Nemať čas neexistuje. Je to len o prioritách, ktoré si zvolíš

„Skúšať a hľadať by sme mali celý život a nikdy by sme nemali byť so sebou na 100% spokojní.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako sa môžu tvoje návrhy dostať na svetové móla,
• ako vzniká módna kolekcia,
• že sny si môžeš plniť odkiaľkoľvek,
• že niekedy je dobre ísť si za svojím napriek názorom okolia,
• aké sú top tri magazíny slovenskej módnej návrhárky,
• že keď si na konci so silami, musíš pridať ešte viac,

a mnoho iného.

Je študentkou Strednej priemyselnej školy vo Svidníku, odboru odevný dizajn, a od septembra bude študentkou VŠVU v Bratislave. Momentálne žije maturitnou prácou a novou kolekciou.

Jej návrhy si získavajú ľudí aj mimo Slovenska. Naposledy to bol napríklad model na vizuále pre Módnu prehliadku recyklovanej módy Resonance či výherne prvé miesto v súťaži u poľských susedov – Carpathian art of fashion.

V každej svojej kolekcii odovzdáva niečo zo seba. Čím viac zákazníčku spozná, tým lepšie dokáže vystihnúť jej osobnosť a charakterové vlastnosti v šatách, ktoré pre ňu pripravuje. Šaty by totiž nemali sedieť len postave, ale aj osobnosti.

Predstavujeme ti Zuzanu Ľos-Božikovú (18).

Akú maturitnú prácu riešiš?

Z ponúknútych maturitných tém som si vybrala Vnútornú víziu, keďže v každej svojej kolekcii rada odovzdávam niečo zo seba, nejaký názor, pocit, myšlienku. Tentokrát sa venujem problematike rasovej nerovnosti. Snažím sa vyjadriť, že všetci sme si rovní a našu rozdielnosť by sme skôr mali vnímať ako výhodu a hľadať v nej krásu a nie ako prostriedok výsmechu či rozdeľovania sa.

Momentálne žiješ okrem maturitnej práce aj novou kolekciou. Čo to znamená “žiť novou kolekciou”?

Znamená to, že k novej kolekcii dostávam impulzy v situáciách, s ktorými táto kolekcia vôbec nesúvisí. Rozmýšľam nad každým detailom a idem do hĺbky. Niekedy sa viažem ku konkrétnemu pocitu, čo zažijem, inokedy rozoberám nejakú tému alebo názor.

Mám rada symboliku, preto viem, že napríklad aj farebnosť kolekcie niečo vyjadruje. Niekto sa na kolekciu môže pozrieť a páči sa mu vďaka spomínanej farebnosti alebo strihom. No keď sa dozvie myšlienku celej kolekcie, často sa stáva, že sa na ňu pozerá úplne inak. Je zaujímavé vidieť a poznať aj to, čo je skryté pod povrchom.

Si v maturitnom ročníku. Koľkým kamarátkam si navrhovala šaty?

Z každej zákazníčky sa postupne stane kamarátka. Čím viac ju spoznám, tým lepšie dokážem vystihnúť jej osobnosť a charakterové vlastnosti v šatách, ktoré pre ňu pripravujem. Takže kamarátok v mojich modeloch už bolo celkom dosť.

Máš 18 rokov a tvoje modely pobehali už všelijaké svetové móla. Vieš spomenúť nejaké konkrétne?

V rámci školy i mimo nej som sa zúčastnila mnohých projektov aj súťaží. Naposledy to bol napríklad model na vizuále pre Módnu prehliadku recyklovanej módy Resonance či prvé miesto v šúťaži u našich poľských susedov – Carpathian Art of Fashion.

Čím sú tvoje modely zaujímavé? Prečo myslíš, že si získala tieto ocenenia?

Tým, že za mňa hovoria. Nerada ukazujem seba, rada ukazujem svoju tvorbu. Je to prostriedok môjho vyjadrovania, a tak ma možno porotcovia dokázali “prečítať”.

Vôbec sa nevyznám do módy, ale asi existuje niečo ako charakteristický štýl návrhára. Ako by si opísala ten svoj?

Prepracovať sa k vlastnému štýlu je dlhšia cesta, než sa môže zdať. Je podľa mňa super, ak dizajnér skúša viac konceptov tvorby, štýlov a hľadá sa. Hľadá, čo mu najviac imponuje a v čom je najlepší. Ja síce už viem lepšie, čo a ako v porovnaní s obdobím pred rokom či dvoma, no ešte stále rada objavujem nové. A tiež som toho názoru, že skúšať a hľadať by sme mali celý život a nikdy by sme nemali byť so sebou na 100% spokojní.

Aké boli tvoje začiatky?

Neoficiálne to boli asi ručne robené peračníky, ktoré som predávala ako malá na školskej burze. Oficiálne by som uviedla prvé šaty pre kamarátky na školský ples. Kamarátky mali radosť z toho, že aj mimo školy sa snažím tvoriť modely, a tak raz, keď som ich bola pozrieť na školskom plese, padla dohoda, že o rok plesajú v šatách odo mňa. A tak to aj bolo.

Odkedy si vedela, že sa chceš venovať odevnému dizajnu? Čo ťa na tom láka?

O všetkom rozhodlo moje mladšie ja, keďže už od mala som veľa kreslila a skúšala kreatívne činnosti od maľovania cez fotografovanie až po dizajn. Rozhodnutie o tom, že to bude práve módne návrhárstvo, padlo pri výbere strednej školy. Bolo to niečo, k čomu som mala vždy najbližšie.

Čo bolo najťažšie prekonať, zvládnuť?

Veľa známych sa ma pýtalo, či rozhodnutie o strednej škole nebudem ľutovať a začali ma zneisťovať. Napriek tomu som sa riadila vlastnou hlavou.

Kde si vzala istotu, že to je správna voľba? Oľutovala si to niekedy?

Tak som to cítila. A neľutujem. Myslím si, že ak robíš niečo, čo miluješ, baví ťa to a si odhodlaný tomu venovať všetok svoj čas a energiu, je takmer zaručené, že časom uvidíš plody svojej práce. Samozrejme, to všetko chce veľa námahy, nervov a úsilia. A keď už máš pocit, že si na konci so silami, vtedy musíš ešte pridať.

Popri módnom návrhárstve aj študuješ, ešte na strednej škole. Ako hackuješ školu?

Keďže študujem to, čo robím aj mimo školy, tak to zvládam relatívne s prehľadom. Samozrejme, že školské projekty sú niečo iné a zákazky tiež, ale každá táto činnosť ma svojím spôsobom posúva vpred.

Zvládať sa dajú aj kamoši a iné aktivity, ktoré s týmto nesúvisia. Som zástanca toho, že “nemať čas” neexistuje. Je to len o tom, aké priority si sami určujeme, a tak v niektorých prípadoch ide piatkový koncert bokom a ja sa radšej ostávam venovať kolekcii.

Ako prispela škola pri formovaní tvojej profesie?

Ukázala mi, čo áno, a čo nie. Nie všetko je len o tom mať predstavu o modeli ako takom. Je treba vedieť dodržať technologické postupy, ale aj odhadnúť, čo materiál, s ktorým práve pracujem, dokáže.

Čo ti dáva návrhárstvo?

V mojom prípade je v tomto všetkom zahrnutý aj styk s ľuďmi. Naučila som sa pritom lepšie odhadovať ľudí, čo ale vôbec nie je ľahké. Šaty totižto by nemali sedieť len tvojej postave, ale aj osobnosti. Keď už sú šaty ušité a zákazníčka povie, že „ona je tými šatami“, vyhrala som.

Čo ti to naopak zobralo?

Časť spoločenského života. V porovnaní s tým, čo mi to všetko dáva, je to však zanedbateľné.

Odporúčaš, aby mladí robili na vlastných projektoch? Prečo?

Lebo každý by mal žiť tým, čo ho napĺňa a baví. Zažiješ pri tom pocity, ktoré ti nikto ani len nedokáže opísať. Celým procesom prepracovania sa k svojmu snu získavaš neoceniteľné skúsenosti. Netreba sa báť ani tých zlých. Z tých sa človek dokáže poučiť najlepšie.

Máš nejakú zlú skúsenosť, z ktorej si sa poučila a môžeš sa o ňu podeliť?

Momentálne si nespomeniem na žiadnu konkrétnu, no chcem povedať, že je dôležité nenechať sa odradiť. Všetky neúspechy sú skúšky toho, či to, čo robíš, je pre teba to pravé.

Ako prijímaš spätnú väzbu? V mladom veku nie je jednoduché prijať aj kritiku.

Kritiku prijímam rada, ak je konštruktívna. Tá poukáže na tvoje chyby, a tak máš možnosť sa zlepšiť v tom, v čom si zlyhal.

Máš mentorov? Akých?

Momentálne by som povedala, že sú nimi moji učitelia. Keďže nikdy nemám dosť, a aby som sa počas minulého leta “nenudila”, išla som na stáž k mojej obľúbenej slovenskej návrhárke, Andrei Pojezdálovej. Individuálny prístup, nahliadnutie do “backstage-u” módneho podnikania a mnoho skúsenosti. Moja stáž sa dala prirovnať k raju!

Čo podľa teba potrebuje mladý človek na to, aby rozbehol svoj vlastný projekt?

Zapálenie pre vec, výdrž a potenciál.

V akom zmysle potenciál?

Potenciál je pre mňa kombináciou talentu, istých konkrétnych vonkajších aj vnútorných vlastností a predispozícií.

Aká kniha, blog, podcast, či iné médium, ťa najviac ovplyvnili od začiatkov podnikania do dnešného dňa?

Ako úplne malá som si prezerala mamkine časopisy a vždy keď som videla všetky tie modelky, stylingy či skvelé fotky od módnych fotografov, tak ma to fascinovalo. Niektoré baby chceli byť modelkami, ja som ich chcela obliekať. Teraz, keď som už trošku väčšia, imponujú mi knihy rôzneho charakteru. Čo sa týka umeleckého zamerania, odporučila by som knihy Steal Like an Artist, Show Your Work či Přemýšlej jako umělec. Ale tých fantastických kníh je obrovské množstvo! A fashion magazíny som taktiež nevylúčila.

Daj tvoje tri top fashion magazíny.

Momentálne obľubujem i-D, módnu bibliu Vogue a konkrétne poľský Harper’s Bazaar.

Aké nástroje, tooly, myšlienkové procesy, využívaš na dennej báze a určite by si ich odporúčal?

To asi neviem bližšie charakterizovať. Ale káva mi zachraňuje život:)

Ak by sa chcel niekto s tebou skontaktovať, ako najlepšie?

Ideál cez mail (losbozikovazuzana zavinac gmail.com), Facebook či Instagram.

Foto: Zuzanin archív