Soňa Makranská zo Simply Vegan: „Podnikanie beriem ako hru, v ktorej sa plnia sny.“

Miluje život, s kamarátkou Petrou Richterovou založili v Prievidzi vegánske bistro a vegánstvo je pre ňu životný štýl. Verí, že všetko, čo sa nám v živote udeje, nás má niečo naučiť. Najväčším úspechom pre ňu je byť šťastná. Predstavujeme ti Soňu Makranskú (31), spoluzakladateľku bistra Simply Vegan.

Čo sa v rozhovore dozvieš: 

• prečo by si nemal robiť veci, ktoré nechceš robiť, 
• prečo by si sa mal naučiť hovoriť „nie“,
• ako nebrať veci tak vážne,
• ako rozmýšľať na začiatku podnikania

a mnoho ďalšieho.

Soňa, ako vyzerá tvoj bežný deň?

Môj bežný deň začína skoro ráno ešte pred východom slnka. Som ranné vtáča, aj keď som vlastne sova (smiech) (Soňa má na Instagrame nick Sova_huhu, pozn. autora). Celý deň sa točí okolo vecí, ktoré milujem robiť, preto sa každé ráno teším na zazvonenie budíka. 

Kľúčové v mojej každodennej motivácii je, že som vyškrtla zo svojho života veci, ktoré robiť nechcem. Keď sa do niečoho pustím, je to naozaj z túžby urobiť svoj život a tento svet lepším a spokojnejším miestom. Je však niekedy veľmi ťažké nájsť balans medzi mojimi obľúbenými činnosťami a tým, aby človek neupadal do stereotypu. 

Baví ma moja rutina, no milujem aj nové veci a nové začiatky. Veľa mojej energie s radosťou venujem nášmu bistru Simply Vegan. Nie je to len moja práca, je to aj srdcovka, ktorá z veľkej časti naplnila môj život. Zvyšnú časť dňa sa snažím mať čo najlepší vzťah sama so sebou a s mojimi najbližšími. 

Najviac ma tešia obyčajné maličkosti, z ktorých si robím rituály. Aj keď sa opakujú denno-denne, život nebude asi nikdy taký dlhý, aby som sa ich dostatočne nasýtila. Pomalé raňajky, východy a západy slnka, výnimočné chvíle, ktoré ťa odrovnajú. No aj bežné momenty, ktoré ťa na konci dňa naplnia vďačnosťou.

Čo ťa motivovalo začať s tvojím projektom?  Chcela si niečo unikátne alebo si skôr chcela „iba“ niečo vylepšiť?

Otvoriť si vegánske bistro malo tri zásadné ciele. Ukázať ľuďom, že vegánske jedlo nie sú len kamene a tráva (just joke), že nemusíme ubližovať zvieratám, aby sme mali plné brucho a zdravé telo. No a chceli sme sa aj my vegáni mať kde najesť (smiech). Teraz to končí tak, že odchádzame väčšinou hladné, lebo sa nám nič neujde. 

No ten pocit, že máme možnosť aspoň z malej časti meniť ľuďom mienku a chuťové preferencie je taký sýty, že máme z toho hlavne plné srdcia. A to je ten najintenzívnejší, najdôležitejší a najkrajší pocit.

Akú pridanú hodnotu v ňom vidíš?

Pre mňa je mantrou môjho sveta chrániť všetko živé a akosi sa nechcem uspokojiť len s tým, čo môžem urobiť ja ako jedinec. Rada posúvam túto myšlienku aj na iných ľudí, napríklad cez naše bistro. Lebo láska a mier začínajú na tanieri.

Mali ste na začiatku biznis plán? 

Nemali sme žiadny business plán. Len čistý zámer, myšlienku, naivitu, vzdušné zámky, predstavy, mierne obavy z neznáma. Hlavne sme ale mali húževnatosť, že to prosto dáme, nech to dopadne akokoľvek. 

Našou túžbou nie je mať najlepší gastro počin široko ďaleko. Nechceme byť ani podnikateľky roka. Chceme prispieť a vrátiť do celku to, čo sme vzali. Tešiť sa, že každý deň môžeme robiť to, čo vieme najlepšie a to, v čom vidíme zmysel. 

Bolo ťažké začať svoj vlastný biznis? Urobili ste na začiatku nejaké chyby, ktoré vás stáli čas alebo peniaze, z ktorých ste sa poučili a nakoniec ste boli rady, že nastali? 

Ťažké to veru bolo a vždy aj bude, ak máš na seba vyššie nároky a chuť zlepšovať sa. O tom však tento život vlastne je. Tisíckrát riešiť podobné prkotinky, až si uvedomíš staré známe klišé, že keď nejde o život, nejde o nič. Len to jednoducho v danej chvíli rob najlepšie, ako vieš. 

Na začiatku nám asi najviac komplikovalo život nevedieť povedať to krátke slovíčko – NIE.  Uvedomili sme si to až časom, keď sme sa to naučili. Pretože vyhovieť každému sa nedá a v prvom rade musíš byť spokojný ty. Potom sa môžu pridať aj zákazníci.

Keď sa ale pozrieme vzad, asi by sme nemenili vôbec nič. To, že sme museli a chceli na začiatku tak tvrdo drieť, malo svoj význam. Niekedy je to až desivé, keď sa splnia sny. A keď prídu, treba ich správne uchopiť, nepoľaviť, nevzdať sa a makať na nich ešte viac. O to je potom niekedy frustrujúcejšie sa sama seba pýtať, či som si toto naozaj vysnívala? Uvedomím si, že áno, vysnívala a všetka tá makačka stála za to. 

Stál pri vás na začiatku niekto skúsenejší? Niekto, kto by vám pomáhal (mentor, investor) alebo ste si všetkým prešli samy?

Úplne všetkým sme si prešli samy. Vlastne aj bistro sme si zmajstrovali svojpomocne. Vrazili sme do toho všetky peniaze bez nejakého lepšieho plánu dúfajúc, že sa to vyvinie. A nejako sa to celé udialo. Teraz tu stojím o 5 rokov neskôr –  šťastná, spokojná a hlavne vlastne neskutočne vďačná, že to nebolo jednoduché. 

V podniku počas bežného dňa si robíte všetko samy dve, alebo máte svoj tím ľudí, ktorý vám pomáha?

Prvé tri roky sme boli na všetko samy dve. Až posledné dva roky sme sa rozrástli o ďalšie dve skvelé a šikovné dievčatá. Takže sme štyri kamarátky, ktoré robia to, čo ich baví. Každá má určitú prednosť, ktorá jej ide najlepšie a na tú sa zameriava. Sme rady, že nám to tak perfektne klape nielen po pracovnej, ale aj po ľudskej stránke. 

Myslíš si, že podnikať môže každý alebo iba „vyvolení“?

Myslím si, že je to naozaj pre každého. Veď to, že niekto podniká, nemusí byť predsa tá najserióznejšia vec na planéte. Neberme sa tak vážne.

Stačí robiť to, čo máš rád. Ľudia si radi zaplatia za niečo originálne, s nápadom a hlavne robené od srdca. Ja to beriem skôr ako hru. Hru, v ktorej sa plnia sny. 

Máš nejaké slabé stránky, ktoré ti marili tvoju cestu? Ako si proti nim bojovala?

Myslím, že každý z nás má niečo, čo by rád pozmenil. Ja som sa ale naučila mať na sebe rada všetko. Každú fázu, v ktorej som menej svoja, keď si radšej zahryznem do jazyka, aby som niekoho neranila mojou relatívnou pravdou. Chvíle, keď sa neviem dostatočne postaviť za seba. Všetko je vždy tak, ako má byť. Stačí prijať svoje kroky a rozhodnutia. Poučiť sa, priveľmi neanalyzovať a nechať sa unášať životom. Vtedy sa dejú tie najlepšie veci. 

Čo by si odkázala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú nápad, ale boja sa začať podnikať?

Každý mal na začiatku obavy a strach, no je to zbytočné, pokiaľ budeš robiť to, v čom si dobrý. Veď kto, ak nie ty? Nenechaj nikoho žiť to, čo si si vysníval. 

Lebo robiť veci pre vyšší zmysel, pre svoje potešenie, pre úsmev na perách iných ľudí je motivácia, s ktorou podľa mňa treba začať. Nerozmýšľať hneď len nad ziskami a všetkým tým, čo príde aj samo, keď do toho dáš všetko. Lebo rovnica – čo dáš, to sa ti vráti – je nesmrteľná. 

Ako ťa môžu kontaktovať naši čitatelia, ak by sa o tebe chceli dozvedieť viac? 

Pokojne ma môžu kontaktovať na mojom Instagrame.