Juraj Horňák z Lebo Mädveď: Ľudia si začínajú uvedomovať lokálnu hodnotu

Malo ísť iba o vianočný darček pre jeho brata. Na začiatku vôbec netušil, do čoho vlastne ide, dnes vedie úspešný projekt s nálepkou „vymyslené a vyrobené na Slovensku”.

Prestavujeme ti Juraja Horňáka (28), zakladateľa projektu Lebo Mädveď.

V článku sa dozvieš:

• prečo je niekedy dobré ísť do niečoho, čo nevieš ako vypáli,
• že v tíme sa pracuje o niečo lepšie,
• ako na úspešnú crowdfundingovú kampaň 

a mnoho iného.

Juraj, naši čitatelia už projekt Lebo Mädveď poznajú vďaka Bleskovej prípadovke, ktorú sme uverejnili v marci 2019. Kam sa za ten čas projekt posunul?

Keď si teraz pozriem nejaké video zhruba z toho obdobia, vidím, že náš produkt vyzeral oveľa horšie ako teraz. (smiech) 

Určite sme sa posunuli kvalitou prevedenia, doladili sme detaily. Máme stabilný materiál, ktorý používame na výrobu, aj stabilného výrobcu 4frommedia z Prievidze. V roku 2019 sme s masovou výrobou ešte len začínali, zatiaľ čo teraz už máme vybudovanú skvelú spoluprácu.

V tom čase sa tiež ešte len začínal formovať tím Lebo Mädveď. Dovtedy som projekt robil sám. Teraz máme oveľa lepšie rozdelené úlohy a zistené, kto je na čo dobrý. 

Tiež sme odvtedy vyrobili zopár nových produktov. Teraz sme v štádiu, že namiesto vymýšľania nových produktov sa chceme zamerať na ich vylepšovanie a propagáciu.

Čo ťa motivovalo vytvoriť okolo projektu Lebo Mädveď tím? 

V septembri 2019 som sa s Lebo Mädveď dostal do startupového inkubátora Perry Talents. Bolo v ňom viacero projektov a ja jediný som nemal tím, na projekte som robil sám. 

Tým, že sme mali pravidelné úlohy a začalo sa odo mňa viac očakávať, nemohol som na projekte robiť len vtedy, kedy som chcel. Musel som na ňom pracovať pravidelne a ukazovať reálne výsledky.

Zistil som, že to sám nedám. Videl som, ako ostatné tímy skvelo spolupracujú, tak som začal sledovať, kto z okolia by sa do projektu mohol pripojiť.

Ako si do tímu našiel tých správnych ľudí?

Finálne rozhodnutie bolo intuitívne a spontánne pri Paťovi aj Erike. Som človek, ktorý veľmi verí na intuíciu – niečo, čo človek vie a nemusí vedieť, prečo to vie. (smiech)

Všetci traja sme boli spolužiaci na katedre architektúry na VŠVU. Erika už bola rok vyštudovaná, ja som práve končil a Paťo bol o rok nižšie. S Paťom som sa dal raz do reči v ateliéri. Zistil som, že aj on vyrába nejaké menšie produkty, tak som mu navrhol, aby sme to robili spolu. 

Za Erikou som išiel po radu k mojej magisterskej práci. Bola vtedy na materskej, ale bolo vidno, že chce niečo robiť a byť súčasťou nejakého projektu. Zároveň vie veci, ktoré ja neviem alebo nechcem vedieť (smiech). 

Ako máte v rámci tímu rozdelené úlohy? Ako spolupracujete?

Rozdelenie úloh išlo samo, aj keď to chvíľu trvalo a myslím, že sa to ešte bude meniť. 

Erika je taký motor projektu, stará sa o to, aby projekt nonstop išiel. Má na starosti administratívu, financie aj repetitívny marketing, aby o nás bolo stále počuť.

Paťo je náš odborník na prototypovanie, rozumie sa do strojov a materiálu. Je pedant na detaily, ale keď niečo potrebujeme vyriešiť, on nám s tým pomôže.

Ja som z každého rožku trošku, komunikujem s Erikou aj Paťom. Viem robiť veci, ktoré robia oni, ale oni ich vedia robiť lepšie (smiech). Zároveň udržujem víziu projektu, aby sme stále pokračovali ďalej a vedeli, kam smerujeme. 

Ako fungovanie Lebo Mädveď ovplyvnila koronakríza? Podarilo sa vám adaptovať?

Asi ako každú nám podobnú firmu, aj nás aktuálna situácia núti ísť viac do digitálneho priestoru. V tomto období by sme totiž za normálnych okolností boli každý týždeň na nejakom predvianočnom trhu. Teraz sa ale nič nedeje, všetko sa zrušilo, tak aspoň máme čas naučiť sa niečo nové o online marketingu.

Počas leta vám bežala crowdfundigová kampaň v ktorej ste vyzbierali 138% z pôvodného cieľa, ako sa vám to podarilo?

Musím povedať, že je to dosť stresujúce obdobie (smiech). Každý deň sa zobúdzať s myšlienkou na percentá, ktoré cez noc (ne)naskočili. Hlavne počas prvej polovice kampane človek nevie, ako to vypáli.

Išli sme však do toho s tým, že máme okolo seba dosť silnú komunitu, ktorá nás na začiatku podporí a zároveň sme verili sile samotného produktu. Nakoniec to vyšlo. 

Čo všetko úspešnému crowdfundingu predchádzalo? Ako ste kampaň pripravovali? 

Prvé bolo uvedomiť si, do čoho ideme, zistiť, o čo vlastne ide. Čítal som veľa článkov o crowdfundingových kampaniach, o rôznych typoch kampaní, ich výhodách a nevýhodách či reálnom výnose z nich. Tiež som musel nájsť správnych ľudí, s ktorými to konzultovať, najlepšie takých, ktorí už crowdfundingovú kampaň robili.

Potom bolo treba rozhodnúť, ktorú platformu použijeme a na základe toho navrhnúť kampaň, ktorá bude presne sedieť danej platforme. Navrhnúť kampaň znamená mať zmysluplný príbeh – kto sme, prečo to robíme, prečo práve teraz a prečo by ľudia mali podporiť nás. Po príbehu bolo ďalším krokom video, ktoré ho pekne odprezentuje. 

Paralelne s tým, si treba pripravovať „podhubie“ pre marketing. Ako tím sme začali písať všetkým možným ľuďom, ktorí by nás mohli podporiť ešte pred kampaňou. 

Ono to totiž nie je o tom, že máte nejaký nápad, hodíte ho na web a o mesiac budete mať vyzbieraných 100% – ani náhodou (smiech). Už na začiatku si treba byť vedomý, že kampaň bude vyžadovať prácu a samozrejme – veriť, že bude úspešná.

Aká bola hlavná myšlienka vášho príbehu? Bolo jednoduché ju pretaviť do videa? 

Náš príbeh spočíval v tom, že keď sa celý svet zastavil, všetky hranice sa zavreli a nedalo sa cestovať, ja som zostal zaseknutý doma. Keďže však rád cestujem a mal som veľa času, cestoval som prstom na mape, tým že som vyrobil Mapucle Svet. 

K videu som našiel mladého chalana, Filipa Mika, ktorý sa učí robiť videá a spolupráca nám fungovala veľmi dobre. Pri príprave videa odporúčam napísať si scenár, prípadne si ho celé nakresliť.

Táto príprava sa odzrkadlí v hladkej spolupráci, keď kameramanovi povieš, čo chceš a on sa už zameria len na to, ako to čo najlepšie natočiť. Natáčanie sme vďaka mojej príprave a Filipovej šikovnosti zvládli za pár hodín.

Ako ste výrobu nového produktu komunikovali svojim fanúšikom? Bolo niečo, čo vám fungovalo veľmi dobre?

Už počas prototypovania sme z času na čas pridávali na sociálne siete videá a príspevky o produkte, aby sme našej komunite dali vedieť, že sa niečo deje, že vyrábame super produkt a už čoskoro ho budú môcť mať.

Jednou z obľúbených sérií príspevkov bola séria storiek „Mädvedie fakty“. Ide o , náučnú sériu, ktorá vysvetľuje nejakú geografickú tému. Počas prípravy kampane sme mali Medvedie fakty o zobrazovaní zemegule.

Vysvetľovali sme v nich, že existujú rôzne zobrazenia sveta a každé má svoje výhody a nevýhody. Napríklad, my používame eurocentrickú mapu, ale sú aj Ameriko-centrické mapy, na ktorých je v strede Amerika namiesto Európy. A na konci série sme prezradili, že toto všetko vieme, pretože akurát pripravujeme Mapucle Svet. 

Takže aj takýmto kreatívnym a náučným spôsobom sa dajú informácie dávať medzi ľudí. Nemalo by to byť len o reklame, ale o tom, čo ten tím okolo projektu naozaj baví. Ľudia nás potom chcú sledovať, lebo vedia, že raz za čas sa dozvedia niečo zaujímavé.

Akú marketingovú stratégiu ste zvolili počas crowdfundingu? Čím sa vám podarilo osloviť najviac ľudí?

Ako som už spomínal, s ponukou spolupráce sme oslovili veľmi veľa ľudí. Zamerali sme sa hlavne na stredne veľkých influencerov, ľudí, ktorých sleduje zopár desiatok tisíc sledovateľov. 

Na začiatku sme oslovovali ľudí, ktorí by mali byť naša cieľovka, čiže hlavne influencerov zameraných na cestovanie alebo ekologické témy. Náš produkt sa im páči, ich sledovatelia sú naša cieľovka, ale často do spolupráce nešli, pretože žijú veľmi minimalisticky.

My sme im ponúkali naše produkty, lenže oni tým, že veľa cestujú, nechcú vlastniť príliš veľa vecí. Aj keď teoreticky boli naša cieľovka, nie vždy bol z ich strany záujem.

Tak sme začali oslovovať mikroinfluencerov, ktorí sa venujú rodinnému životu, hlavne mamičky. Ich zaujala spoločenská a náučná hodnota našich produktov.

Vaša crowdfundingová kampaň bežala 45 dní a spomenul si, že to bolo stresové obdobie. Máš nejaké odporúčanie, ako sa z toho „nezblázniť“?

Mojou životnou filozofiou je nevytvárať si sám pre seba situácie, ktoré ma dostávajú do zbytočného stresu. Hocikedy, keď som počas kampane cítil neprimerane veľký stres, povedal som si, že to nie je dôvod, prečo robím na tomto projekte. Nerobím na ňom preto, aby som bol v strese, ale preto, lebo ma to baví a užívam si to. 

Na druhej strane, istý stupeň stresu môže byť užitočný, pretože motivuje k práci. Hovorí sa, že všetko, čo do crowdfundingu dáš, sa ti vráti. 

Je niečo, čo by si spravil lepšie, ak by ste do crowdfundingu išli znova? Aké sú tvoje najväčšie ponaučenia z tejto skúsenosti?

Asi každý povie, že by sa lepšie pripravil (smiech). Ale myslím si, že sme sa v rámci možností pripravili veľmi dobre.

Určite stojí za to si to všetko spísať a vedieť, ako postupovať. Vytvoriť si plán a ísť krok za krokom. Ten plán však nemusí byť úplne presný, počas kampane treba byť flexibilný.

Aké máte s Lebo Mädveď plány do budúcna?

Momentálne pracujeme na tom, aby sa Mapucle dali vystaviť na stenu. Už máme prvé prototypy rozoberateľných rámov. Chceme dať našim zákazníkom možnosť spraviť z Mapuclí zaujímavý prvok interiéru, ak sa s nimi práve nehrajú. No toto je skôr taký minikrôčik.

Do budúcna mám, ja osobne, v pláne ísť do väčších rozmerov. Teraz máme stolné hry, ale rád by som robil niečo oveľa väčšie. Pochopiteľne, pôjde o niečo drahšie a luxusnejšie, ale aj z kvalitného materiálu. Niečo pre fajnšmekrov, ako limitované edície. Myslím si, že produkty z kvalitných materiálov majú veľký potenciál.

Čo by si odporučil študentom a mladým, ktorí možno aj majú nejaký podnikateľský nápad, ale ešte presne nevedia, ako ho uchopiť?

Odporučil by som začať s niečím, s hocičím. Keď sa pozriem spätne, vôbec som nemal šajnu, do čoho s Lebo Mädveď idem (smiech). Ale niekedy je tá naivita vlastne dobrá. Keby človek vedel, do čoho sa púšťa, asi by do toho nešiel. 

Projekty objavujeme krok po krôčiku, prirodzene sa na tom projekte učíme a rastieme spolu s ním. Na začiatku vôbec nemusíme vedieť, čo je na konci toho, čo začneme. Dôležité je začať, aby sme mali šancu to zistiť.

Aká je tvoja motivácia pracovať na projekte Lebo Mädveď? Čo ti to dáva?

Určite je to hlavne prirodzená motivácia, ktorá prichádza s pozitívnou spätnou väzbou na naše produkty. Na začiatku to bola rodina, neskôr ľudia, ktorých som stretával na trhoch s prvými Mapuclami. Teraz sú to správy od ľudí, ktorí si naše produkty kúpili a píšu nám, že sa doma  rodinou skvelo zabavili a veľa sa naučili. 

Zároveň ma veľmi baví to, že to robíme na Slovensku. Naše produkty sú vyrobené u nás a tak nemám pocit, že prikladám ruku do obrovského obchodu, kde sa veci dovážajú z ktoviekade. Veľmi ma napĺňa to, že je to lokálny autentický projekt.

Úlohu v tom hrá aj to, že sa pri tvorbe Lebo Mädveď veľmi veľa učím. Jedna z vecí, ktorú mi projekt ukázal, je hodnota niečoho lokálneho. Ceny našich produktov sú založené na tom, že sa vymyslia, vyrobia a predajú u nás doma, na Slovensku. Sú tak dva až trikrát drahšie, než sú ľudia zvyknutí. Na začiatku som sa hanbil predávať také drahé produkty, lebo viem, ako to ľudia vnímajú.

Ale teraz už viem, že toto je realita a stojím si za tým – baví ma, že sme teraz v dobe, kedy si to ľudia začínajú uvedomovať a sú ochotní takéto veci podporiť. 

Ak teba alebo tvoj tím bude chcieť niekto z našich čitateľov osloviť, ako vás môže kontaktovať?

Pokojne nás môžu kontaktovať mailom na info@lebomadved, prípadne na Facebooku alebo Instagrame. Rád sa pobavím, pomôžem a určite sme otvorení spolupráci.

Viac sa o produktoch Lebo Mädveď dozviete na stránke lebomadved.sk Deadline na objednávky, ktoré stíhajú do Vianoc je 17.12.2020.