hlavne lokálneho charakteru. Vždy nám záležalo na tom, aby bolo vidieť, že je to dobrá a kvalitná práca. 

V súčasnosti medzi našich kľúčových a známych klientov patrí napríklad bistro.sk, pre ktorých vyvíjame mobilnú aplikáciu v podstate od vzniku tejto platformy. S nimi sme už okolo 6 rokov. 

Pre Slovenskú hokejovú extraligu vyvíjame mobilnú aplikáciu tiež dlhodobo, už cez 3 roky. Ďalej Tatra Banka, NAY alebo Fingera (dochádzkový systém od spoločnosti Innovatrics – firmy, ktorá je veľmi zaujímavá tým, že vyvíja unikátne technológie v rámci biometrie, rozpoznávania tváre a identifikácie občanov, pozn. autora). 

Portfólio máme celkom pestré. Toto sú typickí reprezentanti mobilných aplikácií. Vyvíjame však tiež pomerne robustný interný systém pre ZSE, pre kliniku IZOTOPCENTRUM zasa vyvíjame informačný systém.

Môžeš porovnať, ako váš marketing vyzeral na začiatku a ako vyzerá teraz?

Základná premisa, ktorú sme mali, sa v podstate nezmenila. Nesnažíme sa robiť marketing tým, že oslovujeme klientov alebo že agresívne propagujeme svoje služby. Chceme prezentovať našu prácu, to, v čom sme dobrí.

Ale je prirodzené, že niektoré veci sa posunuli o level vyššie. Na začiatku bolo v tíme 5 ľudí, teraz ich je 55. Je jasné, že vtedy sme nemali nikoho, kto by sa tomu plnohodnotne venoval. 

Teraz máme kolegyňu, ktorá pripravuje obsah, ktorý komunikujeme na sociálnych sieťach, pripravuje prípadové štúdie, dáva dokopy materiály a podobne. 

Posun je značný aj v tom, že sa snažíme profesionalizovať. Snažíme sa ukazovať prácu, ktorú robíme, na viacerých fórach – rôzne sociálne siete, skupiny a podobne. 

Myšlienka za tým všetkým však zostáva rovnaká. Myslíme si, že je dobré ukazovať to, čo robíme, v čom sme silní a komunikovať to zákazníkom a klientom. Ak im to dáva zmysel, tak nás oslovia.

zamestnanci GoodRequest
Takto vyzeralo osadenstvo GoodRequest v roku 2019.

V čom prináša GoodRequest najväčšiu hodnotu pre zákazníka?

Je dôležité povedať, že hodnota pre rôznych zákazníkov môže byť vždy trošku iná. My vnímame niekoľko nosných tém. Dobrý feedback máme na to, že riešenie dodávame ako celok.

Máme dizajnový tím, vývojárske tímy – iOS, Android, back-end, front-end, QA a nad tým celým ešte máme projektový manažment, ktorý celý proces synchronizuje.

Druhá vec, ktorú zákazníci vnímajú veľmi pozitívne, je to, že sa pozeráme na akúkoľvek zákazku ako na nejaký vzťah. Je pre nás ako pre firmu dôležité reagovať na zmeny a to isté sa snažíme akceptovať aj zo strany klientov.

To znamená, že aj keď sme si na začiatku niečo špecifikovali, berieme ako úplne prirodzenú súčasť, že sa veci menia, že názory sa menia, môže vzniknúť nová požiadavka, ktorá niečo mení. Zákazníci oceňujú flexibilitu.

Posledná vec je, že dávame dôraz na prvú fázu v rámci návrhu riešenia, kde sa snažíme veľmi detailne pochopiť požiadavky používateľa. A teraz nemyslím klienta, ale cieľového používateľa.

Investujeme čas do tzv. UX analýz, teda snažíme sa definovať, kto je používateľ a ako sa správa – a následne to aj testovať. 

Čiže si myslíš, že v tomto odvetví je dôležité orientovať sa na koncového užívateľa?

Podľa mňa je to úplne kľúčové. Je nám všetkým jasné, že penetrácia mobilných telefónov, smartfónov či vysokorýchlostného internetu je už teraz vysoká.

Za posledných 10 rokov sme zažili bezprecedentný nárast a toto tempo bude rásť ďalej. Máme nástup smart vecí okolo mobilu, ako napríklad smart hodinky, smart reproduktor atď. 

Používateľ je zahltený množstvom technológií. Pri vývoji služby je kľúčové, aby mala krátku nábehovú krivku. Aby tomu používateľ rozumel, aby to bolo preňho jasné a nemusel nad tým veľa rozmýšľať. 

Ak používateľa nejakým tvojím krokom zastavíš tak, že musí rozmýšľať a nechápe, čo si mu tým chcel povedať, robíš chybu alebo máš zle navrhnutý postup.

Používatelia sú zahltení množstvom služieb a nemôžeš očakávať, že budú tvojmu produktu venovať desiatky hodín, aby ho pochopili a až potom využívali. 

To, koľko času trávi používateľ pri aplikácií, je rôzne. Musíš byť pripravený na to, že budeš mať aplikáciu, kde používateľ strávi 10 – 15 sekúnd a ide preč. 

Za tento čas musíš odkomunikovať čo potrebuješ, ukázať mu, ako vykonať činnosti, ktoré chce. A ešte z toho musí mať dobrý pocit. Práve preto si myslím, že pochopiť používateľa je kľúčový faktor úspešného projektu.

Čo je dôležité pri riadení IT spoločnosti ?

Najdôležitejší sú ľudia. V akejkoľvek IT spoločnosti spravidla platí to, že väčšinu nákladov firmy tvoria náklady na ľudské zdroje. Výnimku tvorí napríklad hardware, ak ho nakupuješ veľa. 

Kľúčové je, aby ľudia boli motivovaní. Aby ich bavilo robiť prácu, ktorú robia, aby boli dobre ohodnotení, aby mali dobré prostredie – nazvem to také bežné veci vo väčšine IT firiem. 

Veľká výzva je zvládať rast a zmeny technológií. Manažment okolo ľudí je najzložitejší, ale je to gro. Kvalitní ľudia definujú firmu. Značka GoodRequest má svoju váhu, z čoho sa veľmi tešíme, no bez ľudí na pozadí by značka rýchlo zastarala.

GoodRequest sa stará nielen o klientov, ale aj o vlastných zamestnancov. Dobrú náladu v tíme pmoáhajú udržať teambuildingy aj spoločné párty.

Čo sa týka tvojich projektov okrem GoodRequestu, venoval si sa ešte niečomu inému? 

Ako som spomínal, na začiatku sme robili ekologický projekt TrashOut. Počas VŠ som bol zamestnaný vo vedecko-technologickom parku, ktorý podporoval začínajúcich podnikateľov. 

To ma tiež do veľkej miery formovalo. Mal som tam na starosti konzultantskú rolu. Pomáhal som, organizoval som podujatia a podobne. 

Takisto dôležité a prínosné pre mňa počas VŠ bolo, že som bol členom organizácie AIESEC s ktorou som išiel na stáž do Turecka, kde som mal možnosť spoznať sa s viacerými kultúrami. Bolo nás tam 20, každý z inej krajiny a robili sme edukatívny projekt pre tureckých tínedžerov. 

Bolo to veľmi zaujímavé, vysvetľovať im veci o Európskej únii, kultúrnych rozdieloch a podobne. 

Potom som rozbehol projekt „rodina” a ten mi berie celkom dosť času (pozn. red. Tomáš je ženatý a má 2 deti).

A čo TrashOut? Čom sa venuje a ako je na tom teraz? 

TrashOut je stále aktívny. Dokonca viem, že sa mu darí riešiť spolupráce s verejnou správou.

Projekt je živý a jeho cieľom je lokalizácia nelegálnych skládok, s tým súvisiaca osveta a v podstate poskytovanie štatistík a rozhrania pre verejnú správu a pre neziskový sektor. 

Toto sa nám vtedy podarilo vyvinúť. Samozrejme, postupom času prebehli ďalšie aktualizácie a ďalšie veci sa dopĺňali. Aj napriek tomu, že ja už v ňom aktívne nepôsobím, som rád, že TrashOut ďalej funguje a že prináša hodnotu pre oblasť ekológie, v ktorej by sa dalo veľa vecí zlepšiť.

Projekt TrashOut bol startup. Ako to vlastne prebiehalo a čo je podľa teba dôležité pri startupoch v oblasti IT?

Je dôležité povedať, že keď sme s tým začínali, bol to ten prvotný ošiaľ okolo startupov. Niektorí čitatelia možno poznajú Startup Awards. My sme s kolegom pričuchli k tejto startupovej komunite. Povedali sme si, že to môže byť zaujímavé. 

Venovali sme sa tomu projektu tak, že sme dali dokopy tím a poskytli nejaké financie. Snažili sme sa, aby projekt vedel fungovať,ale druhá vec, ktorá bola pre nás dôležitejšia, bol ekologický rozmer. Pri startupe sú dôležití partneri, kto stojí za tímom. 

Keď chceš robiť malý produkt a hneď máš obrovské ambície, vždy ťa to stojí strašne veľa času. Najdôležitejšia poučka, ktorá sa hovorí: „Podnikateľ je jediný normálne rozmýšľajúci človek, ktorý vymení 40-hodinový pracovný týždeň za 80-hodinový.” 

Kľúčových je prvých 5-10 ľudí, ktorí prídu do firmy. Tí podľa mňa definujú, ako sa firma vyvinie a to, ako sa podarí ju udržať alebo rásť. Tých prvých 10 ľudí sa následne prirodzene stane vedením firmy a oni budú mať pod sebou vlastné tímy.

Tomas-Lodnan z GoodRequest

Ako zvládaš time management?

Niekedy mám pocit, že dobre, niekedy horšie. Stále sa veľa učím a mám pocit, že aj napriek tomu, že kolegovia mi hovoria, že je vidieť posun, je to nikdy nekončiaci beh. 

Keď niečo vieš, potom sa ti odkryje ďalší kus „vesmíru” a povieš si, že ešte stále máš priestor. 

Je veľmi dôležité, že posledné roky sa mi podarilo vybudovať výborný manažment tím, ktorý riadi GoodRequest. V podstate sa prirodzene sťahujem z bežného riadenia projektov, ktoré sa u nás robia a snažím sa venovať iba trom veciam – stratégii, obchodu a podpore nášho leadership teamu, ktorý riadi firmu. 

Pomáha mi klasický to-do blok, kde si píšem úlohy, plánujem si dni, keď to nestíham, posúvam na iné dni. Dobre mi funguje striktný kalendár time-management. Pokiaľ niečo v kalendári nie je, tak to pre mňa neexistuje.

Tretia vec, ktorá mi funguje, je filozofia inbox zero – pre mňa je inbox ako to-do list, a snažím sa, aby som tam nemal žiadne maily, buď ich vybavujem, delegujem ich alebo si ich odkladám na iný čas.

Vieš odporučiť nejaké knihy, podcasty, možno aj kurzy pre našich čitateľov?

Aktuálne mám rozčítanú jednu staršiu knihu – „Lídři jedí poslední” – je to kniha o tom, aká je dôležitá úloha lídra. U mňa sa čítanie vyvíja: hľadám si literatúru podľa pozície, v ktorej sa aktuálne nachádzam.

Momentálne veľa čítam o leadershipe a stratégiách, k tomu pozerám aj videá. K téme „Ako komunikovať hodnoty a víziu” je výborný Simon Synek, ktorý má známe “Why, What, How?” 

Čo sa týka podcastov, mám ich viacero nakombinovaných. Nedá sa stále počúvať len biznisovú tematiku. 

Ale keď sa bavíme o tých, ktoré sú biznisové, počúvam napr. Podnicast od Peťa Chodelku. Ako voľnočasové počúvam Boris a Brambor, čo je športovo-spoločensky ladená oddychovka. Mám rád aj Braňa Závodského. Teraz som objavil Vedátora, to je pre mňa taký oddych.

Absolvoval si nejaké kurzy, ktoré by si mohol odporučiť?

Počas VŠ som absolvoval viacero konferencií a workshopov na rôzne témy: od toho, ako dávať feedback cez leadership a tímovú prácu, až po spoločenské a ekologické témy. 

Takisto máme vo firme externých školiteľov, ktorých k sebe pravidelne pozývame na témy, ktoré vo firme aktuálne riešime.

Teda od základných soft skills až po to, ako riadiť tím, ako zvládať kritiku alebo ako riešiť krízový manažment. Mám rád roleplay situácie, kde si to aj vyskúšame a nasimulujeme.

Sú soft skills dôležité takisto ako hard skills? 

Ja si myslím, že sú veľmi významné. Je dôležité ovládať hard skills: vďaka nim vieš dodať kvalitu a výsledok, ktorý sa od teba očakáva. Ale celý ten proces, ktorý sa počas toho deje, je vlastne soft skill.

Potrebuješ pochopiť zákazníka, musíš ho nasmerovať. Musíš ho viesť celým procesom. Vždy príde aj nejaká napätá situácia.

Potrebuješ soft skills na to, aby si sa dokázal so zákazníkom baviť a hľadať, kde vznikol problém. Myslím si, že soft skills sú kľúčovým aspektom pre každého programátora alebo človeka, ktorý pracuje v tomto odvetví. 

V GoodRequest sme v kontakte so zákazníkmi denne. Veľmi pomáha, keď je komunikácia plynulá, bezproblémová a proaktívna. 

Mohol by som poprosiť kontakt na Teba pre našich čitateľov? 

Čitatelia ma môžu kontaktovať na tomas.lodnan@goodrequest.com alebo na https://www.linkedin.com/in/tomaslodnan/.

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.
Kľúčové slová: , , , ,

Čítať ďalej

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás