Rozhovory

Juraj Bednár: „Zamestnanie je prakticky novodobý výmysel.“

Je “sériovým podnikateľom”. Za svoj život založil viac ako desať firiem a zopár neziskoviek. Venuje sa informačným technológiám, hackingu, slobode a krypto technológiám.

Predstavujeme ti Juraja Bednára (39). 

Čo sa v rozhovore dozvieš:

  • prečo nie je vhodné natlačiť veci, ktoré “musíš”, do jedného dňa,
  • ako vytvoriť čo najkvalitnejšiu kooperáciu bez hierarchií,
  • prečo by si sa mal naučiť zarobiť aspoň 10 % svojho príjmu mimo tvojej pracovnej činnosti,
  • ako vďaka crowdfundingu ešte pred spustením projektu zistiť, či bude úspešný,
  • prečo je IT odvetvie veľmi výhodné pre tvoj biznis,
  • ako v sebe vyriešiť vnútorný boj, ak potrebuješ stabilitu v podobe mesačnej pevnej výplaty ešte predtým, ako začneš s biznisom

a mnoho ďalšieho. 

Zdroj: JB

Juraj, ako teda vyzerá tvoj pracovný deň?

Moja základná hodnota je slobod, a teda moje dni sú veľmi rôzne: podľa toho, čo treba robiť a na čo mám aktuálny ideálny “setup” – málokedy niečo musím robiť, fungujem vo voľnom režime. Myslím si, že je chybou do dňa natlačiť veci, ktoré “musím”, aj keď aj to občas treba. 

Práve naopak. Je vhodné zistiť, či som nastavený skôr kreatívne (vtedy píšem, nahrávam kurzy, vytváram nové produkty alebo služby) alebo som skôr vo “vybavovacom móde” – odpovedám na e-maily, komunikujem so spolupracovníkmi a podobne. A je to podobné aj s časom – niekedy robím niekoľko hodín a niekedy odpoviem na dôležité správy a venujem sa rodine.

Celkovo nie som veľkým zástancom práce na plný úväzok alebo zamestnávania celkovo. Myslím, že je to neprirodzený pozostatok spoločenského vývoja. Napríklad Tim Ferriss hovoril, že spisovatelia dokážu pracovať maximálne štyri hodiny denne. Myslím, že u programátorov je to podobné. Chodíme do kancelárií, zabíjame život pozeraním YouTube videí a diskutovaním na sociálnych sieťach, a to len preto, že sme sa upísali, že musíme predávať osem hodín denne. Prečo nevytvoriť iba nevyhnutné a neísť domov, oddýchnuť si alebo robiť niečo iné? 

(dva podcasty na túto tému tu a tu.)

Každý z nás potrebuje oddych, aj keď ho práca baví. Aký typ relaxu či oddychu preferuješ vy?

Thajskú masáž, meditáciu, prechádzku po lese, čas s rodinou, čítanie, počúvanie podcastov.

Ako u teba prebiehal proces vzdelávania sa v programovaní v takom mladom veku?

Išlo to samo – s počítačom (Didaktik Gama) prišla príručka. Hry ma prestali baviť veľmi rýchlo, a tak som skúšal vytvoriť niečo podľa návodu. Myslím, že kľúčom k učeniu je prax – všetko, čo sa chceme naučiť, treba skúšať používať. Preto si myslím (podobne ako napríklad autor Bryan Caplan), že vzdelávací systém je vo väčšine prípadov úplne zabitý čas. Je to iba spôsob, ako získať “pečiatku” – diplom.

(napísal som na túto tému blog.) 

Čo bolo tvojím hlavným podnetom, ktorý ťa podnietil pustiť sa do podnikania v IT oblasti? Chcel si niečo vylepšiť alebo skôr vytvoriť niečo svoje, unikátne?

Unikátnosť je najdôležitejšia. Hlavný projekt nemám, ale venujem sa vzdelávaniu v oblasti kryptomien a kryptotechnológií, robím na projekte bezpečných predajov na kryptomenách (www.tedsig.com) a taktiež mám bug bounty program, kde môžu firmy odmeniť hackerov, ak nájdu u nich v aplikácii bezpečnostnú zraniteľnosť (hacktrophy.com). Taktiež s kolegom Pavlom Luptákom pomáhame ľuďom nájsť si nový domov (alebo druhý domov) v Južnej Amerike a zvýšiť tak svoju slobodu (liberation.travel).

Všetky tieto projekty sú unikátne. V oblasti vzdelávania sa sústredím na témy, ktorým sa nikto iný nevenuje. Nedáva mi zmysel urobiť ďalší kurz o kryptomenách, učím ľudí najmä ako s nimi pracovať v bežnom živote, prípadne ako funguje tzv. “vekslovanie” – v kurze Etický vekslák.

Moja podnikateľská filozofia je, že nemá význam robiť niečo, čo robí niekto iný, len lepšie alebo lacnejšie. Hacktrophy je prvá bug bounty platforma v Európe. Tedsig je prvá krypto escrow služba minimálne v Európe. Liberation.travel v podstate nemá v našich končinách obdobu.

Zdroj: JB

Čo je podstatou vekslovania?

Vekslák je človek, ktorý sprístupňuje ľuďom svet iných mien (kryptomien). Slovo pochádza z komunistického československa, kde veksláci na ulici menili nemecké marky a doláre za koruny československé alebo bony (to bola paralelná mena). Ja som tento termín adaptoval na súčasnosť. Kryptomeny by totiž mali byť „peer to peer“. Mali by sme ich nakupovať jeden od druhého, nie od veľkých centralizovaných inštitúcií. Len tak totiž dokážeme fungovať v paralelnom finančnom systéme, inak je to len iná cudzia mena, ktorú kupujeme v banke. 

Predstav si to tak, že paralelný finančný systém by mal fungovať, keď úplne skolabuje existujúci finančný systém – to je pointa „poistky proti zlyhaniu finančného systému“. Teda nefunguje tvoja banka, nefunguje zmenáreň, nefungujú bankomaty. A aj tak by sme mali byť schopní používať kryptomeny a vymieňať ich za iné používané platidlá. Papierové bankovky (doláre, eurá) alebo aj zlato, alebo iné formy peňazí, potrebujeme premeniť na kryptomeny a opačne.

Vekslák je ten, kto nám to umožní. Ja učím ľudí, ako to robiť bez toho, aby sa vystavovali kurzovému riziku. Veksláci nie sú traderi tak ako ich poznáme, fungujú „za každého počasia“, nemajú názor na to, či Bitcoin pôjde hore alebo dole.

V čom si iný ako ostatní podnikatelia? Čo je tvojou najväčšou výhodou oproti tvojej konkurencii?

Moja heuristika je, že chcem, aby zákazníci získali pomocou mojich služieb aspoň 10-násobok hodnoty oproti cene, ktorú zaplatia. 

Napríklad kurz Etický vekslák sa väčšine ľudí, ktorí ho aktívne používajú, vráti doslova za pár týždňov. Hacktrophy umožňuje aj menším firmám starať sa o svoju bezpečnosť, bez toho, aby si museli platiť drahšie penetračné testy. Pre firmy, ktoré robia penetračné testy, pokrýva bezpečnosť v čase medzi dvoma testami – aplikácie sa vyvíjajú, a preto je potrebné sa o bezpečnosť starať kontinuálne.

Veľa hovoríš o slobode. Do akej miery dokážeš slobodu zahrnúť do svojho života a života svojich kolegov?

Keďže veľa cestujem a väčšinu času trávim niekde inde, zaujímavý spôsob fungovania je v podobe digitálneho nomádstva. To ale neznamená, že nemôžem spolupracovať s ľuďmi. Zamestnávanie nie je niečo, čomu sa chcem v podnikaní venovať, ale myslím, že každý človek by sa mal venovať svojej unikátnej superschopnosti (detailne to popisujem vo svojej knihe Veľký reštart, ktorá je o tom, ako v čase neistoty reštartovať svoj život a prácu). Preto sa snažím využívať aj deľbu práce a spolupracovať s inými ľuďmi. To je ale vždy na báze výsledkov, nie času.

Veľa podnikateľov podniká preto, že chcú mať slobodu (času, peňazí, vzťahov), ale takúto slobodu nechcú nechať svojim zamestnancom. Tí majú chodiť pekne do kancelárie a robiť 8 hodín denne. Mne to nedáva zmysel. Ak potrebujem od niekoho, aby mi zeditoval knihu, urobil grafiku alebo dodal nejakú svoju unikátnu schopnosť, je mi jedno odkiaľ a ako dlho to robí. Ak sa dohodneme na podmienkach, môže to fungovať.

V tomto sú mi veľkou inšpiráciou moji kamaráti Pavol Lupták z firmy Nethemba a Peter Nemčok z firmy Webikon, čo sú dve slobodné firmy. Peťo Nemčok mi odporučil knihu Ricarda Semlera Sedemdňový víkend, kde popisuje slobodnú firmu, ktorá má viac ako tisíc zamestnancov – a jedna z vecí je továreň. To nabúrava predstavu industriálnej revolúcie a pásovej výroby, že továreň musí byť centrálne riadená manažérmi, ktorí kontrolujú, kto je kedy v práci.

Ďalšou inšpiráciou na môj spôsob fungovania je podnikateľský kouč Dan Sullivan (Strategic Coach), ktorého pohľad na spoluprácu je podobný ako môj – každý by mal robiť to, v čom je najlepší a spolupráca viacerých ľudí dokáže vyprodukovať skvelé výsledky. Ide to aj bez hierarchií.  

Zdroj: JB

Organizuješ aj prednášky – s akými očakávaniami tam chodia účastníci a s akými pocitmi odchádzajú?

Pravdupovediac, ich očakávania nepoznám. Záleží od toho, ako sa trafí téma prednášky do publika. Moje témy nie sú mainstreamové. Ak je to prednáška o kryptomenách a prídu ľudia, ktorí sú aspoň nalomení a rozmýšľajú, ako ich zapojiť do svojho života, tak odchádzajú plní nápadov na to, čo môžu robiť. Úplných začiatočníkov napríklad v kryptomenách ale napríklad “obslúžia” lepšie iní prednášajúci.

Rád sa venujem kontroverzným a okrajovým témam, a neštandardným pohľadom na svet okolo nás. Venujem sa volatilite, riziku, podnikavosti, slobode, pričom štandardný pohľad chce skôr stabilitu, nízke riziko, zamestnanie a “bežný” život podľa spoločenských pravidiel. 

To ma nebaví a ak to ľudia hľadajú, nebudú ich baviť ani moje prednášky. Ak niekoho zaujíma, ako fungovať v tom volatilnejšom prostredí a plne využívať možnosti, tak mu viem odovzdať roky skúseností.

Ako z tvojho pohľadu vnímaš budúcnosť Bitcoinov? Je dôležité sa v tejto oblasti vzdelávať?

Myslím, že aspoň nejaké zlomky Bitcoinu by mal mať každý človek. Z dvoch dôvodov: 

  •  je dôležité získať skúsenosť 
  • treba mať zálohu. 

Osobne neveštím rýchly pád finančného systému, ale ak by padol, je dobré, že máme záložný paralelný finančný systém. Tak, ako si zálohujeme dáta, mali by sme si zálohovať aj majetok. 

Pritom prístup k diverzifikácii je podľa mňa šialený. Ak si niekto myslí, že je diverzifikovaný a má v banke eurá, dlhopisy a akcie, ktoré majú prinášať eurový výnos, čo sa stane, ak padne euro? Načo mi bude 10% p.a. výnos v niečom, čo teoreticky môže stratiť hodnotu (neveštím, že sa to stane, neviem)? 

A čo ak to budem mať v banke, ktorá je súčasťou finančného systému, ktorý môže padnúť? Z tohto pohľadu je Bitcoin zaujímavá alternatíva skôr k fyzickému zlatu, ľahšie sa prenáša cez hranice, napríklad do Južnej Ameriky. Dá sa preniesť “v hlave” (stačí si zapamätať 12 anglických slov a svoje Bitcoiny máte kdekoľvek k dispozícii – ale neodporúčam spoliehať sa na pamäť!).

Všimol som si, že si začal zaujímavú výzvu “Naštartujte podnikavosť”. Je to veľmi zaujímavá výzva, kde poukazuješ na to, že sa dá byť oveľa efektívnejší a mať tak viac zo života. Bude sa táto výzva opakovať? 

Pravdupovediac, s výzvou nemám nejaký konkrétny plán, či už obchodný alebo iný. Chcel som to vyskúšať, aby ľudia získali skúsenosť podnikavosti. Nemusia založiť nutne startup, ale ísť a ponúknuť svoje unikátne schopnosti a získať v tom cvik. A pochopiť, že dokážu vyprodukovať príjem aj bez spoliehania sa na zamestnávateľa. 

K výzve robím aj nejaký obsah (krátke prednášky) a ten v nejakej forme pravdepodobne sprístupním. Ale obsah nie je ani zďaleka taký zaujímavý ako skúsenosť. A zaujímavé sú interakcie v diskusnej skupine, kde ľudia konzultujú svoje nápady a navzájom si radia. Páči sa mi, že som síce iniciátor tejto výzvy, ale momentálne zďaleka nie najdôležitejší prvok. Lekcie sú pekný bonus, ale skúsenosť získate sami.

Študoval si umelú inteligenciu, aby si zistil, aký je skutočný rozdiel medzi programami a ľuďmi. Prišiel si na niečo? :

To je na celú knihu a myslím, že sú na túto tému povolanejší ľudia ako ja :). Ale základné zistenie je, že sa spájame. Neexistuje homo sapiens. Počas písania týchto odpovedí som prepojený s programami. Ako píšem tieto odpovede, program mi kontroluje gramatiku, posiela informácie na server. 

Občas niečo vyhľadám – slovíčko, či odkaz na niečo, čo sa týka odpovedí. Nie sú teda “ľudia vs. programy”. Efektívne sa človek s počítačmi a internetom prepojil už teraz. Človek bez smartfónu a človek so smartfónom je kvalitatívne na inej úrovni. Nie sme veľmi dobrí v pamätaní si informácií, počítače nie sú veľmi dobré v rozmýšľaní. Spolu sme super.

Väčšina podnikateľov považuje biznis plán za veľmi dôležitý. Aký je tvoj názor?

Väčšina biznis plánov neprežije stret s realitou. Buď je biznisplán veľmi dynamický alebo nie je užitočný. Ja si urobím excelový prepočet, z ktorého vidím, či plán vôbec má šancu byť úspešný. Ale potom sa ide testovať na trh. V tomto je veľmi zaujímavý fenomén crowdfunding, vďaka ktorému dokážeme zmerať, či bude produkt úspešný ešte predtým, ako do neho investujeme financie.

Na druhej strane, vo väčšine projektov nemám “investorov zvonka”, takže musím presvedčiť len seba a mojich kolegov. A často sa presviedčame nielen o tom, prečo to bude fungovať, ale aj prečo nie. 

Formálne biznisplány a excelové projekcie počtu zákazníkov ako výsledok investície do marketingu mi prídu už trochu prežité. Vďaka internetovým technológiám máme možnosť väčšinu vecí testovať priamo na trhu a nemusíme sa opíjať snami v bunkách tabuľkového procesora a hokejkovými grafmi.

Zdroj: JB

Bolo pre teba náročné začať svoj vlastný biznis? Aké chyby ťa posunuli vpred?

Ťažké to zo začiatku nebolo, ťažšie bolo škálovanie. Väčšina mojich biznisov bola v zásade v zisku veľmi rýchlo, pretože som na produktoch mal maržu a veľmi nízke počiatočné náklady. Výhoda IT odvetvia je, že vám stačí notebook a čas. Nevyrábam lodné turbíny alebo niečo podobné, na čo treba investovať obrovské množstvo kapitálu. Pre mňa je najťažšie zladiť dokopy tím ľudí, aby to fungovalo.

Chyby sú súčasťou kreatívneho procesu a prinášajú informácie. Pre mňa sú najväčšími chybami vzdanie sa časti slobody (času, peňazí a vzťahov) pre možný lepší úspech projektu. Ale to je osobný hodnotový pohľad.

Asi najväčšia chyba bola, že som svoju energiu venoval dekádu B2B. Teraz je veľmi oživujúce vrátiť sa a interagovať s koncovými zákazníkmi. B2B samotné nepovažujem za chybu, je to skvelá skúsenosť, ale vrátiť sa zo sveta mítingov a korporátneho jazyka medzi ľudí, ktorým riešim ich vlastný problém a nestrácam čas zložitými revíziami zmlúv, výberovými konaniami, ale jednoduchšími a priamejšími vzťahmi, je super. Má to aj svoje nevýhody (v B2B vás často uživí pár zákazníkov, v B2C je to náročnejšie).

Nastala počas tvojej kariéry chvíľa, kedy si mal chuť všetko vzdať alebo by si urobil niečo inak? 

Dávam si od práce pauzu pravidelne, takže v tomto konám. Ako začal covid, venoval som sa téme neistoty a volatility, ktorá ma fascinovala a napísal som o tom knihu. Kniha nie je nejaký veľmi ziskový podnikateľský plán, ale bavilo ma to a bol to zároveň veľký relax. Kariéru môžem zmeniť niekoľkokrát za život.

Keby si mal zhodnotiť svoju cestu – aké ciele sa ti podarilo splniť a čo by si chcel ešte dosiahnuť? 

Momentálne chcem expandovať so svojimi projektami do sveta – tak ako svoj život globalizujem, chcem sa venovať aj iným trhom. Svoje ciele som zatiaľ splnil všetky, ktoré som chcel, a preto prichádzajú na rad nové. 

Nové? Môžeš našim čitateľom prezradiť, čo máš v najbližšej dobe na pláne?

Mojím najbližším cieľom je sprístupniť kryptomeny podnikateľom tak, aby ich mohli používať vo svojej firme. A to bez toho, aby museli podnikať či už v kryptomenách alebo v IT. 

Je to určené pre akýkoľvek druh firmy a do každého počasia – stánok s občerstvením, hipster startup alebo zabehnutá firma. Nejde len o akceptovanie kryptomien, ale aj o to, ako ich používať – ako finančnú rezervu, ako ochranu proti inflácii, ako možnú úverovú linku, keď je situácia horšia, ako zábezpeku a podobne.

Vychádza to z toho, že som si spomenul, koľkokrát mi kryptomeny doslova zachránili firmu – a to dokonca aj takú, ktorej predmetom nebolo nič s kryptomenami.

Je to pre mňa výzva, lebo naučiť krypto nadšencov je relatívne jednoduché, informácie nasávajú ako špongie a všetko chcú hneď vyskúšať. Pri podnikateľoch je tam prirodzený odpor – je to niečo nové. Prečo by sa tomu mali venovať, keď riešia v podnikaní niečo úplne iné a, samozrejme, „účtovník mi povedal, že to nevie zaúčtovať“?

Miluješ slobodu a tvojím cieľom bolo, aby všetci, čo chcú, boli slobodnejší. Prečo je podľa teba sloboda v tomto smere pre človeka tak dôležitá?

Ľudia sú jedným z mála protipólov entropie. Dokážeme vytvárať nové veci a kreativita (produktivita) a sloboda idú ruka v ruke. Nové myšlienky môžeme vytvárať, ak máme slobodu vybehnúť z koľají daných spoločnosťou a zaužívanými postupmi.

Definícií slobôd je veľa, najčastejšia je, že mi nikto nehovorí, čo mám robiť a ako mám žiť alebo čo nesmiem. Ale to je pre mňa iba prvý krok. Dôležité je, čo urobíme, keď už nám nikto nič nekáže a neobmedzuje nás – ako s ňou naložíme? A to je časť, ktorá je pre mnohých náročná a jednou z odpovedí je práve podnikavosť – preto skúšam tú výzvu podnikavosti. 

Nehovorím ľuďom, čo majú robiť, majú jednoduchý cieľ (zarobiť 10% svojho mesačného príjmu inak ako svojou bežnou prácou). Ako to urobia, je na nich. Môžem hovoriť o možnostiach, ale ktorú možnosť si vyberú (z tých, o ktorých sa bavíme v diskusnej skupine k výzve alebo akúkoľvek inú), je už na nich.

Pre mnohých ľudí je toto prekvapivo náročné. Ak im vznikne slobodný priestor, nevedia, ako s ním naložiť a čakajú, že niekto predsa len príde, niečo im poradí a nejakým smerom ich posunie. Ale čo ak nepríde? A vo väčšine prípadov skutočne nepríde.

Vyskytol sa počas tvojej cesty mentor, ktorý by ťa usmerňoval alebo si si všetkým prešiel sám? 

Mentorov som mal veľa – moji rodičia boli veľmi podnikaví a časom rôzni kolegovia. Do mnohých firiem som išiel s partnermi a dopĺňali sme sa. Čo sa týka mentoringu v oblasti IT, pomáhal mi roky napríklad Juraj Eliáš, ktorý je momentálne Network Director v O2 Slovakia. Podnikateľsky moji parťáci vo firmách, Palo Lupták, s ktorým momentálne skúšame robiť veci inak. Nikto učený z neba nespadol a podpora komunity a ľudí okolo je dôležitá. 

Pracuješ sám alebo máš svoj tím ľudí, ktorý pomáha? 

Oboje. Pracujem väčšinou sám, ale veci, ktoré nie sú moja unikátna superschopnosť, robím s inými ľuďmi okolo mňa. Ale je to peer to peer vzťah, nie hierarchia. 

Na akom princípe je vaša spolupráca založená?

Na nikoho nič nedelegujem. Hľadám, kto s unikátnou schopnosťou, ktorú potrebujem, vidí zmysel v mojom projekte a je ochotný mi pomôcť. Tie spolupráce vyzerajú o dosť inak ako štandardné. 

Knihy mi edituje Marianna Sádecká (s Mariannou sme publikovali rozhovor tu), nie profesionálny redaktor alebo redaktorka. Mariannu zaujímajú podobné veci ako mňa a pridáva svoje schopnosti k tomu, čo robím ja. Keby to bola kniha na tému, ktorá ju nezaujíma, tak to nerobí. Podobne je to aj s inými oblasťami.

Zdroj: JB

Aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý sa chystá podnikať?

Myslím, že každý má schopnosti na podnikanie, ale či je to pre každého najlepšia možnosť, neviem. Čo to znamená, že každý má túto schopnosť? Treba si uvedomiť, že zamestnanie ako ho poznáme dnes, prakticky pred industriálnou revolúciou až na zriedkavé výnimky neexistovalo. Nikto nemal prácu, slovo “job” znamenalo “čo práve robím”. Pestujem obilie, predávam, pomáham susedovi stavať dom… 

Zamestnanie je prakticky novodobý výmysel. Z tohto pohľadu teda naši predkovia mali v sebe podnikavosť, inak by neprežili. Priemyselná revolúcia spôsobila to, že “job” je zrazu práca, ktorá požaduje, aby zamestnanec prišiel na siedmu do práce, postavil sa k linke a vkladal klinčeky do krabičiek. Podnikavosť zmizla, ale stále ju máme v sebe. Stačí si v hlave odstrániť komfort zamestnania (teda toho, že nemusím vymýšľať, čo budem robiť) a podnikavosť sa vráti.

Čo sa týka súčasného podnikania verzus zamestnancov, myslím, že najväčší rozdiel je v prístupe k novým veciam (homo sapiens neophilus vs homo sapiens neophobus) a vnímaní rizika. Ak niekto potrebuje pravidelnú mesačnú výplatu, inak má zarobené na infarkt, tak to musí vyriešiť v sebe predtým, ako začne podnikať. Ale aj podnikateľ si môže vyplácať výplatu a vytvárať si stabilitu. 

Zamestnanec je podľa mňa tiež vystavený riziku, ale nevidí ho, takže si ho neuvedomuje. Len raz za čas príde moment prekvapenia, kedy mesačná výplata nepríde. Nikoho však neodsudzujem a neviem povedať, čo je pre iných ľudí najlepšie.

Väčšina z nás má aj svoje slabé stránky. Ako si pracoval ty s tými tvojimi? 

Nebaví ma dlhodobá exekutíva, potrebujem stále nové podnety. Trvalo mi dlhšiu dobu, kým som našiel spôsob, ako buď exekutívu delegovať na iných (s čím som mal skôr zmiešané výsledky), alebo zabezpečiť to, že stále idem dopredu a ďalej. Preto mám toľko projektov. 

V KOLBE pracovnej charakteristike sa ten môj protipól volá “Quickstart” – človek, ktorý dokáže vymyslieť, vytvoriť a poskytnúť produkt na trh veľmi rýchlo. Prvý polrok je pre mňa sweet spot. Preto rád tvorím kurzy a píšem knihy. Je to rýchly projekt, ktorý môžem vytvoriť, pustiť na trh (vrátane marketingu a predaja) a potom pokračovať v niečom inom.

Aké chyby robia mladí ľudia, keď sa púšťajú do podnikania?

Priveľa filozofujú ako začať, čo bude najlepšie a primálo skúšajú a experimentujú na trhu. Prvé, čo treba skúsiť, je predávať. Eric Ries to volá “magic test”.

Používaš nejaké nástroje aj na manažovanie času?

Kalendár a to-do list. Papier a pero sú pre mňa zastarané technológie. Ako to-do list používam Things, na poznámky som používal Evernote a teraz som prešiel na Notion (ale ani jedno mi úplne stopercentne nevyhovuje). Ako kalendár používam BusyCal. 

Na kreatívnu činnosť používam myšlienkové mapy (MindNode). Asi nie tak, ako sa oficiálne používať majú, ale vyhovuje mi to médium na organizáciu myšlienok.

Existuje kniha, ktorá ťa extrémne, či už osobnostne alebo pracovne, posunula vpred?

Antifragile od Taleba – vnímanie rizika a volatility. Som veľký fanúšik Nathaniela Brandena a jeho formy psychológie (Six pillars of self-esteem). A román Atlas Shrugged je pre mňa inšpirácia pre kreativitu.

Čo by si odkázal našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú nápad, ale boja sa začať podnikať?

Ak si mladý, niet sa čoho báť.  Začať treba pred hypotékou a nerob si dlhy. Experimentuj. Na podnikanie netreba super nápad, skôr treba nájsť v sebe, v čom si naozaj dobrí a ako tým môžeš pomôcť iným ľuďom.

Zdroj: JB

Kde ťa môžu naši čitatelia v prípade záujmu kontaktovať?

Najlepšie cez kontaktný formulár u mňa na webe. Som aj na sociálnych sieťach, ale tam reagujem na správy menej.

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.

Čítať ďalej

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás