Miška Dlugošová: „Vzorce netreba vedieť naspamäť. Dôležité je vedieť ich použiť.”

Už ako 13-ročná začala pomáhať na detských mestských táboroch a rôznych jednodňových akciách. Postupne prešla od vypomáhania k samotnej organizácii a za takmer desať rokov zorganizovala a spoluzorganizovala okolo 20 tímových súťaží a aktivít.

Ako stredoškoláčka vymyslela a zrealizovala týždňové sústredenie pre dobrovoľníkov OZ Trojsten (vysokoškolskí študenti venujúci sa neformálnemu vzdelávaniu najmä stredoškolákov v matematike, fyzike a informatike, pozn. autora).

Neskôr, počas vysokej školy pomohla zorganizovať sústredenia v rôznych občianskych združeniach a neziskových organizáciách a vymýšľala úlohy pre žiakov v iniciatíve Učím sa doma. To, čo majú tieto aktivity spoločné, je matematika a jej osvojovanie si netradičnou formou.

Je študentkou Nexteria Leadership Academy a spoluorganizovala aj jediný študentský hackathon na Slovensku (HackKošice) s podporou MLH (Major League Hacking – medzinárodne podporujúc hackathony), vďaka ktorému sa zúčastnila na medzinárodnej konferencii HackCon v USA. 

Predstavujeme ti akčnú Mišku Dlugošovú (22). 

Čo sa v rozhovore dozvieš?

• prečo pre žiakov nie je dôležité memorovať, ale daným informáciám rozumieť,
• ako jednoduchou zmenou postoja dokážeš zmeniť problém na šancu zlepšiť sa,
• ako si jednoducho nastaviť správny time-management,
• ako pracovať s workoholizmom

 a mnoho ďalšieho.

Miška, robíš toho naozaj dosť. Čomu sa v týchto dňoch venuješ najviac?

Momentálne svoj čas venujem súťaži Náboj Junior. Vediem tím desiatich organizátorov, ktorý súťaž medzinárodne zastrešuje. Ak sa Náboj Junior koná prezenčne, s organizáciou v jednotlivých súťažných mestách nám pomáhajú stredoškoláci. Aj pre nich je to totiž cenná skúsenosť.

Tento rok sme však pre pandemickú situáciu súťaž zorganizovali online. Asi v marci mi napadlo, že Náboj by mohol mať úspech aj v ďalších krajinách. Doteraz sa konal iba na Slovensku, v Česku a v Poľsku. Od jari sa teda venujem expanzii súťaže a je mojou snahou priniesť tento unikátny súťažný koncept do ďalších krajín.

V štúdiu na vysokej škole pokračuješ, alebo sa plánuješ zamerať viac na ostatné aktivity?

V júni som úspešne ukončila štúdium teoretickej informatiky na Matfyze. Od septembra som  začala magisterské štúdium a nastúpila na kognitívnu vedu. Ide o interdisciplinárny odbor zaoberajúci sa mysľou, pričom túto tému skúma spájaním vedomostí z odborov ako psychológia, lingvistika, neuroveda či informatika. Mimo školy svoj voľný čas trávim, ako si si už mohol všimnúť, najmä dobrovoľníčením.

Počas štúdia si sa sama zúčastňovala súťaže Náboj Junior, ktorú teraz momentálne sama zastrešuješ. Čím bola táto súťaž pre teba tak výnimočná, že si sa pustila do jej organizácie a ako k tomu vlastne prišlo?

Tejto súťaže som sa najprv zúčastnila ako súťažiaca a neskôr som ju organizovala na mojej strednej škole. Dlhodobé súťaže tohto typu som riešila od šiestej triedy. Dostala som sa do komunity ľudí, ktorých zaujíma vzdelávanie a jeho kvalita. Práve preto, keď som bola staršia, bolo pre mňa prirodzené viac sa zapájať a pomáhať s organizáciou Náboja. 

Na vysokej škole som začala pomáhať v Trojstene, ktorý Náboj Junior zastrešuje. Aktuálna organizátorka Náboja Junior pre celé Slovensko ma mala vytipovanú. Hneď na jeseň sa ma opýtala, či by som sa chcela súťaži venovať celoslovensky a ja som rada súhlasila.

Prvý rok som sa viac-menej len prizerala, druhý rok som prevzala jej rolu a komunikovala so stredoškolskými organizátormi v mestách. Na jeseň roku 2021 žiaci neboli v školách a nám nedávalo zmysel súťaž zorganizovať. V tom roku sme Náboj Junior zrušili.

Tento rok to bolo iné. Situácia bola lepšia a tentokrát sme sa na koronu pozreli ako na príležitosť. Naplánovali sme online formát a vytvorili nový súťažný online systém. V takomto formáte bola pre nás expanzia realistickejšia ako doteraz.

Moje kroky sa začali uberať práve týmto smerom. Kontaktovala som veľa ľudí a aktuálne máme rozbehnuté spolupráce v niekoľkých krajinách. Úspešne sme expandovali do Francúzska, mali sme dokonca aj tímy zo Španielska. V budúcom ročníku by som rada Španielsko pridala aj oficiálne, spolu s Maďarskom, Holandskom a možno Iránom.

Možno dokonca pribudne aj úplne iná krajina, ktorú sme zatiaľ viac detailne neriešili. Rozprávali sme sa aj s nejakými ľuďmi zo Švajčiarska, UK, Rakúska.

Informácie sme si zisťovali ohľadom Belgicka a máme vyhliadnutých pár ľudí aj v iných krajinách (napríklad Portugalsko). To je však na agende pre tento rok. Myslím si, že všetky krajiny v rámci Európy sú pre nás dosiahnuteľné. Každá len zaberie iný čas.

Náboj Junior je tímová matematicko-fyzikálna súťaž. Čím sa táto súťaž odlišuje od ostatných? Prečo by sa mali žiaci a študenti zapojiť práve do tejto súťaže?

Pokiaľ viem, je to jediná tímová súťaž pre túto vekovú kategóriu v Európe. Nie je to len o porovnaní najlepších jednotlivcov na školách, ale ide o celkovejší obraz týkajúci sa  vedomostí žiakov. 

Okrem lokálneho porovnania sa žiaci môžu porovnať aj so svojimi rovesníkmi z iných škôl, miest, dokonca aj krajín. Navyše Slovensko sa medzinárodne drží na víťazných priečkach a pre žiakov je to skvelý pocit povedať si, že porazili 1000 tímov z 5 krajín!

Úlohy, ktoré žiaci počítajú, nie sú o naučených vzorcoch. Nie je to tak, ako sme zvyknutí zo školy – naučím sa vzorec, použijem ho na písomke a znovu ho zabudnem. Pre žiakov pripravujeme tzv. vzorcovník, v ktorom majú všetky vzorce, ktoré počas súťaže budú potrebovať. Nezaujíma nás, či sa ich naučili naspamäť. Chceme, aby ich hlavne vedeli použiť.

V úlohách prepájame rôzne oblasti matematiky a fyziky. Náročnosť postupne zvyšujeme a nestačí byť expertom iba v jednej sfére. Našou snahou je, aby si žiaci pomáhali a úlohy riešili spolu. Viac hláv, viac rozumu. 

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Čo všetko musíš počas dňa stihnúť?

Tým, že stále študujem, môj život sa točí najmä okolo školy a žiadny deň nie je úplne bežný. Najčastejšie pár hodín trávim na prednáškach, potom sa so spolužiakmi učíme. Tým, že prednášky sú počas dňa pomerne náhodne, Náboj Junior riešim flexibilne vo voľnom čase okolo školy. 

Okrem školy a dobrovoľníčenia mám aj prácu. Pracujem v Mini Tech MBA, kde pomáham ženám vstúpiť do IT sveta a nadobudnúť technologické znalosti a zručnosti.

Naše účastníčky sprevádzam celým programom a pomáham im porozumieť obsahu. Kurzy, ktoré zabezpečujeme, sa konajú vždy večer. Moje večery sú dedikované práve tejto taktiež vzdelávacej činnosti. 

Som aj študentkou Nexterie, ktorá realizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre mladých ľudí. Konajú sa tu rôzne diskusie s inšpiratívnymi ľuďmi, kurzy, workshopy a mnoho iného, takmer výhradne vo večerných hodinách, niekedy aj cez víkend. Snažím sa stíhať čo najviac týchto aktivít a zlepšovať tak moje soft skills. Ak nemám večer školu alebo prácu, Nexteria je miesto, kde ma nájdete. 

Pred spaním, ale aj počas dňa, keď potrebujem pauzu, čítam. Občas siahnem po literatúre faktu, občas po beletrii. 

Aby si to všetko postíhala, treba mať dobrý time-management. Nejaký recept pre našich čitateľov, ako na to?

Som veľmi zorganizovaný človek a potrebujem mať systém a poriadok. V tomto smere je to pre mňa veľká výhoda. Keď mám toho vyše hlavy a neviem čo skôr, vyhradím si nekompromisne pol hodinu a spíšem si všetko, čo mi napadne. Potom si to utriedim a pridám do to-do listu. 

Mám kalendár (fyzický), v ktorom si značím stretnutia a dôležité deadliny. V mobile mám to-do-list na každý deň, v ktorom mám aj drobnosti, ako pozrieť si fotky z výletu. Dlhodobé úlohy si nechávam exspirovať. Potom mi výstražne svietia na vrchu na červeno 😀 

Prečo si sa do všetkých týchto projektov a aktivít pustila? Predsa len, niekedy je jednoduchšie vyštudovať, zamestnať sa, pracovať od deviatej do piatej a potom už len prísť domov a oddychovať. Ty však pracuješ aj vo svojom voľnom čase.

Do veľa z týchto aktivít boli zapojení moji kamaráti. Začali sme sa nezáväzne rozprávať o tom, čomu sa práve venujú a ako by sa im dalo pomôcť. Ak ma projekt zaujal, často som tomu dala šancu a zapojila sa. Muselo ma to baviť, inak som s tým rýchlo skončila.

Zdá sa mi, že si tak trošku workoholik. Vieš si povedať, že už máš dosť a treba pauzu?

Asi som a zároveň neviem povedať nie. Trvalo mi to dlho, kým som si to priznala, ale je to tak. Pred dvoma rokmi som pracovala na tak veľa projektoch a venovala čas aj škole, že som nestíhala vstať zo stoličky a ísť sa najesť.

Najťažšie pre mňa bolo priznať si, že to, ako žijem, nie je v poriadku. Bolo nutné pomenovať, v čom je problém. Stále s týmito vlastnosťami bojujem – je to moja povaha a ťažko sa to mení.

Pomáha mi, že moje okolie a ľudia, s ktorými pracujem na projektoch, o tom vedia. Otvorene som im povedala, že to môže vyústiť do problému a pomáhajú mi dávať si pozor. Veľmi si cením, že na to nie som sama.

Vzdelanie je pre teba kľúčové. V rámci tejto oblasti sa chceš primárne venovať čomu? 

Verím, že veci sa dajú robiť inak. Lepšie. Myslím si, že mám šancu ukázať ľuďom (učiteľom, žiakom, rodičom, hocikomu), že vzdelávať sa dá aj inak, ako sme zvyknutí zo školských lavíc. Iné formáty žiakov aktívnejšie zapájajú a pomáhajú im vidieť súvislosti. Navyše zlepšujú aj ich soft skills. 

Už teraz máš naozaj veľa cenných skúseností, ktoré cez rôzne organizácie odovzdávaš ďalej. Uvažovala si niekedy aj nad tým, že by si si založila svoju vzdelávaciu inštitúciu, prostredníctvom ktorej by si vedela skvalitňovať životy ľudí tebe blízkymi spôsobmi?

Fúha, pravdupovediac som nad tým neuvažovala. Veľmi sa mi páčia rôzne súkromné školy či škôlky s vlastným prístupom k vzdelávaniu. Mojím snom je skôr zmeniť veci celoplošne, zasiahnuť väčší počet detí, nielen tie v danej inštitúcii. Dalo by sa povedať, že by som rada zmenila “pravidlá”. 🙂

Akú radu by si rada odovzdala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí sa snažia uspieť?

Rozprávaj o svojom nápade. Je to taký verejný sľub. Časom sa ťa ľudia začnú pýtať, že ako to s ním dopadlo alebo ti rovno dajú nejaké praktické tipy či kontakty.

Kde ťa môžu v prípade záujmu naši čitatelia kontaktovať?

Pokojne na LinkedIne, budem sa tešiť. 🙂

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk