Janka Jakubíková z La Caramela: „Je dôležité chváliť druhých za ich prácu, pre mňa to bol game-changer.“

Je zakladateľkou karamelovej manufaktúry La Caramela, kde vyrába “americké” karamelové jabĺčka, namáčané do belgickej čokolády, ktoré na Slovensku nemajú obdobu. Okrem iného vlastní receptúru na krémový karamel, ktorý zároveň sama aj varí. 

Predstavujeme ti vyštudovanú muzikologičku a zanietenú cukrárku Janku Jakubíkovú (39). 

Čo sa v článku dozvieš:

• prečo by si si mal predtým, než sa do podnikania pustíš, aspoň niečo o ňom naštudovať, 
• prečo je dnes štúdium marketingu veľmi užitočné a výhodné,
• prečo je v začiatkoch dôležitý čo najmenší risk,
• ako zdravo získať sebadôveru,
• prečo je extrémne dôležité chváliť ostatných,
• prečo sa nebáť na začiatku pustiť sa do podnikania aj s veľmi malým budgetom,
• prečo postupovať malými krokmi, netrápiť sa žiadnymi obrovskými biznis plánmi a skúšať veci svojpomocne

a mnoho iného. 

Janka, prečo si ako vyštudovaná muzikologička začala s jabĺčkovou manufaktúrou?

Celé to vzniklo úplnou náhodou, ale prvotné nakopnutie prišlo, keď sme s rodinou žili dva roky v Amerike. Práve počas tohto obdobia som v mestečku Cedarburg, blízko Milwaukee, kde sme žili, natrafila na karamelové jabĺčka –  varili krémový karamel v  medených hrncoch. Dovtedy som o nich nepočula. 

Rovnako ako množstvo mojich zákazníkov, aj ja som karamelové jabĺčka mala spojené s candy apples, čo sú jablká namáčané do farbeného cukrového rozvaru. Táto pochúťka je v Amerike bežné jarmočné jedlo, tak ako u nás napríklad cukrová vata. Tento karamel bol však mäkký a omnoho chutnejší. Po našom návrate na Slovensko mi začali chýbať, a tak som ich vyskúšala urobiť doma. 

Muselo byť náročné sa to celé naučiť.

Musím povedať, že na začiatku som si to predstavovala veľmi jednoducho. Vyrobiť karamel som skúšala všetkými možnými spôsobmi – pozerala som si na tutoriály na Youtube, hľadala recepty, roztápala karamelky… 

Nič však nefungovalo. Karamel na jablkách nechcel držať a mňa to frustrovalo. Paradoxom je, že nie som extra trpezlivý človek, ale v tomto prípade som si povedala, že na to jednoducho musím prísť. Kým sa to ale stalo, prešlo asi pol roka. Dala som si však záležať na kvalite surovín, pretože som jablká chcela dávať aj deťom.

Po polročnom experimentovaní som sa s každou ďalšou karamelovou várkou naučila niečo nové – na akom plameni treba karamel variť a aké presné množstvá a pomer ingrediencií pridať. Nevyrábam totiž bežný karamel – nezačínam tzv. „upálením“ cukru. 

Proces karamelizácie nastáva postupne, počas dlhého a pomalého varenia. Rovnako som experimentovala aj s rôznymi druhmi čokolád, no tie na jablkách nechceli držať a tiež to nevyzeralo pekne. 

Následne som sa prihlásila na čokolatiérsky kurz, kde som sa naučila základné poznatky a ako čokoládu temperovať. Nakoniec som vytvorila jedno jablko – mám ho doteraz odfotené – s ktorým som bola spokojná. Teda – vtedy som bola veľmi spokojná a dnes sa na ňom zasmejem. 😀

https://www.instagram.com/p/CclMOHlqV6Q

Hneď si vtedy vedela, že “toto je ono, prišla som na to”?

V dedine sme mali suseda pôvodom z Texasu, ktorého som skontaktovala a poprosila o spätnú väzbu k jabĺčkam. Veľmi mu chutili, a tak sa po dedine rozkríklo, že Jana robí karamelové jabĺčka. 

Bolo to v čase, keď bol Facebook na vrchole svojej slávy, takže mi ich stačilo zavesiť tam a o chvíľu som už mala pred domom susedov, ktorí ich chceli vyskúšať a ochutnať. Toto mi celkom padlo vhod, nakoľko neviem vyrobiť jedno alebo dve jabĺčka – karamel sa musí variť v určitom množstve.

Takto som fungovala asi rok, pokým mi to celé nezačalo prerastať cez hlavu. Nemala som jabĺčka kde skladovať, pracovala som po nociach, čím trpela aj rodina. A tak som začala uvažovať, akým smerom by som sa mala ďalej posunúť. Práve v tom čase mi prišla ponuka na spoluprácu – jeden obchodík mal záujem moje produkty predávať. Toto bol pre mňa taký zlomový moment, pretože sa to k nim muselo dostať  dobrým slovom či referenciou. 

Tento moment bol pre mňa mementom, že asi mám biznis a že by som sa tomu  mala začať venovať na profesionálnejšej úrovni. 

Ako vyzerá celý proces tvorby jablka? Lebo na pohľad sa zdá, že uvaríš karamel, okúpeš v ňom jablko a je vymaľované, no asi to nebude úplne pravda. 🙂 

Proces je rozdelený na viacero etáp. Karamel sa varí asi tri hodiny, následne musí ešte chladnúť, no keď v ňom obaľujem jablká, karamel je stále horúci. 

Najskôr nanesiem karamelovú vrstvu, ktorá následne chladne. Ak je na povrchu jablko chladné, je pripravené na vrstvu čokolády.

Keď už je jablko takto pripravené a čokoládová vrstva je pevná, tvrdá a krásne lesklá, začíname zdobiť. Buď kreslím srdiečka alebo pruhy, pridávam oriešky, ovocie a podobne. Je to kreatívna časť mojej práce, čiže si veľmi rada vymýšľam – najčastejšie využívam sezónne vplyvy. 

• 

• 

Máte k dispozícii viaceré príchute alebo sa jablká líšia iba farbou?

K dispozícii máme niekoľko druhov čokolády – tmavú, mliečnu, bielu a ruby belgickej značky Callebaut. 

Aká je životnosť výsledného produktu?

Oficiálna trvanlivosť je stanovená na 6 dní. Viem to celkom presne, pretože jablká museli ako “nie známy produkt” v rámci byrokracie absolvovať aj skladové skúšky, jablko si zobrali do laboratória a skúmali ho tam. 

Koľko trval celý tento proces?

Pri každej činnosti sa to líši. V rámci cukrárčiny – čo je viazaná živnosť – sa tento proces predlžuje do momentu získania výučného listu, pokiaľ záujemca nie je vyučený cukrár. Kurz sa reálne dá urobiť za mesiac, avšak prax zaberie 225 hodín. Tento čas si môže záujemca rozvrhnúť podľa svojich časových možností. Po absolvovaní praxe musí absolvent poslať ešte fotografie svojich výrobkov. 

Pomedzi to, ako záujemca rieši priestor, musí hľadať ešte aj priestor – musí byť schválený ako obchodný priestor a tiež ako cukrárenská prevádzka. Čiže “vybavovačky” v rámci priestoru sa odvíjajú od toho, do akého priestoru sa ide záujemca nasťahovať – približne to je však pol roka. 

Janka, máš v manufaktúre vytvorenú dennú rutinu alebo sa tvoje dni líšia?

Úplnú rutinu vytvorenú nemám, nakoľko je táto práca veľmi viazaná na rôzne obdobia. Máme napríklad obdobie predvianočné, kedy nerobím nič iné, len varím karamel a robím čokolatiérsku prácu. Vtedy mám pri sebe ľudí, ktorí mi pomáhajú s balením, dovozom a odvozom, s objednávkami a podobne. 

Avšak v období, aké je teraz – tzn. medzisezóna – si všetko robím sama. Doobeda zvyknem doručiť objednávky, okolo obeda sa vraciam do prevádzky, kde ďalej pracujem. Všetko závisí od počtu objednávok v tom ktorom týždni, pretože od toho sa odvíja, koľkokrát do týždňa varíme karamel. 

Je to naozaj flexibilná a rôznorodá práca. 

Hovorila si, že celé to bolo najmä o pocite. Keď si si ale už začala uvedomovať, že je to biznis a nielen hobby, zostavila si si biznis plán, aby si vedela, kam smeruješ?

Dnes si už uvedomujem, že mnohým veciam by som sa mohla vyvarovať, ak by som mala vopred vypracovaný biznis plán. V čase začiatkov som ale takú potrebu veľmi nemala, lebo som to robila ako hobby popri materskej, takže som nejaké finančné zabezpečenie mala. Brala som to skôr ako odreagovanie, nie ako zdroj príjmu.

S dnešnými skúsenosťami by som ale rada podotkla: je naozaj dôležité mať biznis plán vypracovaný, nakoľko môžu nastať rôzne situácie, na ktoré ak nebudeš pripravený, môže ťa to stáť biznis. Hlavne, ak je tvoj biznis viazaný, rovnako ako môj, na ročné obdobia. Teraz už viem, že musím mať dopredu vypočítané množstvo práce, aby som následne dokázala vykryť mesiace, ktoré mi až toľko nezarobia bez toho, aby ma to počas nich celé pohltilo. 

Alebo príde neočakávaná udalosť – ako v roku 2020 pandémia – a človek musí podnikanie prispôsobiť daným okolnostiam. Nevidím na tom však nič zlé, veľa som sa vďaka tomu naučila. V mnohých veciach si nechám rada poradiť, pretože nemá zmysel, aby som sa nad nimi trápila sama. Môj prínos je v inej oblasti, na ktorú je nutné sa sústrediť. Ale je pravda, že toto všetko som sa naučila hlavne na vlastných chybách. 

Ktoré situácie alebo výzvy spätne vnímaš ako najväčšie lekcie?

Myslím, že od začiatku som mala obrovskú odvahu, pretože teraz by som si na veľa vecí už netrúfla. Napríklad – po asi roku fungovania ma pozvali do TV relácie, kde som varila karamel na dvojplatničke v živom vysielaní (smiech). 

Išla som do toho s tým, že to nejako dám, no teraz ma pri tejto spomienke oblieva studený pot. Mnoho vecí, ktoré sa mi teraz počas varenia reálne dejú a neviem ich nijako ovplyvniť, sa mohlo stať aj vtedy. 

Ďalšou cennou lekciou bola situácia, kedy som dostala obrovskú objednávku – bolo potrebné v rámci nej vyrobiť 300 jabĺk, čo bola naozaj výzva. Pomáhali mi asi všetci susedia a kamaráti (smiech).  Vďaka takýmto situáciám som sa naučila, kde je môj strop a teraz už viem, čo som schopná urobiť sama. 

Počet jabĺk sa vždy odvíja od počtu objednávok – jeden deň môžem vyrobiť 10 jabĺk, ale aj napríklad 50, ale všeobecne sa dá povedať, že karamel varím dva až trikrát do týždňa. Je to veľmi individuálne. 

Nastala niekedy situácia, že si chcela so všetkým seknúť? 

Samozrejme, že začiatky boli ťažké, ale tým, že som si všetko musela vybojovať, nikdy som nemala pocit, že by som sa na to chcela vykašľať. 

Táto práca prináša rôzne obety – napríklad kľudné predvianočné obdobie, ktoré ostatní trávia s rodinami a my vtedy pracujeme vo dne v noci  už ôsmy rok. Sú to veľké obety, no uvažujem skôr ako to urobiť k spokojnosti a nie o tom, že by som mala skončiť.

Mala si pomoc v podobne mentora či investora, alebo si všetko preskákala svojpomocne?

Nie, nikdy som nikoho takého pri sebe nemala. Mávam tu dievčatá, ktoré mi pomáhajú alebo im umožňujem absolvovať u nás prax, ale to je všetko. 

Snažíš sa profesionálne stále posúvať vpred? 

Keď si porovnám svoje práce na začiatku a dnes, myslím si, že sa v rámci jabĺk už niet moc kam posúvať. 

Čo sa však týka čokolády, tam sa je stále čo učiť – najmä čo sa týka pralinkových záležitostí. A keďže sa špecializujem aj na pečenie cheesecakov, možno by ma vedelo upútať aj niečo nové z tohto smeru.

Povedala si, že potrebuješ vedieť dobre si zadeliť prácu a čas. Aké nástroje na manažovanie času používaš?

Mám bežný plánovač, pretože pracovať pocitovo by sa z dlhodobého hľadiska asi nedalo. Ďalej mám systém na prijímanie objednávok a mám nainštalovanú aplikáciu, kde si viem okamžite skontrolovať, ak nejaká do e-shopu príde.

Tá aplikácia je špeciálna alebo bežne dostupná? 

Volá sa Woo –  je kompatibilná s wordpressovou e-shopovou stránkou a myslím, že je bežne dostupná. Je veľmi pohodlná, pretože nemusím neustále kontrolovať maily. Akonáhle príde objednávka, pozriem si ju a podľa toho si viem následne zostaviť aj to-do-list na daný deň. 

Veľa ľudí chce podnikať, no boja sa podniknúť kroky k tomu smerujúce. Myslíš, že podnikať môže ktokoľvek?

To závisí od konkrétneho človeka a od toho, v akej oblasti plánuje podnikať. Sú ľudia, ktorí idú podnikať vyslovene s vidinou zisku. Nevravím však, že je to zlé. Neodporúčala by som púšťať sa do podnikania ľuďom, ktorí o tom nevedia naozaj nič. Na druhú stranu sú ľudia, ktorí to študovali a vedia čo robiť, vedia investovať a tak im pôjde čokoľvek. 

Všeobecne si myslím, že ľudia, ktorí študovali marketing, majú vyhraté, lebo tým pádom vedia podnikať v čomkoľvek. Vedia ako sa v tom hýbať, vedia, čo a ako treba zasponzorovať, vedia, do akých kanálov investovať, aby bol ich biznis úspešný. Takíto ľudia sa nestratia. 

Potom sú tu ľudia, ktorí nemajú žiadne vedomosti a skúsenosti, no majú super nápad. V tomto prípade sú len dve možnosti: buď to vyjde alebo nie. Veľakrát, bohužiaľ, ani nejde o nápad, ale o vonkajšie okolnosti.

Čiže ak ide podnikať niekto, kto to nemá do detailov premyslené, určite by som rozmýšľala, ako urobiť, aby bol risk čo najmenší. 

Vidím, že máš pevnú vôľu a naozaj si ideš za svojím. A čo tvoje slabé stránky?

Naučila som sa nevzdať sa pri prvom neúspechu, no pokiaľ mi neprišli do cesty všetky tie úrady, myslím, že som nebola bohvieako trpezlivý človek. Práve naopak. 

Ďalšia vec, ktorá mi naozaj chýbala, bolo zdravé sebavedomie. Aj preto bolo na začiatku veľmi ťažké stáť si za svojím produktom. Ľudia sem chodili, pretože chceli vidieť, aké jablko môže stáť 7 EUR.

Chvíľu mi trvalo, pokiaľ mi napadlo ukázať im hodnotu jablka, tak som im ho rozkrojila a dala ochutnať. Takto postupne som sa naučila stáť za svojou prácou, za svojou snahou a vedieť sa ohodnotiť. 

Poslednou prekážkou boli obchodné záležitosti, na ktoré vôbec nemám vlohy. V rámci možností som sa síce niečo naučila, ale viem, že obchodník zo mňa nikdy nebude. Snažím sa preto obchodné úlohy zveriť vždy niekomu, kto na to naozaj má. 

Naučiť sa to ale tiež nebolo ľahké, lebo som ukážkový typ človeka, ktorý chce robiť všetko, pretože mi príde, že danej veci najlepšie rozumiem – poznám celé pozadie danej veci a presne viem, čo chcem dosiahnuť. 

Učím sa od toho upustiť, pretože som si uvedomila, že to nemôžem zvládnuť všetko úplne sama. Nemôžem vyrábať kvalitné jablká, vypočítať všetky potrebné náležitosti týkajúce sa podnikania, zostaviť plánovanie a stratégiu… Takže teraz vyrábam jablká, komunikujem a ostatné delegujem tak, aby dobre bolo (úsmev).

Čiže si dokázala premeniť svoje slabé stránky na tie silné?

V podstate áno. Každý máme svoje slabé aj silné stránky, a to je predsa úplne v poriadku. Ak budem na niečom pracovať a viem, že to dokážem zlepšiť – ako napríklad byť asertívnejšia, lepšie komunikovať alebo si stáť za svojím – tak na tom pracovať rada budem.

Akonáhle však viem, že aj napriek mojej snahe to k ničomu nebude viesť, radšej to nechám na tých, ktorí to vedia. Mali by sme si pokorne vedieť priznať na čo máme a na čo nie. Ak som sa tak nenarodila, tak mi to jednoducho nepôjde. 

Zaujalo ma, ako si hovorila o tom, že je dôležité stáť si za svojím. Ako si samu seba presvedčila ty, keď si potenciálnym zákazníkom začala dávať ochutnávať jablká, aby si následne o hodnote tvojmu zámeru presvedčila ich?

Boli to momenty, kedy mi od cudzích ľudí začali chodiť dobré recenzie. Alebo keď si odo mňa vyžiadali cenovú ponuku na jablká a ja som ani poriadne nevedela, o čo ide. Pomyslela som si – keď chce niekto vo svojom obchode predávať moje jabĺčka, asi to musí byť naozaj dobré. Toto boli tie hlavné momenty, ktoré mi so sebavedomím pomohli. 

Dnes viem, aké je veľmi dôležité chváliť druhých za ich prácu, a preto to robím aj ja. Ak ti niekto ušije šaty, vyrobí náušnice alebo niečo dobré upečie – pochváľ ho. Pre mnohých to môže byť game-changer. Ak mu dáš dobrú recenziu alebo ho akýmkoľvek spôsobom oceníš, možno mu to doslova zmení život – pretože mne sa to naozaj stalo. 

Keby to vtedy neprišlo, možno dodnes robím jablká iba doma. 

Naučila si sa vďaka týmto skúsenostiam prijať chválu od iných?

Nemyslím si, že by to dovtedy nevedela. Skôr mi lichotilo, že je záujem o moje jablká a pred domom mi stojí päť susedov, aj keď som to brala stále iba ako svoje hobby. 

Nevnímala som to ako dobrý biznis plán či ako dieru na trhu. Bola som jednoducho vďačná, ak som urobila 100 jabĺk a oni sa predali. Hovorila som si, aké je to super – začala som robiť jablká, aké ostatní nepoznali a teraz ich robím pre celú dedinu. 

Možno by mi to dodnes naozaj stačilo, ak by mi vtedy neprišla ponuka dodávať svoje výrobky do obchodu niekoho iného. Pretože až po nej mi začalo vŕtať hlavou, že by to mohlo fungovať. 

Čo by si odkázala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú sen ale nemajú dostatok sebavedomia k jeho uskutočneniu? 

To, čo radím všade: rozvíjať sa a začať podnikať sa dá aj s veľmi malým budgetom. Človek by v prvom rade mal neustále s láskou zdokonaľovať svoj produkt najlepšie ako vie. Mal by preň maťvášeň a pracovať na sebe,. Nie primárne pozerať na zisk. 

Treba robiť to, čo ťa baví a nestratiť pri tom iskru. 

Rovnakou cestou som si prešla aj ja. Zasadila som malé zrniečko, s láskou sa oň starala a nechala ho rásť. Nepremýšľala som dopredu o investíciách, o nájme a podobne, pretože by to mohlo veľmi frustrovať, a práve v tom momente by som iskru mohla stratiť. 

Stačí makať na svojom produkte a snažiť sa ho dostať medzi ľudí, napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. Je to ideálny nástroj, ktorý ak dokážeš využiješ vo svoj prospech, začnú sa diať zázraky. Ak to nevyjde a zázraky sa diať nezačnú, svet sa nezrúti, ide sa ďalej a ty môžeš hľadať iskru niekde inde. 

Aby som to zhrnula:

• začni malými krokmi,
• na začiatku sa netráp žiadnymi veľkými biznis plánmi,
• skúšaj veci, pokiaľ to ide, svojpomocne,
• následne, keď produktu veríš, ponúkaj ho tam, kde by sa mohol hodiť. 

A môžete spoločne začať rásť. 

Ako ťa v prípade záujmu môžu naši čitatelia kontaktovať?

Vaši čitatelia ma môžu kontaktovať prostredníctvom Instagramu, Facebooku či webovej stránky – nech sa cítia voľne. 🙂

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk